Vy nás nepodporíte v Sýrii, my vás v Pobaltí: Turecko pokračuje v blokáde plánov Aliancie

Recep Tayyip Erdoğan. [EPA-EFE/Oliver Hoslet]

Ani po stretnutí lídrov na londýnskom summite Ankara neustúpila zo svojej požiadavky. Turecko bude blokovať zámer Aliancie posilniť obranu vo Východnom krídle dovtedy, kým nedostane taký návrh, ktorý by bol v súlade s ich pohľadom na kurdské milície v Sýrii.

Už minulý týždeň, počas summitu a osláv 70. výročia založenia NATO, sa rozšírila medzi lídrami informácia o najnovšej požiadavke Turecka. Ak spojenci v Aliancii neuznajú Ľudové obranné jednotky (YPG) – pôsobiace v Sýrii – za teroristickú organizáciu, Turci budú blokovať plány 29-tky v Pobaltí.

Východné krídlo NATO: Koľko stojí obrana deviatich hraničných krajín?

Deväť krajín, ktoré tvoria východnú hranicu NATO, za ostatných päť rokov navýšili výdavky na obranu v priemere o 61 percent. Len dve z nich už dosiahli dvojpercentnú úroveň HDP na obranu, ktorú Aliancia od svojich členov vyžaduje.

Turecké podmienky mali podľa medializovaných informácii napokon väčšej dohode ustúpiť, no opak bol pravdou.

Aj napriek komunikovanej zhode krajina čaká, že sa oba plány Severoatlantickej aliancie objavia zverejnené a publikované vedľa seba. Tureckí predstavitelia tvrdia, že Ankara nemá prečo ustupovať.

Ankara: Nemáme prečo ustupovať

Šéf tureckej diplomacie Mevlüt Çavuşoğlu počas návštevy v Taliansku začiatkom tohto týždňa povedal, že pozícia jeho krajiny sa od minulého týždňa vôbec nezmenila.

„Ankara bude zámer blokovať, kým nedostane návrh obranného plánu pre Turecko, ktorý musí byť v súlade s tureckým pohľadom na YPG,“ uviedol turecký minister. Podľa neho plán o ochrane Východného krídla NATO nevznikne dovtedy, kým Turecko nedostane svoj vlastný, obdobný plán.

Nevôľu odstupovať od požiadavky potvrdil aj šéf rezortu obrany Hulusi Akar. „Dovolili sme poľskému a baltskému plánu, ktorý sa reviduje, aby prešiel Radou NATO a prehodnotil sa vo vojenskom výbore,“ vysvetľoval. Po porade s generálnym tajomníkom NATO sa však mali rozhodnúť, že bude lepšie, ak sa „oba plány odpublikujú spoločne“, dodal Akar.

Turci už do partnerských krajín Aliancie vrátili 20 teroristov

Po tom, ako Ankara získala kontrolu nad oblasťami v Sýrii a s nimi aj nad množstvom teroristov, začali Turci s ich repatriáciou. Na summite v Londýne chce Erdoğan svojim náprotivkom pripomínať, že v tureckej väzbe sú stále stovky ich krajanov.

V televíznej relácii stanice TRT Haber sa v pondelok (9. decembra) v priamom prenose nechal turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan počuť, že zo všetkých spojencov v NATO je pre Turecko najproblémovejší Paríž.

Šéf Bieleho paláca (Ak Saray, prezidentské sídlo v Ankare) hovoril o „pokrytectve“ európskych krajín v súvislosti s tým, ako brutálne zasiahli pri domácich protestoch, či intervenovali v zahraničí. Menovite spomínal pochody žltých viest vo Francúzsku a operáciu v Mali. „Oni si idú svojou cestou a my svojou,“ komentoval Erdoğan.

Trojica tureckých predstaviteľov v zhode pripomína, že plán Severoatlantickej aliancie v Pobaltí neodmieta, no „misiou NATO je ochraňovať všetkých jej členov,“ prízvukujú. Zaradením jednotiek YPG, ktoré tvoria z prevažnej väčšiny kurdské milície, medzi teroristické organizácie v krajinách NATO, by malo dať zelenú aj tureckej intervencii v severnej Sýrii.

Ostatní spojenci na čele s Francúzskom a Spojenými štátmi sú zdržanlivejší, nakoľko s kurdskými jednotkami donedávna intenzívne spolupracovali.

Modifikované znepokojenie

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pre médiá na konci minulotýždňového summitu uviedol, že lídri o označení YPG v Londýne nediskutovali. Zdá sa však, že nie každý si zo summitu odnášal set rovnakých informácii.

Najväčšie rozčarovanie z prvotného potvrdenia plánov vo Východnom krídle a ich následného absolútneho odmietania zo strany Turecka prežívajú Poliaci. Podľa poradcu prezidenta Krzysztofa Szczerského sa nedá od minulotýždňového rozhodnutia odstúpiť.

„Rozhodnuté bolo aj o poľsko-pobaltskom, aj o tureckom pláne a teraz čakáme na ich implementáciu. Ide o vojenskú záležitosť,“ cituje poľského predstaviteľa agentúra Reuters.

Predstavitelia Lotyšska a Estónska až tak znepokojení neboli. Lotyšský minister obrany Raimundas Karoblis novinárom povedal, že ide „iba o jednu z tém, ktoré sa na summite diskutovali“ a že „život ide ďalej, uvidíme“.

Podobne reagoval aj jeho estónsky náprotivok Jüri Luik: „Som si absolútne istý, že kompromis nájdeme. Ak nie tu (v Londýne, pozn. red.), tak ho dúfam nájdeme neskôr,“ nechal sa počuť ešte počas summitu.

Vyrušuje ho však charakter debaty o obrannom plánovaní v regióne, nakoľko ide o vysoko citlivé témy.

Estónsky boj proti ruským agentom: Najmenšia krajina Východného krídla NATO odsúdila najviac špiónov

Krajina s 1,3 miliónmi obyvateľov odsúdila za uplynulú dekádu viac ruských špiónov, ako ktorýkoľvek iný štát Severoatlantickej aliancie alebo Európskej únie. Experti tvrdia, že je to vďaka politickej reflexii závažnosti hrozieb a verejného záujmu.

Podľa provládneho komentátora tureckého periodika Yeni Şafak, İbrahima Karagüla sa NATO stalo hlavnou hrozbou pre Turecko a krajina by preto mala zvážiť budúcnosť svojho členstva v nej. „NATO sa teraz snaží chrániť Turecko pred Tureckom samotným: snaží sa zabrániť návratu k jeho vlastnej histórii, návratu k vlastnej geografii, k budovaniu moci, jeho rastu, obohateniu, nezávislosti,“ napísal doma uznávaný glosátor.

Ako sa začalo pošuškávať v obranno-bezpečnostnej komunite, existuje iba jedna horšia vec ako Turecko v NATO: Turecko mimo štruktúr Aliancie.