„Vojenský Schengen“ prepája Úniu a NATO, rivalmi v rozvoji vojenskej mobility zatiaľ nie sú

Ilustračný obrázok. [EPA-EFE/Filip Singer]

Rýchly a jednoduchý prevoz vojenských jednotiek a techniky je prioritou pre obe zoskupenia. Nakoľko ale fungujú na rozličných právnych aj politických základoch, spolupráca je neformalizovaná a ťažkopádna. Slovenský rezort obrany tvrdí, že požiadavky na rýchly rozvoj plní podľa plánu.

Prevoz vojakov a techniky je kvôli zefektívňovaniu európskej obrany v centre pozornosti nielen Európskej únie, ale aj Severoatlantickej aliancie. Obe zoskupenia považujú zlepšenie vojenskej mobility za svoju prioritu a pracujú na nej spoločne.

Analytici však tvrdia, že kvôli neformalizovanej štruktúre je spolupráca oboch zoskupení ťažkopádna. Hoci pomaly, no aspoň čiastočne napreduje iba preto, že sa ani NATO, ani EÚ v tejto oblasti necítia byť rivalmi. Nákup a vývoj technológie, či vlastné európske vojenské operácie sú pre neeurópskych členov NATO omnoho ťažším sústom.

Armádny Schengen? Únia zjednodušuje pravidlá presunu vojenskej techniky a personálu

Slovensko má kvôli svojej polohe v tejto oblasti rozsiahle skúsenosti, a preto zvýšenú pozornosť vojenskému transportu víta.

Preprava vojenského personálu a techniky zahŕňa otázky logistiky – teda kapacít pozemných, vzdušných, ale aj riečnych a námorných infraštruktúr – a otázky práva a regulácii, ktoré súvisia s administráciou presunov naprieč hranicami národných štátov.

Cieľom dobre nastavenej a fungujúcej vojenskej mobility medzi krajinami je dať dokopy jednotky a techniku z rôznych štátov v rýchlom čase tak, aby dokázali efektívne reagovať na krízu.

Nezrovnalostí nie je málo

Kým Únia vie v oblasti mobility rýchlejšie nastaviť právne aspekty a regulácie a pre cezhraničnú prepravu má aj dostupné fondy, Aliancia je skúsená v plánovaní zapojenia ľudských a finančných zdrojov. EÚ aj NATO však stále fungujú na rozličných právnych, ale aj politických základoch a nezrovnalostí pre to nie je málo.

Už len vojenské požiadavky na prepravu spadajú v rámci Aliancie pod utajený režim. Riaditeľstvo pre dopravu Európskej komisie (DG MOVE) však s tajnými dokumentami nepracuje a jej zamestnanci nemajú pre ne ani previerku. Kým sa teda potrebné špecifikácie dostali na stôl do Bruselu a Aliancia ich odtajnila, chvíľu to trvalo.

Komplikovaná má byť aj štruktúra zainteresovaných strán, ktorá zatiaľ nie je ani jasná, ani formalizovaná. A práve v tejto oblasti má svoju dôležitú úlohu zohrať spomínaný holandsko-nemecký projekt v štruktúrach PESCO.

Boj o miliardy na obranu? Europoslanci odmietajú, aby ich získavali len zbrojní giganti

Brusel sa chystá v rokoch 2021 až 2027 vyčleniť na spoločnú európsku obranu až 13 miliárd eur. Otázkou však zostáva, či si peniaze rozdelia len zbrojní giganty, alebo aj menšie firmy, za čo lobuje aj Slovensko a Česko.

Podľa analytikov z holandského inštitútu Clingendael je dôvodom dobrej spolupráce Únie a Aliancie v oblasti vojenskej mobility to, že medzi subjektami zatiaľ neexistuje rivalita a pre oboch je to „len nová priorita“.

Rovnako ide zatiaľ iba o neformalizovanú spoluprácu, na ktorej pracujú zamestnanci oboch inštitúcií, keďže žiadna formalizovaná úroveň zatiaľ nebola dohodnutá. To sa však odráža na rýchlosti a sile dosiahnutého pokroku.

Okrem týchto stretnutí funguje aj takzvaná „Skupina priateľov vojenskej mobility“, ktorá pozostáva zo Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Estónska, Nemecka, Francúzska, Fínska, Holandska a Nórska. Skupina sa snaží zabezpečiť, aby krajiny, ktoré nie sú členmi PESCO alebo NATO (Nórsko, Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a Fínsko), mali k informáciám o progrese rovnaký prístup ako ostatní.

V praxi ale vojaci efektívnu mobilitu berú vážne. Jednotky NATO už teraz pravidelne trénujú zapojenie pre rýchle nasadenie. Rýchlosť, sila a flexibilita by mali byť ich hlavnými princípmi. Najbližším veľkým tréningom týchto schopností by malo byť aj budúcoročné cvičenie Defender 2020. Najväčšie cvičenie za ostatné štvrťstoročie by malo poskytnúť platformu aj na vykonávanie integrovaných cvičení s EÚ. Aktívna časť tréningu bude prebiehať od apríla do mája a otestuje rýchle nasadenie jednotiek pri meste Marijampolė v Litve.

Efektívna mobilita ako nová priorita

Po ruskej anexii Krymu v roku 2014 sa rýchlosť a flexibilita, s ktorou by členské krajiny NATO dokázali reagovať na zvýšené riziko vojenských aktivít na východnej hranici, dostali do centra záujmu armád.

Zlepšovanie vojenskej mobility sa pre EÚ a NATO následne stalo prioritou, zakotvenou v dohode z roku 2016 z Varšavského summitu. Spoločná deklarácia dvoch subjektov hovorí, že nakoľko je „naša bezpečnosť vzájomne prepojená a spoločne dokážeme zmobilizovať celý rad nástrojov, (…) musíme čo najefektívnejšie využívať aj zdroje“.

 

Eurodróny, eurokoptéry a eurodelostrelectvo: Európska obranná spolupráca sa rozrástla o ďalších 17 projektov

Počet konkrétnych projektov, ktoré v oblasti obrany spoločne pripravujú alebo vyvíjajú krajiny Európskej únie, sa rozrástol na 34. Štáty chystajú napríklad európske pozemné raketové systémy, eurodróny, či spravodajskú školu EÚ.

Členské štáty NATO sa na samite NATO v Bruseli v júli 2018 zaviazali, že v oblasti vojenskej mobility do konca roku 2019 skrátia čas cezhraničných presunov a poskytovania diplomatických povolení pre pozemné, letecké a námorné presuny do piatich dní a budú sa snažiť túto lehotu ešte skrátiť (EÚ hovorí o troch dňoch). Zriadená mala byť aj sieť kontaktných bodov pre uľahčenie komunikácie a koordinácie cezhraničných presunov. Do konca roku 2018 mali identifikovať trasy vojenskej prepravy.

Iniciatívnejšia v konkrétnych krokoch bola ale v tomto prípade Únia. Jeden z jej prvých spoločných projektov v rámci Stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) v marci 2018 bol práve takzvaný „Vojenský Schengen“. Pod vedením Holandska a Nemecka na projekte už dnes spolupracujú takmer všetky štáty Únie, zapojené do PESCO.

Rada EÚ v júni minulého roka zaviazala členské štáty prijať do konca roka 2019 aj ďalšie štyri kroky, ktoré zahŕňajú – podobne ako v prípade NATO – skrátenie procedúr, súvisiacich s cezhraničným presunom, či vytvorenie siete kontaktov, ale aj prípravu národných plánov pre vojenskú mobilitu, či posilnenie národných a medzinárodných cvičení aj o oblasť vojenskej mobility.

Súčasné aktivity Únie v oblasti vojenskej mobility sa riadia najmä akčným plánom z minulého roka, podporovaný činnosťami Európskej obrannej agentúry. To všetko v spolupráci s NATO.

Rozvoj vojenskej mobility a Slovensko

K podpore vojenskej mobility v Európe sa intenzívne hlási aj Slovenska republika. „Projekt vojenskej mobility jednoznačne vítame, pretože táto iniciatíva by mala odstrániť rôzne, či už byrokratické, alebo fyzické prekážky v rámci nevyhnutnej vojenskej prepravy. Jej cieľom je rýchla a efektívna preprava jednotiek a materiálu s cieľom zvýšiť reakcieschopnosť v prípade krízových situácií,“ vysvetľoval minister obrany Gajdoš na jednom z prvých stretnutí, ktoré európski ministri obrany k téme absolvovali. 

Požiadavky, ktoré NATO aj EÚ formulovali v tejto oblasti v ostatných rokoch, podľa rezortu obrany plníme. Ministerstvo obrany a vnútra, ako aj členovia medzirezortnej pracovnej skupiny už podľa hovorkyne rezortu obrany Danky Capákovej spracovali Národný systém reakcie na krízové situácie.

„Ten obsahuje aj postupy pri plánovaní, vyhlasovaní a realizácii opatrení na prípravu a riešenie krízových situácií vojenského a nevojenského charakteru a mimoriadnych udalostí a umožňuje kontrolovať ich realizáciu v podmienkach SR,“ uviedla pre EURACTIV Capáková.

Systém schválila vláda začiatkom tohto roka a v apríli vyšiel aj jeho manuál, ktorý obsahuje „nové opatrenie týkajúce sa práve vydávania diplomatických povolení pre rýchlu vzdušnú vojenskú leteckú prepravu“.

Východné krídlo NATO: Základne a vojenské jednotky majú odstrašiť protivníka

Severoatlantická aliancia sa po udalostiach na Ukrajine zaviazala posilňovať vlastnú východnú hranicu. Kým počet vojenských jednotiek už presiahol 7 000, nové základne, či výcvikové centrá zatiaľ nepribudli. 

Čo sa skracovania lehoty poskytovania diplomatických povolení týka, slovenské rezorty obrany a diplomacie ešte doťahujú niekoľko technických a administratívnych otázok. „Časové rámce cezhraničných presunov už sú implementované aj v súčasnosti,“ dodáva hovorkyňa ministerstva obrany.

Slovensko má pri koordinácii a podpore pri zabezpečovaní presunov spojeneckých vojsk v rámci Aliancie výhodu aj v tom, že u nás už niekoľko rokov pôsobí jednotka integrácie síl NATO (NFIU), pripomína rezort obrany.