V Bruseli sa začal summit NATO, Trumpova kritika Nemecka neprestáva

Generálny tajomník NATO víta amerického prezidenta v Bruseli. [EPA-EFE/OLIVIER HOSLET]

Americký prezident prichádza na summit s jediným posolstvom: „Krajiny NATO musia platiť viac, Spojené štáty musia platiť menej. Veľmi nespravodlivé!,“ tweetoval Trump.

„Mnohé krajiny v NATO, ktoré máme brániť, nielenže nedosahujú súčasný záväzok vo výške dvoch percent (čo je (stále) málo), ale okrem toho dlhé roky nie sú schopné platiť. Splatia (svoj podiel) Spojeným štátom?,“ písal o nedostatočnom míňaní na obranu šéf Bieleho domu v jednom zo svojich „predsummitových“ tweetov.

Delegácia Spojených štátov na čele s prezidentom na summit Severoatlantickej aliancie odcestovala s rovnakým posolstvom, ako to od Trumpovho nástupu bolo vždy. Napriek tomu, že členské krajiny navyšujú svoje výdavky na obranu omnoho viac, ako to bolo v začiatkoch záväzku dvojpercentného HDP v roku 2014, Američania nie sú spokojní.

NATO bude znova čeliť Trumpovým tweetom alebo na čo dávať pozor na samite

Onedlho sa v Bruseli stretnú lídri členských krajín NATO. Pôjde o ďalší zo samitov, ktoré sa snažia vysporiadať so znovuobjavenou potrebou kolektívnej obrany aj s naliehavou otázkou, ako prispieť k stabilizácii okolitých regiónov, píše Michal Čubrík.

Európa nechce prísť o partnera, nedokáže ho však krotiť

Prvý generálny tajomník NATO, britský generál Hasting Ismay ešte v päťdesiatych rokoch dôvod existencie Severoatlantickej aliancie opísal slovami: „aby Rusi ostali mimo, Nemci ostali skrotení a Američania ostali (v Európe)“. Jeho posolstvo ostáva živé stále aj v čase, kedy svoje prvenstvo v investovaní do NATO pripomínajú Spojené štáty na každom stretnutí a Európania sa o silného spojenca snažia za každú cenu neprísť.

Osobitnej americkej kritike čelí práve Nemecko, ktorému sa prezident Trump vo svojich komentároch na sociálnej sieti osobitne venoval. Počas prvého dňa summitu sa navyše nechal počuť, že Berlín považuje kvôli povoleniu vybudovania plynovodu Nord Stream 2 za ruského „zajatca“.

Predseda Európskej komisie Juncker ešte včera (10. júla) pripomenul, že európska exekutíva navrhla 22-násobné zvýšenie výdavkov Únie na obranu, pričom v období 2021-2027 by celkové výdavky mali dosiahnuť 27,5 miliardy eur.

Navýšenie rozpočtov krajín prízvukoval počas tlačovej konferencie aj Jens Stoltenberg. Európske krajiny a Kanada podľa neho minú do roku 2024 o 266 miliárd eur viac, ako sa pôvodne očakávalo.

„Silné NATO je pre Európu dôležité, rovnako, ako aj pre Spojené štáty, a preto je zásadné, aby sme ukázali, že tento summit napriek rozdielom v rôznych oblastiach, prinesie zhodu a zaručí posilňovanie NATO, ako základného kameňa transatlantickej súdržnosti,“  dodal Stoltenberg.

Ministri obrany 9 európskych krajín sa zaviazali k novej vojenskej spolupráci, Slovensko neparticipuje

Vyhlásenie o novej forme spolupráce vo vojenskej oblasti podpísali v Luxemburgu ministri obranyBelgicka, Dánska, Estónska, Francúzska, Holandska, Nemecka, Španielska, Portugalska a Veľkej Británie.

Spojenci by mali počas bruselského summitu prijať rozhodnutia na zvýšenie vojenskej mobility a pripravenosti síl, či na významnú aktualizáciu štruktúry NATO, vrátane dvoch nových veliteľstiev na zabezpečenie rýchleho pohybu ozbrojených síl NATO cez Atlantik a v rámci Európy.

Delegáciu Slovenskej republiky bude na summite viesť prezident Andrej Kiska. Slovensko na summit prichádza s jasnou víziou vlastných obranných výdavkov: 1,6 percenta HDP do roku 2020 a 1,7 percenta HDP do roku 2021. Sľúbené dve percentá by slovenská vláda chcela dosiahnuť v roku 2024.

Ministerstvo obrany sa bude chcieť medzi spojencami pochváliť aj svojim príspevkom do medzinárodnej bojovej jednotky v Lotyšsku v podobe 152 vojakov aj po roku 2019.

Slovensko tiež podľa jeho predstaviteľov potvrdí podporu členstva Macedónska v NATO, ako aj posilneného partnerstva s Ukrajinou a Gruzínskom, ktoré tiež na členstvo v bloku ašpirujú.

Deklarácia deň pred summitom

Ešte včera generálny tajomník NATO, spoločne s predsedom Európskej komisie Jean-Claudeom Junckerom a predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom podpísali spoločnú deklaráciu o posilnení spolupráce medzi NATO a Európskou úniou.

„NATO a EÚ sú najprirodzenejšími partnermi. Je to otázka bezpečnosti a záležitosť zdravého rozumu. Zdieľame 22 spoločných krajín a takmer 95 percent občanov EÚ žije zároveň aj v krajine NATO. Zdieľame rovnaký záväzok, a to je zaistiť ochranu a bezpečnosť ľudí,“ uviedol Juncker. Dodal, že obe skupiny zdieľajú aj rovnaké hodnoty a pripútanosť k slobode a demokracii, pričom spoločne čelia mnohým problémom a hrozbám.

Juncker: Čím viac reforiem sa uskutoční na Ukrajine, tým väčšia bude pomoc Únie

Lídri Európskej únie využili summit EÚ – Ukrajina a zatlačili na prezidenta Petra Porošenka. Prezident má zefektívniť boj proti rozsiahlej korupcii. Eurokomisár Maroš Šefčovič spomenul aj nedostatky v energetike.

Stoltenberg pripomenul, že NATO s EÚ sa v reálnom čase informujú o hrozbách a počítačových útokoch, zúčastňujú sa viac na spoločných cvičeniach a spolupracujú v snahe riešiť krízu spojenú s migrantmi a terorizmom. Ocenil tiež snahu o spoločné riešenie príčin migrácie v krajinách, ako je Afganistan a Irak, a zdôraznil význam spolupráce pri námorných operáciách v Egejskom a Stredozemnom mori.

„Nová deklarácia demonštruje našu túžbu prehĺbiť a rozšíriť vzájomnú spoluprácu. Vzhľadom na komplexné a neisté bezpečnostné prostredie musíme spolupracovať, aby sme chránili naše národy a našich občanov. A to je presne to, čo robíme,“ opísal situáciu Stoltenberg.

Únia spolu so Severoatlantickou alianciou už dnes pracuje na realizácii 74 spoločných akcií v širokej oblasti – od boja proti hybridným hrozbám a kybernetickým útokom až po posilnenie bezpečnosti a obrany a podporu vedeckého výskumu.