V Únii sa snažia zistiť, aké budú presné náklady na reformu obrany EÚ. Predsedníčka eurokomisie odhadla, že na ňu v nasledujúcom desaťročí bude nutných 500 miliárd eur. Odborníci však netušia pôvod tejto sumy. „Ide proste o okrúhle číslo, ktoré znie dobre,“ tvrdí predstaviteľ obranného priemyslu.
Vôbec prvý európsky komisár pre obranu Andrius Kubilius dostal za úlohu zvýšiť cezhraničnú spoluprácu v oblasti výroby a dlhodobého obstarávania výrobkov obranného priemyslu. Na stole momentálne leží niekoľko návrhov na financovanie tejto snahy.
Európsky program pre obranný priemysel (EDIP) by mal v období 2025 – 2027 mobilizovať 1,5 miliardy eur z rozpočtu EÚ, aby sa naďalej zvyšovala konkurencieschopnosť obrannej technologickej a priemyselnej základne EÚ. Kubilius však uviedol, že takto nastavená suma nestačí.
Stanovenie celkových nákladov na zvýšenie kapacít obranného priemyslu je však veľmi komplikované. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen nedávno odhadla, že v nasledujúcom desaťročí bude potrebných 500 miliárd eur. Bývalý komisár pre vnútorný trh Thierry Breton však predtým uviedol sumu 100 miliárd eur.
Ani úradníci, ani zástupcovia priemyslu neveria, že by tieto sumy mohli predstavovať pevný základ pre podnikanie zmysluplných krokov.
„Ani niekoľko mesiacov po tom, čo Komisia zverejnila sumu 500 miliárd eur, nevieme, odkiaľ toto číslo pochádza,“ povedal nemenovaný diplomat EÚ portálu Euractiv.
„Tieto čísla sú veľmi symbolické,“ skonštatoval predstaviteľ obranného priemyslu, zatiaľ čo ďalší predstaviteľ pritakal so slovami, že „ide proste o okrúhle číslo, ktoré znie dobre“.
Zároveň nie je jasné, či by tieto peniaze mali byť vyčlenené na nákup modernizovanej výzbroje pre ozbrojené sily členských štátov, na výskum a vývoj európskych projektov, na rozšírenie výroby alebo či zahŕňajú priamu podporu ukrajinským spoločnostiam.
Podľa francúzskej europoslankyne Nathalie Loiseau predstavuje suma 500 miliárd eur sumu, ktorú by sme mali zvážiť „vzhľadom na to, ako veľmi zaostávame za Spojenými štátmi a Čínou“.
Zazneli aj hlasy, najmä z pobaltských krajín, že európski členovia NATO by mali aspoň splniť cieľ výdavkov vo výške dvoch percent HDP na obranu, a ideálne prekročiť tento limit, aby sa vyrovnala ročná medzera vo financovaní vo výške 56 miliárd eur.
Pre porovnanie, počas studenej vojny investovali Európania do obrany približne 3,5 percenta svojho HDP.
Hoci je tento cieľ v rámci NATO nezáväzný, „Európska únia má svoje vlastné mechanizmy na presadzovanie“ záväzných záväzkov, podotkol estónsky europoslanec Riho Terras pre Euractiv.
Ako sa pripraviť na vojnu
Ujasniť si výšku celkových nákladov sa stáva čoraz naliehavejšou úlohou, keďže niekoľko šetrnejších členských štátov odmietlo dôkladnejšie preskúmať možnosti financovania bez jasného odhadu, koľko peňazí je potrebných a na aký účel.
Nejasnosť odhadov Komisie je do značnej miery dôsledkom mnohých premenných, ktoré zostávajú v rovnici celkového financovania nevyriešené.
Náklady na výrobu sa značne líšia v prípade tankov, systémov protivzdušnej obrany, munície či vojenskej obuvi.
Objemy potenciálnych objednávok zároveň ovplyvňujú to, koľko nových výrobných liniek alebo tovární budú musieť zbrojovky otvoriť, čo následne ovplyvňuje investície do strojov, personálu, školení a ochranných prostriedkov.
Počet krajín a sektorov ochotných spolupracovať na projektoch určí, do akej miery bude musieť EÚ prispieť na administratívne náklady.
Riaditeľ v Asociácii leteckého, bezpečnostného a obranného priemyslu Európy (ASD) Burkard Schmitt si však napriek zložitosti situácii myslí, že existuje jasný východiskový bod.
„Prvá otázka nesmeruje na priemysel, ale na ozbrojené sily členských štátov. Čo potrebujú a dokedy?“ odpovedal Schmitt na otázku, koľko peňazí potrebuje priemysel.
Na začiatok navrhol zmapovať, „čo je potrebné na to, aby každý členský štát splnil ciele NATO, a potom vypočítať investičné potreby“. Ciele NATO sú dôverné, rovnako ako to, či ich každý z 32 členov obrannej Aliancie dodržiava.
„Čo by bolo potrebné v prípade vypuknutia rozsiahlej vojny? Jedna vec je, ak máte plne vybavené všetky svoje bojové jednotky. Ak však chcete byť skutočne pripravení, musíte byť schopní opraviť a nahradiť všetku túto výzbroj čo najrýchlejšie,“ uviedol Schmitt.
Napriek vysokému dopytu po zbraniach v súvislosti s vojnou na Ukrajine tvrdia najväčšie zbrojovky, že politické záväzky na zvýšenie výdavkov sú krátkodobé.
Pozitíva európskych investícií
Pre zástupcov priemyslu, s ktorými hovoril portál Euractiv, je jasné, že fondy EÚ alebo celoeurópske riešenia financovania nebudú schopné zvýšiť produkciu cez noc ani odstrániť všetky bariéry pre cezhraničnú spoluprácu.
„Aj málo je však lepšie ako nič,“ povedal jeden z predstaviteľov obranného priemyslu, ktorý profituje z Európskeho obranného fondu pre výskum a vývoj v oblasti obrany (EDF). Tento názor zopakovali aj ďalší zástupcovia firiem zapojených do schém obrany EÚ.
Aj „skromný“ plán eurokomisie na podporu výroby munície (ASAP) vo výške 500 miliónov eur už prilákal niekoľko spoločností, ktoré majú záujem o spoluprácu s ďalšími krajinami EÚ.
Podľa Bretona sa produkcia munície v Európe do roku 2025 zvýši na viac ako dva milióny kusov ročne. Nazval to úspechom, ktorý čiastočne pripisuje programu ASAP.
Podľa šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella európsky obranný priemysel ako celok „od začiatku vojny zvýšil svoju priemyselnú kapacitu o 50 percent“.
Niekoľko veľkých spoločností v správe o EDF uviedlo, že fondy EÚ mali pozitívny vplyv na cezhraničný výskum a vývoj. Napriek tomu zdôraznili, že na dosiahnutie dohodnutých cieľov bude potrebných dodatočných 76 miliárd eur ročne na investície do obranného vybavenia.
V rámci svojich prvých 100 dní na poste komisára pre obranu bude musieť Kubilius predložiť bielu knihu o budúcnosti európskej obrany. Biele knihy označujú návrhy opatrení EÚ v konkrétnej oblasti.
Po správach od Enrica Lettu a Maria Draghiho o vnútornom trhu a konkurencieschopnosti a s treťou správou od Sauliho Niinistóa o stave vojenskej a civilnej pripravenosti EÚ sa očakáva, že Kubiliusova správa poskytne konkrétnejší pohľad na to, kde členské štáty a ich armády vidia medzery, ktoré treba zaplniť.
