Únia sa počas vojny na Ukrajine stala globálnym hráčom

Ukrajinci žiadajú od Únie poslať stíhačky, ktoré ich armáda dokáže okamžite operovať. Medzi nimi sú ruské MiG-29, ktoré má k dispozícii aj Slovensko. [EPA-EFE/Koca Sulejmanovic]

Chýbala politická vôľa a procesy sa napriek právnym základom ťahali roky. Tvárou v tvár ruskej hrozbe ale Únia nadobudla povestnú hrubú silu, aj keď jej to zakladajúce zmluvy nie úplne umožňujú. Ako dokáže „ekonomické združenie“ spustiť zo dňa na deň dodávky zbraní mimo svojho územia?

Európska únia sa už roky zdráhala vstúpiť do vôd spoločnej obrany. Na papieri existovali spôsoby, ako procesy realizovať v efektívnejšej miere. No bezpečnostné otáľanie, spôsobené historickou záťažou, aj obavami z duplikácie NATO, nikdy Únii neumožnilo byť okrem ekonomickej, obchodnej, či normatívnej superveľmoci aj veľmocou obrannou.

„Padlo ďalšie tabu. Tabu o tom, že Únia neposkytuje vo vojne zbrane,“ uviedol šéf európskej diplomacie Josep Borrell pri predstavovaní nového balíka pomoci pre Ukrajinu, ktorá zahŕňa aj takmer pol miliardy eur na vojenské účely.

Európske zmluvy bloku nedovoľujú financovať „operácie, ktoré by mali vojenské alebo obranné implikácie“. Ako sa teda blok, ktorému navyše v obrane chýbal skutočný politický ťah na bránu, dokázal v priebehu niekoľkých hodín takto zásadne transformovať?

Za štyri dni od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu prisľúbila EÚ a jej členské štáty dokopy miliardy eur. Krajiny ako (doteraz neutrálne) Švédsko, či (doteraz pacifistické) Nemecko, ktoré takmer 80 rokov nedodávalo zbrane do zahraničia, otočili a vyzbrojovanie Ukrajiny vo veľkom podporili. Berlín dokonca odklepol navýšenie svojho obranného rozpočtu na dve percentá, ktoré podobne, ako väčšina členov NATO neplnil, hoci sa k tomu zaviazal. Sľubuje investície vo výške 100 miliárd eur, čo je takmer dvojnásobok súčasného rozpočtu nemeckej obrany.

Sankcie Rusko nezabolia hneď, Ukrajinci od Únie očakávajú viac

Európania ukázali, že sa neboja stáť pri Ukrajine a prijať údel toho, že pomoc pre Ukrajincov ovplyvní ich životy. Ich lídri takí odvážni zatiaľ nie sú, no ostáva veriť, že majú plán, ktorý zafunguje predtým, ako bude neskoro.

V nedeľu večer (27. februára) schválili lídri krajín EÚ takmer 500 miliónov eur na výzbroj a obranné systémy pre Ukrajinu. Ide o bezprecedentný balíček, ktorý prekonáva všetky očakávania. EÚ tak začne využívať nástroj, ktorý roky pripravovala, no zatiaľ používala len veľmi opatrne.

Adekvátny nástroj

Európsky mierový nástroj (European Peace Facility, EPF) oficiálne vznikol ani nie pred rokom, v marci 2021, no s jeho prípravami sa začalo ešte tri roky predtým. Okrem Dánska na ňom spolupracujú všetky členské štáty EÚ.

Základom EPF sú dva piliere. Prvým je operačný pilier, ktorý umožňuje financovať spoločné vojenské a obranné výdavky pre operácii Únie. Druhým je asistenčný pilier, ktorý podporuje mierové aktivity, organizované partnermi. Zároveň ale umožňuje financovanie vojenského vybavenia a infraštruktúry mimo krajín EÚ, ktoré poskytujú členské štáty alebo tretie strany. A práve táto štruktúra sa využije aj na Ukrajine.

Nástroj je navyše „mimorozpočtový“, vďaka čomu podlieha špecifickým pravidlám EÚ, a v podstate obchádza zásady zakladajúcich zmlúv o nefinancovaní vojenských aktivít.

Únia na Ukrajine po prvýkrát nasadí sily, ktoré vznikli ako jeden z jej obranných projektov

Európska únia na žiadosť Ukrajiny aktivuje kybernetickú jednotku rýchlej reakcie. Potvrdili to litovskí predstavitelia, ktorí tím vedú. Blok tak po prvýkrát využije obranné sily, ktoré vznikli vďaka jeho spolufinancovaniu. Kyberjednotka patrí medzi 60 bezpečnostných projektov PESCO.

Na roky 2021 až 2027 majú členské krajiny na EPF vyčleňovať dokopy až päť miliárd eur. A hoci sa isté finančné prostriedky z nástroja už alokovali, napríklad v Mali, Mozambiku, v Gruzínsku, Moldavsku, či na Ukrajine, doteraz nikdy nefinancovali smrtonosné zariadenia, ale skôr vojenských zdravotníkov, logistiku, či kyberbezpečnosť.

Sľúbených 500 miliónov eur predstavuje takmer celoročný rozpočet EPF. Ministri obrany EÚ by sa mali o presnej forme dodávky Ukrajine zhovárať na dnešnom (28. februára) stretnutí.

Podľa doterajších špecifikácií, ktoré poskytla Únii ukrajinská strana, má armáda záujem najmä o systémy, ktoré dokážu jej vojaci operovať okamžite. Napríklad v prípade stíhačiek sú to ruské modely MiG, či Suchoj. Neoverené informácie nateraz hovoria, že stíhačky by mohlo Ukrajincom poslať aj Slovensko. To má k dispozícii jedenásť MiG-ov, avšak len tri z nich sú schopné nasadenia. Vzhľadom na ich nízky počet, v snahe ich využitia na vlastnú obranu, však môže byť slovenské rozhodovanie podmienené tým, či by jej partneri v EÚ alebo NATO vedeli ich prípadnú stratu v najbližších dňoch adekvátne vykompenzovať.

Nový zmysel konceptu „strategickej autonómie“

Diskusie o obranných ambíciách EÚ, či jej suverenite v tejto oblasti nadobudli v ostatných dňoch omnoho konkrétnejšie a praktické kontúry, ako tomu bolo za posledné roky. Je však faktom, že masívne vyzbrojovanie Ukrajincov – kde sa k zbrani dostane takmer každý dospelý obyvateľ a na slobodu sa dostanú aj väzni, ktorí sú ochotní za Ukrajinu bojovať – bude mať pre bezpečnosť Únie mimoriadne následky, a to bez ohľadu na výsledok vojny.

Na pozadí ruskej invázie na Ukrajinu ale táto dohra nateraz nespôsobuje obavy, a v tejto chvíli vlastne ani nemôže. Cieľom je hneď teraz ubrániť Ukrajinu.

S obranným rozpočtom 29 miliárd na sedem rokov sa bude strategická autonómia Únie budovať pomaly

Podľa štúdii by v prípade vystúpenia Spojených Štátov z NATO museli európske krajiny investovať do vyplnenia rozpočtovej diery stovky miliárd eur. Hoci navrhovaný obranný rozpočet je vyšší, ako sa pôvodne očakávalo, niektorým oblastiam, vrátane Európskeho obranného fondu, ubudlo.

Okrem obrovských bezpečnostných dôsledkov, prinesie táto kríza Únii aj obrovský dlh, čo s najväčšou pravdepodobnosťou (ako učí história) povedie k zásadným štrukturálnym zmenám. Už teraz sa aj v tomto kontexte intenzívne spomína zrýchlený proces pri začlenení Ukrajiny do Únie, za čo podľa medializovaných informácií intenzívne lobuje aj Poľsko a Slovensko.

„Ukrajina je jednou z nás a my ju chceme v EÚ,“ potvrdila v prejave pri predstavovaní nateraz posledného balíka sankcií šéfka eurokomisie, Ursula von der Leyen.

Bezprecedentné sankcie, namierené priamo na centrálnu banku Ruska, tvrdý zásah proti ruskej propagande a médiám, ktoré blok roky trpel a miestami prehliadal, ale najmä masívne obranné výdavky a pomoc Ukrajine, dali v priebehu niekoľkých dní nový význam európskemu konceptu suverenity. Teraz už len nestratiť momentum.