V Sýrii sa začala nová operácia: Turecká armáda proti americkým spojencom

V sýrskom meste Afrín, žije takmer štvrť milióna obyvateľov, prevažne Kurdov. [Twitter]

Kľúčové kurdské sily a podpora amerických operácií v boji proti teroristickej organizácii Islamský štát  v Sýrii čelí od soboty priamej tureckej operácií Olivová vetva.

Turecká armáda po týždňoch príprav odštartovala v sobotu (20. januára) svoju druhú vojenskú operáciou na území Sýrie. Operácia Olivová vetva tentokrát priamo mieri na kurdské jednotky, operujúce v regióne. Na zabezpečení ich súčasnej sily a vyzbrojenia sa ale podieľali aj Spojené štáty americké. Konflikt medzi dôležitými partnermi v Severoatlantickej aliancii sa tak prehlbuje.

Dve najsilnejšie krajiny NATO si navzájom pozastavujú udeľovanie víz

Spojené štáty americké a Turecko majú na to „bezpečnostné dôvody“.

Cieľom operácie je vytvoriť približne 30 kilometrový koridor na sýrskom území. Turecké jednotky zatiaľ získali približne päť kilometrov. Podľa prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana bude ale operácia rýchla.

Medzinárodná komunita sa obáva následkov. V regióne Afrínu, kam turecká armáda mieri, žije vyše štvrť milióna obyvateľov. Francúzsko preto na dnes zvolalo mimoriadne stretnutie Bezpečnostnej rady OSN. Európska únia už prostredníctvom šéfky spoločnej diplomacie  Federicy Mogheriniovej oznámila, že je tureckou operáciou v Afrine „extrémne znepokojená“.

Otvorene proti silnejúcim Kurdom

Prvá operácia Štít Eurfratu, na ktorej sa Turci podieľali spoločne s ruskými a iránskymi jednotkami, prebiehala od augusta 2016 do marca 2017. Na ich výsledkoch, ktoré mali zabezpečiť bezpečný prechod pre sýrskych utečencov v regióne, chcú stavať aj pri najnovšej operácii.

Dnes je však zámer omnoho otvorenejší, ako bol doteraz. Turci vstúpili na sýrske územie za účelom potlačenia kurdských jednotiek, ktoré v regióne po porážke Islamského štátu a podpore spojencov v NATO, nadobudli výraznejšie postavenie.

Ľudové ochranné jednotky (YPG) sú kurdskými ozbrojenými silami, pôsobiacimi v regióne sýrskeho Kurdistanu, ktoré sa pôvodne sformovali v Iraku. Ide o najdôležitejšiu súčasť Sýrskych demokratických síl (SDF), milície, ktorá sa sformovala v roku 2015 na boj proti islamskému fundamentalizmu a teroristickej organizácii Islamský štát. Práve SDF boli hlavným spojencom Spojených štátov v boji proti teroristom z organizácie v regióne.

Operácia sa podľa Ankary uskutočňuje plne v súlade s medzinárodným právom a ustanoveniami Bezpečnostnej rady OSN, v súvislosti s právom na sebaobranu, pričom „rešpektuje územnú celistvosť Sýrie“, informovala turecká Agentúra Anadolu.

Medzinárodná komunita sa však obáva rozšírenia stretov a najmä obetí na civilných životoch. Paríž, ktorý len pred niekoľkými týždňami hostil stretnutie prezidentov Macrona a Erdoğana, žiada o urgentné zasadnutie Bezpečnostnej rady a vyslanie humanitárnych pracovníkov.

Turecké médiá však pripomínajú dvojitú tvár francúzskej diplomacie, ktorá v čase návštevy tureckého prezidenta podporovala rozvýjajúcu sa spoluprácu oboch krajín a údajne bola svedkom podpísania niekoľkých dohôd o francúzkom predaji zbraní a vojenskej techniky Turkom.

Porážka Dáišu v Iraku je na dohľad, čo však potom?

Získaním druhého najväčšieho irackého mesta z rúk islamistov sa vojna s Dáišom ani problémy v regióne zďaleka neskončia.

Turecko má na operáciu viacero dôvodov

Rovnováha síl v regióne je z tureckého pohľadu vážne narušená. Podľa analytikov sa Turecko novou operáciou opätovne snaží získať pozíciu silného hráča v regióne, nakoľko jeho prestíž  vo vojenskej oblasti utrpela najmä po armádnych čistkách po nepodarenom vojenskom prevrate.

Spojené štáty, ktoré ohlasovali, že sa po porážke teroristov z Islamského štátu z regiónu stiahnu teraz tvrdia, že zabezpečia vytvorenie síl, ktoré budú ochraňovať hranice, v počte 30 tisíc mužov. Ich súčasťou by mali byť aj kurdské jednotky YPG.

Ďalším elementom je pozícia Ruska, ktoré v ostatných mesiacoch už niekoľkokrát deklarovalo, že z územia Sýrie sťahuje svojej jednotky. Pri jednej z príležitostí dokonca zorganizovali aj pompézny koncert na amfiteátri v Palmyre.

Vojenská prítomnosť ruských jednotiek v Sýrii je však stále realitou a po dohode s Ankarou zatiaľ Moskva posúva svojich mužov a spojencov mimo Afrínu tak, aby Turkom v operácii nebránila.

Kurdská otázka najväčšej menšiny na tureckom území sa dostala po nepodarenom vojenskom puči a čistkách, ktoré ho nasledovali, na vedľajšiu koľaj. Kým v minulosti sa ešte vláda pod vtedajším premiérom Erdoğanom snažila s Kurdami o vhodnom spolunažívaní vyjednávať, dnes sa už strany pri jednom stole nestretávajú. Ankara sa stále viac obáva silnejúcich snáh o vytvorenie autonómnych kurdských regiónov v Sýrii a v Iraku. Ich úspech by znamenal, že by mohli mať o podobný scenár záujem aj Kurdi v Turecku.

Turecko má ale na začiatok operácie tradične aj ďalší dôvod, ktorý súvisí s domácou politickou scénou. Netreba zabúdať, že Turecko čakajú v budúcom roku významné voľby, medzi nimi aj rozhodovanie o „novej“ hlave štátu. Podľa referendom schválených zmien sa nový prezident stane aj hlavou vlády v prezidentskej tureckej republike.

Hoci zatiaľ nebol predstavený kandidát, ktorý by mal reálne silu poraziť doterajšieho prezidenta, Erdoğan si je vedomý narastajúceho domáceho odporu aj slabnúcej ekonomiky, ktorá sa odráža najmä v sile domácej meny a kúpyschopnosti obyvateľstva.