Únia rozbieha prvý špecializovaný program pre vojenský výskum

Bezpilotné lietadlo so strednou výškou letu. [EPA_EFE/Ritchie B. Tongo]

EÚ pokračuje v zaisťovaní svojej sebestačnosti v obrane. No kým Američania na vývoj a výskum v odvetví minú v priemere 75 miliárd ročne, Únia v novom fonde vyčlenila na sedem rokov len osem miliárd. Ľavicová frakcia v europarlamente sa navyše obracia na nemecký ústavný súd, keďže fond podľa nej porušuje európske zmluvy.

Európska komisia formálne spustila Európsky obranný fond (EDF) vo výške osem miliárd 30. júna. Ide o nový nástroj, ktorý je určený na spolufinancovanie obranných výskumných a vývojových projektov. Podieľať sa na nich má niekoľko krajín alebo firiem z EÚ. Zároveň predstavuje EDF vôbec prvý špecializovaný program, ktorý Únia na výskum v oblasti obrany zriadila.

Podľa eurokomisára Thierryho Bretona, ktorý je zodpovedný za domáci trh, sa európska spolupráca v obrane stáva „novou normou“. Rovnako podľa neho prispeje k rozvoju európskej suverenity v tomto odvetví, keďže Únia sa z jeho pohľadu „musí stať bezpečnostným hráčom na globálnej úrovni“.

Koncept strategickej autonómie v rôznych odvetviach, medzi nimi aj obrany, či digitalizácie, sa dostal do centra pozornosti EÚ po tom, ako Európa začala pociťovať následky politiky ´America First´ Donalda Trumpa. Pandémia a kríza v zdravotníctve potrebu sebestačnosti ešte zvýraznili. Najväčšími podporovateľmi strategickej autonómie EÚ sú Nemecko a Francúzsko.

Znížený rozpočet

Európsky obranný priemysel patrí medzi technologicky najvyspelejšie na svete a predstavuje približne 20 percent svetových výnosov z obrany. Európa však zaostáva vo viacerých oblastiach, medzi nimi aj v globálnom podiele vývozu zariadení. Obrovským problémom je duplicita na európskom trhu. EÚ má napríklad k dispozícii šesťkrát toľko zbraňových systémov ako Spojené štáty, pričom Američanov stáli len polovicu.

Správa o stave európskej obrany: Ambície Únie prekračujú možnosti európskych armád

Európska agentúra vidí perspektívu v spoločných projektoch, ako vývoj tankov, hliadkovacích plavidiel, ochrane proti bezpilotným lietadlám, ale už aj vo vesmíre. Európske armády sú podľa najnovšej revízie mimoriadne rôznorodé, rozlične modernizované a odlišná je aj ochota tento stav meniť.

Európsky obranný fond má preto ambíciu podporiť vývoj európskych produktov a systémov v obrannom sektore a umožniť tak krajinám EÚ vyberať pre svoje armády a bezpečnostné zložky viac európskych riešení.

EDF poskytuje jasný rámec podpory pre výzvy, riadené priamo Európskou komisiou. Projekty, ktoré sa do výziev zapoja, budú zamerané na vývoj plne interoperabilných a inovatívnych obranných technológií vysokej kvality a zapoja „domáci“ európsky trh, a to vrátane veľkých a malých hráčov, či start-upy.

Rozpočet fondu, ktorý navrhol ešte bývalý predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, mal mať pôvodne k dispozícii až 13 miliárd eur. Po otrasoch počas pandémie, ale aj dlhých vyjednávaniach o sedemročnom rozpočte bloku sa však krajiny s inštitúciami dohodli na jeho okresaní o päť miliárd.

Podľa Margrethe Vestager, výkonnej viceprezidentky Európskej únie, musí až 30 percent z tejto sumy putovať na podporu projektov malých a stredných podnikov, respektíve start-upov. „Je to sľubný začiatok,“ potvrdila Vestager.

Experti však tvrdia, že to ani zďaleka nestačí. Na porovnanie, Spojené štáty americké každý rok investujú do výskumu a vývoja v oblasti obrany v priemere viac ako 75 miliárd dolárov a ďalšie miliardy putujú aj do výskumu v oblasti jadrových zbraní na ministerstve energetiky.

Prvé projekty

Prvá výzva na 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur bola vyhlásená ešte začiatkom tohto roka. Až 700 miliónov eur z tejto sumy je určených na veľké projekty, ako je vývoj budúcich bojových lietadiel, flotila pozemných vozidiel, digitálne a modulárne lode, či na obranu proti balistickým raketám.

Krajiny môžu z fondu získať príspevky na dofinancovanie rozličných aktivít a produktov. Patrí medzi ne napríklad aj vývoj zbraňových systémov, ktorého súčasťou je potom záväzok tieto finálne produkty aj zakontrahovať. Zvyšok sa použije na financovanie kvantových technológií a aditívnej výroby (napríklad 3D tlače), či na ďalšie otvorené výzvy pre malé a stredné podniky a start-upy.

Sto miliónov eur z rozpočtu pôjde na projekty zahŕňajúce tzv. kritické technológie, ako je umelá inteligencia a cloud pre vojenské operácie, ale aj polovodiče v oblasti infračervených a vysokofrekvenčných komponentov.

Na civilnú vesmírnu technológiu Komisia vyčlenila 50 miliónov eur, na lekársku pomoc 70 miliónov a ďalších sto miliónov na rozvoj kybernetických schopností.

Iba Slovensko nemá medzi miliónovými projektami na rozvoj európskeho obranného priemyslu svoj vlastný

V programoch na výskum a vývoj v obrannom priemysle, pre ktoré eurokomisia vyčlenila takmer 1,5 miliardy eur, zatiaľ Slovensko neuspelo. Rezort obrany verí, že lepšia komunikácia medzi ním a obranným priemyslom tento stav zmení.

Európskeho programu rozvoja obranného priemyslu (EDIDP), ktorý fungoval ako predchodca príprava na plnohodnotný EDF, vyčlenil na porovnanie spolu 158 miliónov eur na 26 projektov. 15 z 26 projektov bolo zároveň súčasťou Permanentnej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), ktorá združuje 25 členských štátov EÚ, ochotných spolupracovať v oblasti bezpečnosti a obrany.

Zamieša karty nemecký ústavný súd?

Dohoda o EDF sa nerodila ľahko, a to nielen v súvislosti s rozpočtom. Kontroverzné boli najmä etické otázky, dohľad europarlamentu či financovania poloautomatických zbraňových systémov.

Nejasný nateraz ostal aj prospekt financovania projektov, na ktorých by sa okrem členských krajín EÚ podieľali aj mimoeurópske krajiny. Mnohé členské štáty totiž aktívne spolupracujú pri obrannom vývoji s krajinami ako Spojené štáty, či Izrael. Výsledkom rokovaní je, že takéto projekty bude môcť Únia financovať „len za veľmi špecifických podmienok“ a pod drobnohľadom, potvrdil komisár Breton.

Do európskych obranných projektov budú môcť v roku 2026 vstúpiť aj tretie krajiny, vrátane Američanov a Britov

Zapojenie tretích krajín do PESCO projektov bola priorita aj pre slovenskú vládu. Hoci podmienky pre prístup mimoeurópskych krajín budú náročné, Únia formulovala ďalšie obmedzenia, ktoré môžu diskvalifikovať Čínu, Turecko aj Izrael.

Problémy navyše môže spôsobiť aj rozhodnutie ústavného súdu v Nemecku. Strana DIE LINKE, ktorá je v Európskom parlamente členom ľavicovej frakcie (GUE/NGL) podala v polovici júna podnet na nemecký Spolkový ústavný súd.

„EDF zjavne nie je iba porušením zmlúv o EÚ, ale je aj zásadným popieraním mierového projektu EÚ, keďže z neho bude mať úžitok iba zbrojný priemysel,“ tvrdí europoslankyňa Özlem Demirel, jedna z iniciátoriek podnetu na súd. Podľa nej totiž článok 41 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii „jednoznačne zakazuje účtovať z rozpočtu EÚ výdavky spojené s vojenskými alebo obrannými operáciami. Preto prišla Európska komisia s trikom, v rámci ktorého tieto prostriedky označila ako „podporu hospodárskej súťaže a priemyselnej politiky,“ myslí si nemecká ľavičiarka.

Analytici však nepredpokladajú, že by rozhodnutie súdu mohlo úplne zmariť dlhoročné iniciatívy v obrane celého obloku.