Vojaci aj civili NATO v pohotovosti: Aliancia prebrala počas pandémie ďalšie úlohy

48 ton medicínskeho materiálu priletelo na bratislavské letisko prostredníctvom programu Aliancie SALIS. [Twitter/@NSPA_NATO]

Severoatlantická aliancia doteraz zorganizovala päť misií, ktoré pomohli s prenosom zdravotníckeho materiálu a v boji proti novému koronavírusu. Najviac z nich ťažili Slováci, Češi, ale aj Taliani a Španieli. Počet požiadaviek na spojencov v NATO ale rastie každým dňom.

Jednotky NATO, ako aj jeho mechanizmy, sú v týchto týždňoch v plnej pohotovosti. Civilný aj vojenský personál poskytuje najrozličnejšie druhy podpory v boji proti šíreniu nového koronavírusu. Najvyťaženejšie sú vojenské lietadlá alebo iné druhy transportu, ktoré sa využívajú na prepravu zdravotníckych pomôcok, či dokonca pacientov.

Podľa generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga sú výzvy, ktorým dnes ľudstvo čelí, „bezprecedentné“, a preto im „nedokáže sám čeliť žiadny národ“.

„Krízy sme prekonávali aj v minulosti a spoločne prekonáme aj krízu okolo koronavírusu,“ uviedol na tlačovej konferencii Stoltenberg.

https://twitter.com/NATO_MARCOM/status/1243470023701790720

Aliancia prijala robustné opatrenia aj v súvislosti s vlastnými kapacitami. Centrála, veliteľstvá, ale aj základne a misie prijali sériu krokov, ktoré majú ochrániť personál, ale zároveň im umožniť plniť si úlohy, súvisiace s obranou a bezpečnosťou severoatlantického priestoru.

Prevoz materiálu aj pacientov

Najviac využívané sú v čase pandémie v rámci spolupráce v NATO vojenské prevozy zdravotníckeho materiálu. Severoatlantická aliancia od minulého týždňa zorganizovala päť takýchto misií. Medzi nimi bolo z čínskeho Shenzhenu do českých Pardubíc prevezených viac ako 100 tom vybavenia, vrátane miliónov masiek, okuliarov a ochranných odevov.

Letka mohla misiu uskutočniť vďaka programu NATO, takzvaného Medzinárodného riešenia pre leteckú prepravu (SALIS). V súčasnosti na ňom participuje deväť krajín, medzi nimi aj celá Vyšehradská štvorka, pričom je riadený Agentúrou pre podporu a obstarávanie NATO.

Program SALIS využila aj nová slovenská vláda. 48 ton zdravotníckeho materiálu priviezla z čínskeho Tianjinu letka dopravného transportéra Antonov AN-124, ktorá pristála na bratislavskom letisku ešte v stredu, 25. marca. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky oznámilo, že profesionálni vojaci z Veliteľstva posádky Bratislava pomáhali s jeho vykladaním a následnou prepravou do priestorov Správy štátnych hmotných rezerv.

COVID-19 a NATO: Ako vírus ovplyvňuje Alianciu a armády jej členov?

Zrušené mnohonárodné cvičenia, sťahovanie vojakov a potvrdená nákaza medzi pracovníkmi, ale aj u bývalého generálneho tajomníka. Ako pandémia ovplyvnila ozbrojené zložky a transatlantickú spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti?

Druhým strategickým programom leteckej prepravy, ktorý dozoruje NATO, je SAC, teda Strategická kapacita leteckého nákladu. Vďaka nemu priniesla letka nákladného lietadla C-17 Globemaster vo štvrtok (26. marca) do Rumunska viac ako 45 ton zdravotníckeho materiálu.

SAC aj SALIS doteraz v Aliancii plnili funkcie prepravy najrozličnejšieho materiálu, či personálu najmä medzi misiami, ktoré má NATO od Afganistanu až po Kosovo, no zapojené boli aj v humanitárnych aktivitách, napríklad pri pomoci na Haiti alebo v Pakistane.

Letecká spolupráca v NATO sa využíva aj v kritickejších momentoch. Taliani prostredníctvom spolupráce vojenských brigád previezli napríklad svojich dvoch pacientov z Bergama na vojenskú základňu v nemeckých Drážďanoch.

Stav ako za vojny?

V najbližších dňoch by sa podpora medzi partnermi v NATO mala ešte zintenzívniť. Krajiny už začali so zasielaním oficiálnych požiadaviek o pomoc v boji proti šíreniu nákazy COVID-19. Prvá odpoveď prišla z Českej republiky, no veliteľstvo Aliancie očakáva aktivizáciu aj ďalších.

Španielsko, ktoré je po Taliansku druhou najviac zasiahnutou krajinou čo sa nakazených a obetí týka, požiadalo partnerov v NATO o „medzinárodnú asistenciu“ prostredníctvom Euroatlatického koordinačného centra pre reakcie na katastrofy (EADRCC) minulý týždeň.

Madrid žiadal 450 tisíc respirátorov, 500 tisíc súprav na rýchle testovanie, 500 ventilátorov a 1,5 milióna chirurgických masiek.

„Začíname hovoriť o vojnovom priemysle a vojnovom hospodárstve, je to nevyhnutné,” uviedla španielska ministerka priemyslu Maria Reyes Maroto.

Aj Taliansko prostredníctvom rovnakého mechanizmu požiadalo 26. marca partnerov v NATO o ešte rozsiahlejšiu podporu, vrátane 1,25 miliardy kusov chirurgických masiek, či takmer 54 miliónov celotelových ochranných overalov.

Na výzvy dvojice krajín už odpovedala Praha a v EADRCC poskytla Madridu 10 tisíc ochranných lekárskych oblekov a 90 respirátorov. V nedeľu (29. marca) ich nákladné lietadlo C-130 španielskeho letectva previezlo na leteckú základňu v Torrejóne. Rímu vezú z Českej republiky kamióny 10 tisíc oblekov.

https://twitter.com/CzechMFA/status/1244208114884321280

Požiadavku na EADRCC zaslali v rovnakom čase ako Španielsko a Taliansko aj Čierna Hora, či Ukrajina, ktorá nie je členom NATO. Z viac ako 650 tisíc položiek zdravotníckeho materiálu by Kyjev potreboval najmä testy, zdravotnícke rúška a respirátory. Podgorica žiada dokonca uteráky, posteľné plachty, alkohol na dezinfekciu, či techniku ako defibrilátory, či stoly na autopsiu.

Práve mechanizmy Severoatlantickej aliancie, vrátane EADRCC, majú zásadný význam pre koordináciu pomoci medzi aliančnými partnermi. Koordinačné centrum cvičilo na podobné scenáre svoje kapacity a najaktívnejšie sa zapájalo napríklad v roku 2009 v Bulharsku a Ukrajine pri pandémii chrípky, či pri katastrofách ako požiare, či záplavy.

No správne nastavenie a efektívnosť týchto systémov v čase krízy sa bude zrkadliť aj v budúcej podpore pre Severoatlantickú alianciu.

„Mechanizmus krízového riadenia ponúkajú členom a partnerom v NATO šancu preukázať solidaritu počas súčasnej krízy. Práve preukazovanie solidarity môže mať v budúcnosti dôležité politické následky, zásadné pre súdržnosť Aliancie,“ komentoval aktivity analytik Poľského inštitúte pre medzinárodné vzťahy, Wojciech Lorenz.

Spoločná európska obrana mala dobrý rok, teraz ju čakajú výzvy

Podľa výročnej správy Európskej obrannej agentúry sa minulý rok rozšíril zoznam spoločných obranných aktivít.

Prvú videokonferenciu, ktorá by sa venovala primárne boju s novým koronavírusom, plánuje NATO na štvrtok, 2. apríla. Ministri zahraničných vecí členských krajín Aliancie, po prvý krát aj za účasti zástupcu novej slovenskej vlády, prediskutujú aktuálne témy bezpečnosti so špecifickým dôrazom na podporu členských krajín v čase pandémie.

Očakáva sa, že sa pridajú nielen ďalšie požiadavky členov Aliancie, ale aj čo najkonkrétnejšie odpovede na ne.