Zákaz jadrových zbraní začne platiť budúci rok. Krajiny NATO ho nepodporili

Sovietska bomba RN-28 s jadrovou hlavicou. [EPA/Juri Kochetkov]

Zákaz bude po ratifikácii medzinárodnej zmluvy OSN 50 krajinami platiť od januára budúceho roka. Aktivisti hovoria o obrovskom úspechu, a to napriek tomu, že ani jeden zo štátov, ktoré nukleárne zbrane vlastnia, ale ani žiaden z členov NATO, túto zmluvu neratifikoval. Nástroj totiž podľa nich stojí na nezdravých premisách.

Zmluva o zákaze jadrových zbraní (TPNW) je prvým právne záväzným medzinárodným dokumentom, ktorý by mal nielenže zakázať nukleárne zbrane, ale viesť aj k ich celkovej eliminácii vo svete. K TPNW sa pri jeho schválení počas Valného zhromaždenia OSN v júli 2017 prihlásilo 122 krajín. Už v tom čase sa hlasovania zdržali všetky členské štáty Severoatlantickej aliancie, pričom Holandsko dokonca ako jediná krajina hlasovala proti Zmluve.

Za tri roky TPNW ratifikovalo iba málo krajín na to, aby začala platiť. Z krajín Európskej únie to boli len Rakúsko a Írsko, ktoré nie sú členmi NATO. Keď však v októbri tohto roka pribudli Jamajka a Nauru, počet ratifikácií sa vyšplhal na potrebných 50. Podľa pravidiel OSN sa tak o 90 dní stane zmluva medzinárodne platnou.

Zákaz jadrových zbraní by sa mal začať uplatňovať od 20. januára 2021, no väčšina západného sveta má k nemu výhrady. Zmluvu zatiaľ neratifikovala žiadna z deviatich krajín, ktoré nukleárne zbrane vlastnia (Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, Rusko, Izrael, Pakistan, India a Severná Kórea). Proti sú aj ostatní členovia NATO, ktorí vo vlastníctve jadrových zbraní vidia istoty v podobe odstrašovania nepriateľa.

Diskusia | Kontrola zbrojenia v postpandemickej ére: Začiatok nových závodov v zbrojení?

Uprostred pandémie bolo niekoľko rozhodujúcich snáh o kontrolu zbrojenia odložených. V iných prípadoch sa zainteresované strany stále na nových podmienkach nedohodli. Odborníci varujú pred odštartovaním ďalších pretekov v zbrojení.

Erózia vo svetovej bezpečnosti, ktorá sa týka režimov kontroly jadrových zbraní, však siaha ešte ďalej. Po zániku Zmluvy o jadrových zbraniach stredného dosahu (INF Treaty), kolapse dohody o iránskom jadrovom programe (JCPOA), či pozastavení rokovaní o náhrade Zmluvy o znížení počtu strategických zbraní (New STRAT) medzi Washingtonom a Moskvou, sa pozornosť sústreďuje na stále aktívne, no nie úplne implementované dohody.

Verejná debata o kontrole jadrových zbraní bola v ostatnom čase podľa štátneho tajomníka Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Mariana Majera plná „pesimizmu a neistôt“. „Nemyslím si, že máme v súčasnosti komfort toho, aby sme sa utiahli do úzadia pri jednej z najväčších globálnych výziev, akou je aj celosvetová kontrola zbraní“ uviedol Majer.

Silu zákazu „pocítia“ všetci

Na svete je podľa medzinárodných organizácii stále viac ako 13 tisíc jadrových zbraní. Pre škody, ktoré by mohli mať vplyv na celý svet však stačí, aby sa – hoci nedopatrením – použila jedna z nich. Arzenál navyše vôbec nie je statický, čo znamená, že sa zbrane hromadného ničenia nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne vylepšujú a modernizujú.

Hoci sa počet jadrových hlavíc v porovnaní z časmi Studenej vojny, kedy mali krajiny viac ako 70 tisíc takýchto zbraní, zásadne znížil, podľa mimovládnych organizácii, ktoré sa snažia o ich úplný zákaz, to stále nestačí.

Medzinárodná kampaň za zrušenie nukleárnych zbraní (ICAN) je globálnou koalíciou, ktorá v snahe implementovať TRNW spája takmer 550 partnerských organizácii zo 103 krajín sveta. Za svoje aktivity získala v roku 2017 organizácia aj Nobelovu cenu mieru.

Alicia Sanders-Zakre, koordinátorka politík a výskumu organizácie ICAN pripomína, že so vstupom TPNW do medzinárodného práva by mali signatárske krajiny podporovať všetky aktivity, ktoré so zákazom jadrových zbraní súvisia. Ide aj o zákaz využívania, vývoja a testovania týchto zbraní, či dokonca o asistenciu obetiam nukleárnych útokov a environmentálnu sanáciu pre ľudí a miesta, ktoré boli nukleárnymi zbraňami poškodené. „Dohoda sa vyvíja a pristupuje k nej stále viac štátov aj počas celosvetovej pandémie, čo svedčí o jej nesmiernej dôležitosti,“ vysvetľuje Sanders-Zakre.

Európska strategická autonómia podľa V4: Neduplikujme NATO a zabudnime na jadrové zbrane

Krajiny V4 majú o spoločnej európskej obrane pomerne rozdielne predstavy. Odlišné je vnímanie konceptu, úroveň ambície, ale aj konkrétne nástroje a ciele strategickej suverenity.

Posledné medializované správy však potvrdzujú obavy neziskoviek v tom, že niektoré krajiny s nukleárnym arzenálom dokonca proti zmluve vystupujú aktívne. Príkladom je Washington, ktorý sa mal podľa týchto správ obracať na vlády štátov, ktoré TPNW podpísali, a žiadať, aby svoj podpis stiahli.

ICAN tvrdí, že napriek negatívnemu postoju mnohých západných krajín „pocítia silu zmluvy“ aj oni.

„Nezdravý základ“

Vývoj a modernizácia jadrových zbraní predstavuje obrovskú finančnú záťaž pre štáty, ktoré tento arzenál vlastnia. Deväť krajín s nukleárnymi zbraňami, z ktorých až 90 percent vlastnia Spojené štáty a Rusko, stál tieto krajiny podľa minuloročnej štúdie ICAN až 73 miliárd dolárov, a to len v roku 2019.

Krajiny Severoatlantickej aliancie majú byť z hľadiska vlastnej bezpečnosti pokrývané takzvaným nukleárnym dáždnikom NATO. V Európskej únii však po brexite vlastnými nukleárnymi zbraňami disponuje už iba Francúzsko.

Jadrové zbrane a NATO: Je reakcia Aliancie na rozširujúci sa ruský arzenál adekvátna?

NATO odpovedá na modernizáciu ruského jadrového arzenálu, no preteky v zbrojení odmieta. Spojenci však zabezpečujú nové systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany a posilňujú aj vlastné konvenčné schopnosti. Nové pozemné jadrové rakety sa však NATO v Európe nechystá rozmiestňovať.

Mnohé európske krajiny, vrátane Talianska, Belgicka, Holandska, či Nemecka, však na svojom území nukleárne zbrane iných veľmocí hostia. Ak by došlo k ich aktivizácie a využitiu, dá sa predpokladať, že napríklad americké nukleárne zbrane by z nemeckého územia vyviezli na nemeckých lietadlách aj nemeckí piloti.

Berlín však jednoznačne hovorí, že podporuje ideu sveta bez jadrových zbraní. Podľa veľvyslanca Rüdigera Bohna, zástupcu komisára federálnej vlády pre odzbrojovanie a kontrolu zbraní nemeckého ministerstva zahraničných vecí, je však TPNW „nástroj, ktorý stojí na zlom základe“.

„Zmluva o zákaze reflektuje širokú medzeru, ktorá sa objavila pri očakávaniach vyčistiť svet od nukleárnych zbraní. Táto medzera by sa teraz mala zmenšovať,“ hovorí veľvyslanec. „Dovtedy, kým vo svete jadrové zbrane existujú, NATO ostane nukleárnou alianciou a bude prízvukovať element odstrašovania, ktoré tieto zbrane so sebou prinášajú,“ dodáva.

TPNW ani podľa slovenskej pozície nie je realistická. „Zmluva neberie do úvahy súčasné bezpečnostné prostredie vo svete. Jadrové zbrane z neho jednoduchým zákazom nezmiznú,“ hovorí Rastislav Križan, riaditeľ odboru pre odzbrojovanie a boj proti terorizmu slovenského rezortu diplomacie.

Historické stretnutie Kima a Trumpa: Severná Kórea zničí všetky svoje jadrové zbrane

Americký prezident Donald Trump po stretnutí so severokórejským lídrom Kim Jong Unom uviedol, že stretnutie prebehlo „lepšie než mohol ktokoľvek očakávať“.

Bohn tvrdí, že si je Berlín vedomí etického hľadiska TPNW. Nemecko však podľa neho, podobne ako ďalšie krajiny Severoatlantickej aliancie prízvukuje, že spôsob, akým úplne eliminovať nukleárne zbrane je iný.

Schodnejšiu cestu spolupráce vidí Nemecko, ale aj Slovensko v blížiacej sa konferencii o revízii Zmluvy o nešírení nukleárnych zbraní (NPT). Dohoda zo 60-tych rokov minulého storočia zahŕňa aj päticu nukleárnych štátov (Pakistan, India a Izrael dohodu nikdy nepodpísali), pričom na jej základe znižuje svoj nukleárny arzenál aj Rusko, či Spojené štáty.

Posledná konferencia o revízii dohody v roku 2015 skončila fiaskom, keďže z nej nevzišiel ani tradičný, spoločný dokument o tom, ako sa bude zmluva do budúcna uplatňovať. Revízia sa koná každých päť rokov, no v roku 2020 sa jej organizácia pre pandémiu presunula. Najbližšia konferencia o revízii NPT preto bude budúci rok v auguste.

Aj podľa NPT sú krajiny, ktoré sa k nej prihlásili a zároveň vlastnia nukleárne zbrane, povinné vynakladať aktívnu snahu a presadzovať nukleárne odzbrojenie. To sa však takmer vôbec nedeje, prízvukuje Alicia Sander-Zakre. Kritici tohto dokumentu, vrátane ICAN tvrdia, že NPT nemôže sám osebe zastaviť šírenie jadrových zbraní, znižovať motiváciu ich vyvíjania, či nakupovania, a už vôbec nie zaručiť ich úplný zákaz.

Ambicióznejšia Únia?

Podľa expertov bude rok 2021 dôležitým míľnikom pri kontrole zbraní a odzbrojovanie na celom svete.  Okrem začiatku platnosti TPNW a pripravovanej konferencie o revízii NPT by mohol chýbajúci impulz prísť aj zo Spojených štátov.

Éra prezidenta Trumpa bola podľa Tytti Erästö, výskumníčky Štokholmského inštitútu pre výskum medzinárodného mieru (SIPRI) poznačená nielen stagnáciou v oblasti eliminácie jadrových zbraní, ale aj mnohými „krokmi späť“. Napríklad odstúpenie od INF dohody pochovalo jeden z hlavných pilierov európskej bezpečnosti po páde Železnej opony do takej miery, že obe signatárske strany (Rusko a Spojené štáty) už v súčasnosti vyvíjajú a testujú systémy, ktoré by INF vôbec nepovoľovala.

Z jej pohľadu Únia dúfa, že s príchodom novej administratívy do Bieleho domu opäť raz vo Washingtone nájde partnera na konštruktívnu diskusiu a spoluprácu, a to aj v oblasti nukleárnej bezpečnosti.

Revízia kontroly zbraňových systémov: Stoltenberg predstavil plány Severoatlantickej aliancie

Kontrola zbraní je podľa generálneho tajomníka NATO v súčasnosti ohrozená nielen pre aktivity Ruska, ale aj pre nové krajiny, ktoré majú k dispozícii zatiaľ neregulované zbraňové systémy. Spojenci chcú teraz popohnať medzinárodnú komunitu k zmenám zastaraných regulačných mechanizmov.

Únia sa podľa výskumníčky Relucy Csernatoni z Carnegie Europe viackrát vo svojich strategických dokumentoch o bezpečnosti Únie „rétoricky zviazala venovať sa narastajúcim hrozbám, ktoré súvisia so šírením zbraní hromadného ničenia“. Pre túto oblasť dokonca Komisia vytvorila v rozpočte Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ samostatný rozpočet. Ku konkrétnym krokom sa však Únia neodhodlala.

Jeden z neväčších úspechov spoločnej európskej zahraničnej politiky v oblasti nešírenia jadrových zbraní, ktorý rovnako skolaboval po rozhodnutí Washingtonu, má však šancu na obnovu. Budúci americký prezident Joe Biden sa už viackrát nechal počuť, že uvažuje o návrate za rokovací stôl o iránskom jadrovom programe.

„Práve Európska únia by mohla stáť uprostred a zaistiť, aby sa zainteresované strany vrátili k rozhovorom,“ vysvetľuje Tytti Erästö. Výzvou pre Teherán sú však nielen americké sankcie, ale aj blížiac sa prezidentské voľby: „Nie som jediná, ktorá sa obáva toho, že si Iránci zvolia niekoho, kto sa už nebude zaujímať o diplomaciu a vyjednávania so Západom,“ dodáva výskumníčka.

Podľa expertky by však Európania mohli celkovo zvýšiť „úroveň svojich ambícii“ v oblasti obmedzovania šírenia nukleárnych zbraní a „od ovocia, ktoré rastie nízko nasmerovať svoje aktivity skôr na podporu komplexnejších systémov na kontrolu zbraní a omnoho silnejšie zatlačiť na Rusko a Spojené štáty“.

Hoci podľa nej Európania nebudú mať skutočný vplyv na to, či sa Washington a Moskva napríklad na predĺžení dohody New START dohodnú, Únia by mohla „prísť s kreatívnymi nápadmi, ako vyplniť normatívne vákuum, ktoré vzniklo po kolapse dohody INF, alebo aspoň redukovať počet nukleárnych zbraní, ktoré na kontinente „hostí“,“ dodáva Erästö.