V Iráne vypukli protivládne protesty, Únia vyzýva k ich pokojnému priebehu

Iránske protesty. FOTO: Twitter

Protesty proti súčasnému režimu vypukli ešte vo štvrtok, 28. decembra. Stovky tisícov demonštrantov je nespokojných s ekonomickou situáciou v krajine, ktorá sa od roku 2013, kedy vládu prevzal prezident Hassan Rúhání, výrazne nezlepšuje. O život už prišlo viac ako 20 osôb.

Rúhání na prezidentskej stoličke vystriedal Mahmouda Ahmadinedžada. Jeho nová vláda sľubovala nápravu hospodárstva a zmiernenie sociálneho napätia, no vysoké náklady na život, dlhy spojené so splácaním pôžičiek rozsiahleho budovania infraštruktúry predchádzajúcich vlád a 12 percentnú mieru nezamestnanosti nedokázala za vyše štyri a pol roka zmeniť.

Na situáciu v krajine reagovala už aj Európska únia. V pondelok, 1. januára vyzvala Teherán, aby zaručil občanom právo na pokojné demonštrácie. „Sme v kontakte s iránskymi úradmi a očakávame, že po verejných vyhláseniach prezidenta Rúháního bude zaručené právo na pokojnú demonštráciu a slobodu prejavu,“ uviedol hovorca Európskej únie.

Dôsledky iránskych volieb pre Európu

Kľúčový hráč na poli blízkovýchodnej politiky ovplyvňuje v témach ako utečenecká kríza či energetika významne aj EÚ.

Za slobodu a rovnosť, proti korupcii a vysokým cenám

Súčasné protesty  vypukli v druhom najväčšom iránskom meste Mašhad najmä pre poslednú vlnu zdražovania základných potravín. Rýchlo sa však rozšírili aj do ďalších miest vrátane Teheránu. Mobilizácia teraz prebieha najmä prostredníctvom sociálnych sietí.

Demonštrácie majú niekoľko cieľov. Heslá protestujúcich upozorňujú na pretrvávajúcu nerovnosť a neslobodu v krajine, vrátane postavenia žien. Trápi ich narastajúca korupcia a nerovná distribúcia štátnych peňazí a v neposlednom rade nedostatočná nezávislosť súdnictva či nesloboda médií.

Iránsky prezident sa o prebiehajúcich protestoch doteraz vyjadroval zmierlivo. Povedal, že občania majú právo kritizovať vládu a protestovať, no ich konanie by nemalo viesť k násiliu alebo ničeniu verejného majetku.

Najvyšší iránsky vodca Ajatolláh Ali Chamenei už z popudov k demonštráciám obvinil zahraničné sily. „Nepriatelia Iránu použili rôzne nástroje, ktoré im boli k dispozícii, vrátane peňazí, zbraní, politiky a bezpečnostných orgánov,“ cituje vodcu portál Khamenei.ir.

Polícia dodnes zadržala vyše 450 osôb a niektoré médiá informujú, že zadržaní by mohli čeliť aj trestu smrti.

Mogheriniová: Iránsku jadrovú dohodu otvárať nepotrebujeme

Jadrová dohoda medzi Iránom a svetovými mocnosťami „funguje“ a netreba ju znova otvárať, zhodnotila v stredu šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová.

Najvyššia diplomatka Únie sa takto vyjadrila po stretnutí so zástupcami všetkých štátov podieľajúcimi sa na vyjednávaní o dohode (Čína, Francúzsko, …

Trump: Je čas na zmenu!

Posledné protesty podobného rozsahu sa v Iráne konali po prezidentských voľbách v roku 2009. Takzvané Iránske zelené hnutie alebo Iránska jar vtedy vyhnala do ulíc milióny Iráncov, ktorí protestovali proti výsledkom volieb a pre podozrenia z volebných podvodov. Hoci Irán priznal 36 mŕtvych, opozícia odhadovala až dvojnásobný počet obetí. Prezident Mahmoud Ahmadinedžád si však postavenie udržal až do roku 2013.

Oproti poslednej vlne rozsiahlych protestov však má tá súčasná nové špecifiká a pôsobiace elementy. Ajatolláh Chamenei stráca svoju silu a s vekom blížiacim sa k osemdesiatke aj možnosti aktívne pôsobiť. Pôsobenie vetvy iránskych ozbrojených síl, Zborov islamskej revolučnej gardy (IRGC), sa posilňuje dokonca aj v Sýrii, Jemene aj v severnom Iraku. Teroristická organizácia Islamský štát je na pokraji úplného úpadku v regióne. Zhoršili sa vzťahy so Saudskou Arábiou a v prvom novoročnom tweet-e reagoval na udalosti v krajine aj americký prezident. „Irán zlyháva na všetkých úrovniach (…) Je čas na zmenu,“ napísal.

Donald Trump už mesiace zvažuje odstúpenie od dohody o iránskom jadrovom programe. Krajinu považuje za najväčšieho sponzora terorizmu na Blízkom východe, spoľahlivého posluhovača Rusku, ako aj neoblomného podporovateľa sýrskeho prezidenta Bašara Al Assada. Nové sankcie by mieril aj proti IRGC.

Kým Európska únia považuje dohodu s Iránom za fungujúcu, Trumpova administratíva nateraz získava zdanlivú výhodu a nové dôvody, prečo „neposlušný“ Teherán opäť vystaviť sankciám.

Irán: Ak budú Spojené štáty pokračovať v sankciách, odpovieme v priebehu hodín

Podľa Washingtonu Irán plní záväzky v jadrovej dohode, napriek tomu ho ale sankcionuje. Rúhání teraz Trumpa označuje za nespoľahlivého partnera.

Okrem americkej a európskej reakcie sa ozývajú najmä krajiny regiónu, ktoré majú s protivládnymi protestami sami vlastné skúsenosti.

Turecké ministerstvo zahraničných vecí už vydalo vyhlásenie, v ktorej varovalo pred eskaláciou protestov, „provokáciou“, ale aj proti „zahraničnému zasahovaniu“.

Izraelský prezident Benjamin Netanjahu sa vyjadril najmä k obvineniam, ktoré Izrael označujú za jedného zo strojcov demonštrácií. „Nie je to len nesprávne, je to aj na smiech,“ reagoval Netanjahu. „Statoční Iránci sa valia do ulíc. Hľadajú slobodu, hľadajú spravodlivosť,“ povedal na sociálnej sieti.