Ani po stretnutí lídrov na londýnskom summite Ankara neustúpila zo svojej požiadavky. Turecko bude blokovať zámer Aliancie posilniť obranu vo Východnom krídle dovtedy, kým nedostane taký návrh, ktorý by bol v súlade s ich pohľadom na kurdské milície v Sýrii.
Už minulý týždeň, počas summitu a osláv 70. výročia založenia NATO, sa rozšírila medzi lídrami informácia o najnovšej požiadavke Turecka. Ak spojenci v Aliancii neuznajú Ľudové obranné jednotky (YPG) – pôsobiace v Sýrii – za teroristickú organizáciu, Turci budú blokovať plány 29-tky v Pobaltí.
Turecké podmienky mali podľa medializovaných informácii napokon väčšej dohode ustúpiť, no opak bol pravdou.
Aj napriek komunikovanej zhode krajina čaká, že sa oba plány Severoatlantickej aliancie objavia zverejnené a publikované vedľa seba. Tureckí predstavitelia tvrdia, že Ankara nemá prečo ustupovať.
Ankara: Nemáme prečo ustupovať
Šéf tureckej diplomacie Mevlüt Çavuşoğlu počas návštevy v Taliansku začiatkom tohto týždňa povedal, že pozícia jeho krajiny sa od minulého týždňa vôbec nezmenila.
„Ankara bude zámer blokovať, kým nedostane návrh obranného plánu pre Turecko, ktorý musí byť v súlade s tureckým pohľadom na YPG,“ uviedol turecký minister. Podľa neho plán o ochrane Východného krídla NATO nevznikne dovtedy, kým Turecko nedostane svoj vlastný, obdobný plán.
Nevôľu odstupovať od požiadavky potvrdil aj šéf rezortu obrany Hulusi Akar. „Dovolili sme poľskému a baltskému plánu, ktorý sa reviduje, aby prešiel Radou NATO a prehodnotil sa vo vojenskom výbore,“ vysvetľoval. Po porade s generálnym tajomníkom NATO sa však mali rozhodnúť, že bude lepšie, ak sa „oba plány odpublikujú spoločne“, dodal Akar.
V televíznej relácii stanice TRT Haber sa v pondelok (9. decembra) v priamom prenose nechal turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan počuť, že zo všetkých spojencov v NATO je pre Turecko najproblémovejší Paríž.
Šéf Bieleho paláca (Ak Saray, prezidentské sídlo v Ankare) hovoril o „pokrytectve“ európskych krajín v súvislosti s tým, ako brutálne zasiahli pri domácich protestoch, či intervenovali v zahraničí. Menovite spomínal pochody žltých viest vo Francúzsku a operáciu v Mali. „Oni si idú svojou cestou a my svojou,“ komentoval Erdoğan.
Trojica tureckých predstaviteľov v zhode pripomína, že plán Severoatlantickej aliancie v Pobaltí neodmieta, no „misiou NATO je ochraňovať všetkých jej členov,“ prízvukujú. Zaradením jednotiek YPG, ktoré tvoria z prevažnej väčšiny kurdské milície, medzi teroristické organizácie v krajinách NATO, by malo dať zelenú aj tureckej intervencii v severnej Sýrii.
Ostatní spojenci na čele s Francúzskom a Spojenými štátmi sú zdržanlivejší, nakoľko s kurdskými jednotkami donedávna intenzívne spolupracovali.
Modifikované znepokojenie
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pre médiá na konci minulotýždňového summitu uviedol, že lídri o označení YPG v Londýne nediskutovali. Zdá sa však, že nie každý si zo summitu odnášal set rovnakých informácii.
Najväčšie rozčarovanie z prvotného potvrdenia plánov vo Východnom krídle a ich následného absolútneho odmietania zo strany Turecka prežívajú Poliaci. Podľa poradcu prezidenta Krzysztofa Szczerského sa nedá od minulotýždňového rozhodnutia odstúpiť.
„Rozhodnuté bolo aj o poľsko-pobaltskom, aj o tureckom pláne a teraz čakáme na ich implementáciu. Ide o vojenskú záležitosť,“ cituje poľského predstaviteľa agentúra Reuters.
Predstavitelia Lotyšska a Estónska až tak znepokojení neboli. Lotyšský minister obrany Raimundas Karoblis novinárom povedal, že ide „iba o jednu z tém, ktoré sa na summite diskutovali“ a že „život ide ďalej, uvidíme“.
Podobne reagoval aj jeho estónsky náprotivok Jüri Luik: „Som si absolútne istý, že kompromis nájdeme. Ak nie tu (v Londýne, pozn. red.), tak ho dúfam nájdeme neskôr,“ nechal sa počuť ešte počas summitu.
Vyrušuje ho však charakter debaty o obrannom plánovaní v regióne, nakoľko ide o vysoko citlivé témy.
Podľa provládneho komentátora tureckého periodika Yeni Şafak, İbrahima Karagüla sa NATO stalo hlavnou hrozbou pre Turecko a krajina by preto mala zvážiť budúcnosť svojho členstva v nej. „NATO sa teraz snaží chrániť Turecko pred Tureckom samotným: snaží sa zabrániť návratu k jeho vlastnej histórii, návratu k vlastnej geografii, k budovaniu moci, jeho rastu, obohateniu, nezávislosti,“ napísal doma uznávaný glosátor.
Ako sa začalo pošuškávať v obranno-bezpečnostnej komunite, existuje iba jedna horšia vec ako Turecko v NATO: Turecko mimo štruktúr Aliancie.