USA odstupujú od dohody s Iránom, Európa je z rozhodnutia rozčarovaná

Americký prezident Donald Trump. [Twitter]

Americký prezident Donald Trump podľa očakávaní včera (8. mája) oznámil, že Spojené štáty odstúpia od dohody o iránskom jadrovom programe. Európska únia ostala z nediplomatického kroku rozčarovaná.

Americký prezident neprekvapil. Keď medzinárodná komunita úprosne žiadala, aby neodstúpil od Parížskej klimatickej dohody, Spojené štáty od Dohody odstavil. Keď občianska spoločnosť amerického prezidenta nabádala, aby nezaviedol nové imigračné opatrenia, mierené najmä proti moslimským krajinám, neposlúchol. A ako pripomenul aj britský komik John Oliver, keď Trumpa varovali, aby sa pri zatmení slnka do žiari bez ochranných okuliarov nepozeral, samozrejme, že sa na neúplne zatienené teleso pozrel.

Hoci svet očakával, že Spojené štáty od dohody o nukleárnom programe Iránu skôr či neskôr odstúpia, včerajšie (8. mája) vystúpenie amerického prezidenta prekvapilo mnohých. Trump mal totiž  na znovucertifikovanie takzvanej iránskej dohody (JCPOA alebo Spoločný komplexný akčný plán) čas do 12. mája.

Trump aj Macron chcú „novú“ dohodu s Iránom

Americký prezident Donald Trump a jeho francúzsky náprotivok Emmanuel Macron žiadajú „novú“ dohodu s Iránom, pričom chcú prekonať súčasné nezrovnalostí, ktoré spôsobujú ohrozenie jej existencie.

Trump po svojom vyhlásení podpísal prezidentské memorandum, na základe ktorého Spojené štáty opätovne uvalia na blízkovýchodnú krajinu „nukleárne sankcie“. Podľa amerického prezidenta pôjde o „najvyššiu úroveň ekonomických sankcií“.

„Každý národ, ktorý podporí Irán v jeho snahe nadobudnúť nukleárne zbrane, bude rovnako rázne sankcionovaný Spojenými štátmi,“ pohrozil Trump.

Únia chce dohodu zachovať

Európska únia, jej predstavitelia, ale aj mnohí lídri členských štátov bloku na rozhodnutie hlavy Bieleho domu okamžite reagovali.

Predseda Európskej rady Donald Tusk na sociálnej sieti avizoval, že americká politika voči Iránu, ale aj v obchode, bude čeliť spoločnému európskemu prístupu.

Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová pripomenula, že dohoda nebola bilaterálnou zmluvou a iba jedna zo strán nemá dostatočnú silu na jej vypovedanie. Potvrdila, že Únia je odhodlaná zmluvu zachovať.

„Nikomu nedovoľte túto dohodu rozobrať, je to totiž jeden z najväčších úspechov, ktorý kedy diplomacia dosiahla,“ nabádala Iráncov znepokojným tónom Mogheriniová.

Európske inštitúcie rozrušil v tejto súvislosti najmä fakt, že americká strana neposkytla pri vyjednávaní žiadnu alternatívu a požiadavky Washingtonu považovali za nerealistické. Americký prezident napríklad žiadal, aby nebola dohoda časovo limitovaná, alebo aby mali inšpektori prístup ku všetkým vojenským objektom v krajine.

Mogheriniová: Iránsku jadrovú dohodu otvárať nepotrebujeme

Jadrová dohoda medzi Iránom a svetovými mocnosťami „funguje“ a netreba ju znova otvárať, zhodnotila v stredu šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová.

Najvyššia diplomatka Únie sa takto vyjadrila po stretnutí so zástupcami všetkých štátov podieľajúcimi sa na vyjednávaní o dohode (Čína, Francúzsko, …

Vo Washingtone bol za udržanie dohody lobovať aj francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Po Trumpovom vyhlásení spoločne s britskou premiérkou Theresou Mayovou vydali stanovisko, v ktorom rozhodnutie odsúdili.

„Vyzývame všetky strany, aby zostali odhodlané plne implementovať a konať v duchu zodpovednosti,“ žiada trojica lídrov, pričom potvrdila, že ich záväzok ostane nedotknutý.

Znovuzavedené sankcie

Dôvodom odstúpenia je podľa amerického prezidenta neúspech dohody pri ochrane záujmov americkej národnej bezpečnosti. Iránsky režim, ako tvrdí, je „hlavným sponzorom terorizmu“ a „podporuje konflikty na Blízkom východe“.

Biely dom v podrobnejšom stanovisku k odstúpeniu tvrdí, že Spojené štáty zavedú sankcie, ktoré sa dotknú kľúčovej iránskej infraštruktúry, vrátane energetiky, petrochemického, či finančného sektora. Stanovisko pripomína, že nedávne zistenia spravodajských služieb, ktoré  prednedávnom predstavil aj izraelský premiér Benjamin Netanyahu, usvedčujú Irán z klamstva o jeho nukleárnych aktivitách.

Kritici tvrdia, že Netanyahu priniesol podobnú prezentáciu, akú v roku 2003 predniesol  aj americký minister zahraničných vecí Colin Powel pred začiatkom invázie do Iraku. Rovnako Trumpovi vyčítajú, že na Blízkom východe slepo nasleduje izraelské a saudskoarabské mocenské prešmyčky a na domácej scéne je iba apriori proti rozhodnutiam svojho predchodcu Baracka Obamu.

Po vypovedaní iránskej dohody navyše priamo porušuje medzinárodné rozhodnutie a rezolúciu Organizácie spojených národov.

Okrem Európskej únie a Nemecka, Veľkej Británie a Francúzska, ktorých predstavitelia dohodu priamo podpísali, je stále v zmluve s Iránom zastúpená aj Čína a Rusko. Obe veľmoci  rovnako nabádali americkú vládu zotrvať pri dohode a americké kroky považujú za nesprávne.

Irán sa spolieha na ďalších

Iránsky prezident Hassan Rúhaní na tlačovej konferencii tesne po Trumpovom prejave uviedol, že Spojené štáty americké nikdy svoje záväzky voči dohode neplnili. Ocenil najmä ochotu ostatných krajín, ktoré za dohodou stoja, zotrvať.

„Nariadil som Iránskej organizácii pre atómovú energiu, aby bola pripravená na opätovné spustenie priemyselných jadrových aktivít v prípade, že o potrebe rozhodneme,“ naznačil agresívne kroky aj Rúhaní. Dodal však, že rozhodnutie o opätovnom spustení alebo nespustení aktivít bude závisieť na „výsledkoch rokovaní so zostávajúcimi krajinami v JCPOA“.

Irán: Ak budú Spojené štáty pokračovať v sankciách, odpovieme v priebehu hodín

Podľa Washingtonu Irán plní záväzky v jadrovej dohode, napriek tomu ho ale sankcionuje. Rúhání teraz Trumpa označuje za nespoľahlivého partnera.

Iránsky režim ale čelí problémom nielen na medzinárodnej scéne. Otázne dodržiavanie ľudských práv a narastajúca nespokojnosť miestneho obyvateľstva už v krajine vyvolali v ostatných mesiacoch mnohé protesty. A hoci Iránci historicky neinklinujú k podpore Spojených štátov – najmä kvôli vmiešavaniu sa do interných záležitostí krajiny napríklad pri znovunastolení Pahlávího režimu – je možné, že ich americká podpora popudí k ďalším aktivitám proti miestnej vláde.

V Iráne vypukli protivládne protesty, Únia vyzýva k ich pokojnému priebehu

Protesty proti súčasnému režimu vypukli ešte vo štvrtok, 28. decembra. O život už prišlo viac ako 20 osôb.

Irán a šesť veľmocí – Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a Spojené štáty – pod hlavičkou OSN dospeli v roku 2015 k prelomovej dohode o jadrovom programe Teheránu, známej pod skratkou JCPOA. Zavŕšili tak viac než desaťročie medinárodných rokovaní.

Na jej základe boli zmiernené sankcie OSN, EÚ a USA voči islamskej republike výmenou za to, že Irán dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program. Program perzskej krajiny po dohode ostal natoľko oslabený, že výroba nukleárnych zbraní v krátkodobom horizonte nebude možná.

To, že krajina spĺňa všetky podmienky dohody, potvrdzovali pravidelne inšpektori, vrátane expertov Medzinárodnej organizácie pre atómovú energiu, ktorí priamo v Iráne pôsobili.