Výrazne navýšený rozpočet na bezpečnosť pôjde na fondy, strediská aj na boj proti hybridným hrozbám

Ilustračný obrázok [EC/AV]

Európska komisia v stredu (13. júna) navrhla, aby v budúcom dlhodobom rozpočte Európskej únie (2021 – 2027) došlo k výraznému zvýšeniu financovania bezpečnosti – zo súčasných 3,5 miliardy eur na 4,8 miliardy eur.

Komisia uviedla, že v kontexte čoraz komplexnejších hrozieb s medzinárodným charakterom môžu finančné prostriedky Európskej únie prispieť k vybudovaniu Únie, ktorá bude odolávať bezpečnostným výzvam a dokáže lepšie reagovať na núdzové situácie.

„Keď ide o bezpečnosť a ochranu našich občanov, nesmieme zaháľať ani mať hlboko do vrecka. Na nadchádzajúce obdobie zvyšujeme rozpočet na oblasť bezpečnosti o jednu tretinu – na 4,8 miliardy eur,“ uviedol eurokomisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopulos.

Podľa neho tým Komisia pomáha členským štátom lepšie sa pripraviť na budúce bezpečnostné výzvy a nečakané núdzové situácie.

Historicky najvyšší rozpočet chystá Komisia aj pre obranu

V sedemročnom pláne, ktorý včera (2. mája) predstavila Európska komisia, navrhuje exekutíva Únie naliať do obranného sektora 19,5 miliárd eur.

Posilnený Fond pre vnútornú bezpečnosť

Exekutíva EÚ posilňuje 2,5 miliardami eur Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF). Posilnený Fond by mal podľa návrhu Komisie dostať dvojnásobne viac zdrojov ako má v súčasnosti.

ISF bude pracovať na dosiahnutí troch cieľov: zvýšenie výmeny informácií medzi orgánmi presadzovania práva EÚ; zintenzívnenie spoločných cezhraničných operácií a posilnenie kapacít na boj proti zločinu a jeho prevenciu, a boj proti radikalizácii.

Členské štáty z ISF dostanú 1,5 miliardy eur na dlhodobé zabezpečenie odolnosti. Zvyšná jedna miliarda sa vyhradí na nepredvídané bezpečnostné výzvy.

Ambiciózne a inkluzívne PESCO má byť šancou pre obranný priemysel (VIDEO)

Stála štruktúrovaná spolupráca v obrane (PESCO) Európskej únie je síce mladým projektom, no ako ambiciózna aktivita prichádza v správnom čase a na správnom mieste, zhodli sa na tom účastníci panelu Európska obranná spolupráca: Súčasné nastavenie a budúce možnosti.

Milióny pre slovenské vyjadrovanie jadra

1,2 miliardy eur pôjde aj na bezpečnejšie vyraďovanie z prevádzky jadrových zariadení v niektorých členských štátoch, čo sa týka aj Slovenska.

V rámci tejto časti dlhodobého rozpočtu chce EK prispieť na programy pomoci, ktoré majú za cieľ pomáhať členským štátom v procese likvidácie a odstavovania jadrových zariadení v poslednej etape ich životného cyklu a zároveň dodržiavať najvyššiu úroveň bezpečnosti.

V období 2021 – 2027 Únia poskytne cielenú finančnú podporu vo výške 118 miliónov eur na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku a na Slovensku a 552 miliónov eur na ich vyraďovanie v Litve.

Ďalších 348 miliónov eur sa pridelí výskumným zariadeniam Komisie na účely vyraďovania zariadení z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom a 160 miliónov eur sa vynaloží na podporu opatrení všeobecnej jadrovej bezpečnosti a ochrany.

Komisia navrhuje dať na vyraďovanie Bohuníc ďalších 55 miliónov eur

Dva odstavené jadrové bloky musí Slovensko vyradiť do roku 2025. Ak chce získať viac financií, ako navrhuje európska exekutíva, musí predložiť presné argumenty, upozorňuje Maroš Šefčovič.

Rozpočet vo výške takmer 1,1 miliardy eur, ktorý nie je zahrnutý v tomto fonde a predloží sa osobitne, bude určený na posilnenie agentúr EÚ v oblasti bezpečnosti – Európsky policajný úrad (EUROPOL), Agentúra EÚ pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) a Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA).

Komisia takisto navrhla posilniť mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany prostredníctvom systému rescEU. Plánuje naň vyčleniť 1,4 miliardy eur.

Komisia kalibruje proti hybridom

Európska komisia včera predstavila aj pripravované opatrenia, ktoré by mali reagovať na zvyšujúce sa hybridné, chemické, biologické, či rádiologické hrozby.

Budovanie odolnosti proti týmto hrozbám je síce zodpovednosťou členských štátov, no Únia rovnako pracuje na budovaní reakčných schopností, a to aj v spolupráci s medzinárodnými partnermi, ako je NATO.

Rozširovať sa bude Stredisko pre hybridné hrozby pri Európskej službe pre vonkajšiu činnosť. Stredisku pribudnú tri špecializované zložky: chemická, biologická, rádiologická a jadrová bezpečnosť; kontrarozviedka a kybernetická analýza.

Rozvíjať sa budú strategické komunikačné schopnosti – zabezpečením systematickej interakcie medzi existujúcimi štruktúrami.

Komisia informovala aj o vykonávaní 22 opatrení stanovených v spoločnom rámci pre boj proti hybridným hrozbám – od skvalitnenia výmeny informácií cez posilnenie ochrany kritickej infraštruktúry a zvýšenie kybernetickej bezpečnosti až po budovanie spoločností odolných proti radikalizácii a extrémizmu.

Vyšehradská štvorka – pripravená na kybernetický útok?

Hoci región doteraz nezasiahol žiaden masívny kybernetický útok, menšie incidenty sú pomerne časté. Krajiny Vyšehradu sa preto vyzbrojili odborníkmi a novými stratégiami, ktoré ich majú ochrániť.

Komisia v stredu predložila aj akčný plán EÚ na zlepšenie bezpečnosti cestujúcich a zamestnancov v železničnej doprave. Jeho cieľom je predchádzať možným útokom na železničné služby a reagovať na ne vďaka novému rámcu spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi.

Eurokomisia zdôraznila, že nechce zdvojovať úsilie členských štátov v bezpečnostnej oblasti, ale dopĺňať ho a prepájať sily v EÚ aj mimo nej.