Vystúpiť z NATO? Bola by to katastrofa pre bezpečnosť aj ekonomiku, hovoria slovenskí experti

Slovenskí vojaci na mierovej misii NATO v Kosove v roku 2010. [EPA/Valdrin Xhemaj]

Hoci Severoatlantická aliancia nástroje na vystúpenie zo spoločenstva k dispozícii má, bezpečnostní experti sa zhodujú na tom, že táto riskantná špekulácia by bola politickým, ekonomickým, no najmä bezpečnostným hazardom a pre krajinu s hospodárstvom a umiestnením, aké má Slovensko, by mohla skončiť katastrofou.

Parlamentná Ľudová strana Naše Slovensko opäť zbiera v slovenských uliciach podpisy za vystúpenie z NATO. Na uliciach miest a obcí a popri diaľniciach sa opäť objavujú billboardy, ktoré „odmietajú vojnu proti Rusku” a žiadajú vystúpenie zo Severoatlantickej aliancie. Neutralita je podľa extrémistickej strany jediným riešením.

Bezpečnostní experti a popredné osobnosti slovenskej obrany hovoria, že ide o viac ako riskantný nápad. Slovenská republika a najmä jej najvyšší ústavní činitelia sa v deklarácii o členstve v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii naposledy prihlásili k jasnej proatlantickej orientácii koncom júna. Členstvo v NATO je podľa nich základným pilierom bezpečnosti Slovenska.

NATO musí prehodnotiť stratégiu voči Rusku, ustanovujúci akt spolupráce nefunguje

V časoch, keď Moskva už dávno nerozmýšľa nad možnosťou spolupráce, či dokonca vstupu do NATO, zakladajúci akt vo vzťahoch s Alianciou svoju funkciu nespĺňa. Spojenci v Severoatlantickej aliancii musia preto prísť s komplexnou, jasnou a dlhodobou stratégiou voči Rusku.

Alternatívne médiá tvrdia, že za vystúpenie Slovenska zo Severoatlantickej aliancie nie je  „žiadna zo štandardných politických strán, no dokonca asi ani jedna z alternatívnych alebo tzv. pronárodných strán ako KDŽP (Kresťanská demokracia – Život a prosperita), Národná koalícia,… ani Štefan Harabin”.

„Dúfať v ochranu NATO je naivné. (…) História nám už viackrát ukázala, že spoliehať sa na zahraničnýchspojencov sa nevypláca,” hlása petičný hárok Kotlebovcov, ktorí ako jediní z parlamentných strán, operujú s ideou vystúpenie z NATO. 

Následky, ktoré by však tento – administratívne pomerne jednoduchý – krok spôsobil, by negatívne pocítili obyvatelia vo všetkých aspektoch svojho života, hovoria poprední slovenskí odborníci na obranu štátu.

Odchod z NATO riešia aj zmluvy

Možnosť vystúpenia krajiny zo Severoatlantickej aliancie je ustanovené v základných zmluvách spoločenstva. Článok 13 Washingtonskej zmluvy dáva možnosť ktorejkoľvek strane v Aliancii vypovedať zmluvy, pričom sa rozhodnutie stane oficiálne platné rok po denunciácii. 

Podľa veľvyslanca Slovenska pri NATO Radovana Javorčíka by akt ale znamenal „okamžitú stratu dôvery medzi zmluvnými stranami, ako aj nenávratné a okamžité ukončenie spolupráce bez rokovaní a bez náhrady”. 

Dalibor Pavolka, bezpečnostný expert a poradca štátneho tajomníka Ministerstva obrany Roberta Ondrejcsáka, hovorí, že formálne vystúpenie zo štruktúr NATO je „v zásade jednoduchým” procesom, omnoho zásadnejšie je ale to, čo nastane deň po tom”.

„Postarať sa o svoju obranu je jednou z pár základných zodpovedností štátu. Ak by sme neboli v systéme kolektívnej obrany, bolo by potrebné zákonné úlohy, vyplývajúce zo zákona o obrane Slovenskej republiky,  zabezpečiť inak,” vysvetľuje Pavolka. 

Pre avizované odstúpenie od dohody o jadrovom zbrojení tlačí na Trumpa aj NATO

Európske krajiny NATO vyzvali Spojené štáty, aby sa namiesto rušenia dohody o kontrole jadrových zbraní pokúsili dostať Rusko späť na cestu jej dodržiavania, tvrdia diplomati.

„Krajina, ktorá nie je viazaná Washingtonskou zmluvou, prichádza o mnohé životne dôležité funkcie a nástroje,” objasňuje Javorčík a pripomína možnosť ovplyvňovať politické rozhodnutia, rokovať so spojencami, zdieľať a vymieňať si spravodajské  a utajované informácie v oblasti obrany a bezpečnosti, kyberpriestoru, či energetickej bezpečnosti. 

„Mohla by nastať situácia, že krajina by nemala ani najzákladnejší partnerský dokument „Individuálny partnerský akčný plán“, ktorý je kľúčom k takej „triviálnosti”, ako je účasť na kurzoch a cvičeniach pre vojakov a expertov na bezpečnosť a obranu, v oblasti civilnej obrany, akou je pomoc pri prírodných katastrofách, alebo na vedeckej spolupráci,” tvrdí veľvyslanec.  

Rozhodnutie o vystúpení z NATO by u dovtedajších partnerov výrazne zmenilo aj pohľad na bývalého člena, konštatuje tieňový minister obrany opozičnej OĽaNO, Jaroslav Naď. Bývalý spojenci by krajinu „považovali za nezodpovednú, s nevypočítateľnou vládou. To samo osebe by malo výrazné diplomatické dopady”, hovorí Naď.

Tomáš Forró: Ak Ukrajina zlyhá alebo padne, mali by sme sa začať báť

Členstvo v EÚ a NATO je pre Slovensko garanciou, no celé sa to láme na Ukrajine, hovorí v rozhovore novinár TOMÁŠ FORRÓ.

Aj poslanec a bývalý minister obrany Martin Fedor (MOST – HÍD) tvrdí, že by sme mimo zoskupenia museli čeliť výzvam súčasné sveta ako malý, päťmiliónový štát. „Už sme si zvykli, že v krajinách NATO nebývajú ozbrojené konflikty, berieme to ako samozrejmosť. V prípade, že by sme zostali mimo, nemuslo by to tak byť,” vysvetľuje.  

Strata bezpečnosti je drahá

Jednoznačný dôsledok bezpečnostnej nestability by pocítilo aj hospodárstvo štátu. Výrazné ekonomické dopady by podľa slovenských odborníkov súviseli s nárastom obranných výdavkov, ale aj atraktívnosťou krajiny pre ďalšie investície. V konečnom dôsledku by destabilizovaná krajina musela čeliť zásadnému poklesu životnej úrovne.

„S okamžitým znížením ratingu krajiny zo strany renomovaných agentúr by súvisel pokles priamych zahraničných investícií a tiež nárast úrokových sadzieb,” vysvetľuje Jaroslav Naď. Komplexná zmena obranného systému by si vysoko pravdepodobne vyžadovala aj znovuzavedenie povinnej vojenskej služby, čo by opäť išlo ruka v ruke s masívnym zvýšením obranných výdavkov, dodáva Naď. 

„Pri neochote investovať do obrany, či nedostatku niekoľko desiatok tisíc záujemcov o službu v ozbrojených silách je celkom reálne, že by tieto obrovské požiadavky na zdroje neboli naplnené. Takto by sme boli bez kolektívnej obrany, ale aj bez adekvátnej individuálnej obrany,” tvrdí Dalibor Pavolka.

Poľsko mieša karty v globálnych vzťahoch, aktivizuje sa v oblasti Iránu aj Kašmíru

Varšava ako predsedajúca krajina v Bezpečnostnej rade OSN hrá v auguste prím na scéne globálnych vzťahov. Nateraz dokonca zvažuje svoje zapojenie do americkej misie v Hormuzskom prielive a v rukách má aj diskusie medzi Indiou a Pakistanom o Kašmíre.

Strata ekonomickej bonity a dôveryhodnosti krajiny by z pohľadu Radovana Javorčíka bola neodvrátiteľná. „Kto z vyspelého sveta by chcel obchodovať s krajinou, ktorá doslova odvrhne od seba „slobodu, spoločné dedičstvo a kultúru svojich národov, založenú na zásadách demokracie, slobody jednotlivca a právneho poriadku, snahu podporovať stabilitu a blahobyt národov“?” pýta sa veľvyslanec. 

Napriek prípadnému navýšeniu výdavkov na obranu by sme podľa Martina Fedora nemohli „počítať s vyššou úrovňou bezpečnosti nášho štátu a jeho obyvateľov. Odstrašujúca sila spoločnej obrany NATO je samozrejme neporovnateľne vyššia”.  Navyše, tak ako sa ukázalo aj v minulosti po vstupe Slovenska do severoatlantických štruktúr, s jasnou bezpečnosťou a bezpečnostným krytím, prichádza aj ochota investorov do krajiny vložiť peniaze, pripomína Fedor. 

Podľa bezpečnostného experta Tomáša Valáška (Za ľudí) sme ako republika otázku ekonomickej rentability členstva v NATO už riešili. „Po osamostatnení, ešte pred vstupom do  Aliancie kalkuloval generálny štáb, koľko by to stálo, ak by sme si museli obranu zabezpečiť úplne sami,” pripomína bývalý veľvyslanec Slovenska v NATO. „Vyšlo im z toho, že by sme potrebovali niekoľkonásobne väčšie ozbrojené sily – a teda aj oveľa väčšie výdavky na ne – aké máme dnes.”

Valášek dopĺňa aj príklad Fínska, ktoré je neutrálne, so Slovenskom má aj porovnateľný počet obyvateľov, no na vlastnú obranu vynakladá až trojnásobok toho, čo Slovensko.

Neutralita a európska obrana: Problematické alternatívy

V európskom kontexte by vypovedanie Washingtonskej zmluvy znamenalo pre člena Európskej únie aj prehodnotenie svojho vzťahu s týmto zoskupením, ozrejmuje slovenský veľvyslanec pri NATO. Ustanovenie medzi pravidlá Únie zasadila Lisabonská zmluva a články 42.7 o vzájomnej obrane a 222 o solidarite. Ak by totiž krajina nebola ochotná akceptovať pravidlá, ale najmä zdieľať hodnoty Aliancie, problémy by musela mať aj s akceptáciou európskych štandardov.

Napriek tejto skutočnosti zaznievajú z rozličných alternatívnych brehov aj hlasy o tom, že by sa namiesto transatlantickej spolupráce mohlo Slovensko orientovať len na bezpečnostných partnerov v Európskej únii.

Martin Fedor vysvetľuje, že sa na spoločnú európsku obranu ešte stále nedá spoliehať, „keďže tá je ešte tak povediac v plienkach a v operáciách väčšieho rozsahu sa bez NATO jednoducho nezaobíde”.

Podobný naratív sa objavuje aj v súvislosti s náhradou členstva v Aliancii za neutralitu krajinu. Aj tu sa odborníci zhodujú, že ide neinformovanú špekuláciu.

Príkladom k alternatíve neutrality môže byť podľa Valáška Moldavsko, či Ukrajina spred niekoľkých rokov, alebo Belgicko počas druhej svetovej vojny. „To boli neutrálne krajiny v čase, keď ich sčasti či úplne okupoval sused. Neutralita im nič nepomohla, skôr naopak. Bez tvrdých záruk boli ľahkou korisťou pre susedov.” 

„Spoliehať sa, že Slovensko bude výnimkou, je priame popretie historickej skúsenosti a hazardovanie so zvrchovanosťou krajiny. O to ironickejšie, že to pochádza z hláv údajných vlastencov,” dodáva bývalý veľvyslanec.

O nereálnosti a politickom hazarde v tomto prípade hovorí aj Martin Fedor: „Vzhľadom na našu polohu si nemôžeme dovoliť luxus neutrality. Ak by sme boli mimo spojenectva, boli by sme hračkou v rukách mocných”.

Ani podľa Jaroslava Naďa by neutralitu „dôveryhodne negarantoval nikto”. „Bilatérne obranné dohody Slovenskej republiky by boli nepravdepodobné,” dodáva bývalý šéf Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku.

„Aliancia čerpá svoju silu z jednoty a solidarity postavenej na jasných hodnotách, ktoré máte alebo nemáte. Nič na pol ceste neexistuje,” hovorí o veľvyslanec Slovenska pri NATO Radovan Javorčík a pripomína jednohlasnú reakciu členov Severoatlantickej aliancie na vyhlásenie amerického prezidenta o prekonanej forme obrannej spolupráce.

Spoločná európska obrana na úkor NATO by bola pre stredoeurópske krajiny problémom

Zvýšenie autonómnosti Európy je dôležité, snažme sa o to, ale aby sme sa stali úplne autonómnymi aj v oblasti obrany, to je zatiaľ nad naše sily, hovoria experti.

Možnosť vystúpenia krajiny z NATO súčasný veľvyslanec označuje za „jednostranný akt absolútnej politickej nezodpovednosti a bezkonkurečnej hlúposti”. 

„Odstúpenie od zmluvy je podstatne silnejší akt nesúhlasu s princípmi organizácie, ako rozhodnutie do organizácie nevstúpiť, ale hľadať spôsob ako spolupracovať,” dodáva Javorčík.