Európa čelí najväčšej bezpečnostnej výzve od druhej svetovej vojny, preto musí zvýšiť svoju obrannú pripravenosť, píše Charles Michel.
Charles Michel je predsedom Európskej rady.
Bolo pol štvrtej ráno 24. februára 2022, keď ma zobudil zvuk rinčiaceho telefónu. Ani neustále spravodajské informácie, ktoré varujú pred rizikom ruskej invázie na Ukrajinu, vás nikdy nemôžu pripraviť na takýto moment.
Keď som v telefóne počul vážny hlas ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského: „Padajú na nás bomby, je to celoplošná invázia,“ v tej chvíli som vedel, že sa celé bezpečnostné usporiadanie po druhej svetovej vojne navždy zmenilo. Spolu s ním sa musí rýchlo zmeniť aj EÚ.
V priebehu niekoľkých hodín sa vedúci predstavitelia EÚ stretli v Bruseli na mimoriadnom summite, aby sa dohodli na stanovisku k invázii. Neboli potrebné slová. Boli potrebné činy. Je to historický moment, ktorý si každý z nás, vedúcich predstaviteľov EÚ, bude navždy pamätať. Rozhodnutia prijaté na zasadnutí Európskej rady znamenali zrod geopolitickej EÚ.
Nesprávny odhad Kremľa, že ľahko zvedie trojdňovú vojnu proti Ukrajine, podcenenie kolektívnej jednoty EÚ a odhodlania Ukrajincov brániť svoje územie svedčí o sebaklame jeho vedenia. Kremľu nezáleží na blahobyte jeho obyvateľov, prosperite krajiny ani na mieri v regióne.
Naopak, Ukrajina a jej ľud sa postavili na odpor, získali späť zabraté územia, vytlačili ruské námorníctvo z Čierneho mora a spôsobili ruským silám ťažké straty.
Po dvoch rokoch od začiatku vojny je už jasné, že Rusko sa na Ukrajine nezastaví, rovnako ako sa nezastavilo na Kryme pred desiatimi rokmi. Rusko pokračuje vo svojej destabilizačnej taktike – tak, ako v Moldavsku, Gruzínsku, na južnom Kaukaze, západnom Balkáne aj na africkom kontinente.
Čas na vojnové hospodárstvo
Rusko predstavuje vážnu vojenskú hrozbu pre európsky kontinent aj globálnu bezpečnosť. Ak sa nám v Únii nepodarí správne reagovať a neposkytneme Ukrajine dostatočnú podporu na zastavenie Ruska, budeme ďalší na rade.
Musíme preto pripraviť našu obranu a prejsť do režimu „vojnového hospodárstva“. Je čas prevziať zodpovednosť za našu bezpečnosť. Už sa nemôžeme spoliehať na iných ani byť vydaní napospas volebným cyklom v Spojených štátoch či inde vo svete.
Musíme posilniť našu vojenskú spôsobilosť pre Ukrajinu aj Európu, aby sme bránili demokratický svet. Silnejšia Únia prispeje aj k posilneniu aliancie NATO a posilní našu kolektívnu obranu.
Hoci môžeme byť hrdí na to, ako ďaleko sme sa dostali, stále je toho veľa, čo môžeme a musíme urobiť.
Dva dni po začiatku vojny Zelenskyj v telefonickom rozhovore prosil Európu, aby poslala dodávky zbraní. Spolu s vysokým predstaviteľom Josepom Borrellom sme spolupracovali s vedúcimi predstaviteľmi EÚ na dodaní smrtiacich zbraní na Ukrajinu. Bolo to prvýkrát v histórii Únie. Ešte v ten istý víkend dorazili Kyjevu prvé zbrane.
Záväzok Európy voči Ukrajine a jej ľudu bol odvtedy neochvejný na každom zasadnutí Európskej rady.
Zintenzívnili sme aj vojenskú výrobu. Európsky obranný priemysel od začiatku vojny zvýšil svoju výrobnú kapacitu o 50 percent, a do konca budúceho roka zdvojnásobíme výrobu munície na viac ako dva milióny nábojov ročne.
Jazyk sily na lži ruskej propagandy
Medzitým sa na celom našom kontinente kremeľská propaganda snaží presvedčiť našich občanov, že vojna na Ukrajine sa nás netýka, vyčerpáva naše rozpočty a rozdeľuje nás. Sú to nehorázne lži. Musíme spraviť viac, aby sme pomohli Ukrajine a posilnili našu obranu. Musíme hovoriť nielen jazykom diplomacie, ale aj jazykom sily.
Rusko v tomto roku vynaloží na obranu údajne šesť percent HDP, zatiaľ čo Európska únia stále vynakladá v priemere menej, ako je cieľ NATO vo výške dvoch percent HDP. Európa už desaťročia neinvestuje dostatočne do svojej bezpečnosti a obrany.
V súčasnosti čelíme najväčšej bezpečnostnej výzve od druhej svetovej vojny, preto musíme budovať našu obrannú pripravenosť. To si bude vyžadovať radikálnu a nezvratnú zmenu nášho myslenia smerom k strategickému bezpečnostnému mysleniu. Musíme priorizovať Ukrajinu a míňať rozumnejším a menej fragmentovaným spôsobom.
Podporujme Ukrajinu, nakupujme spoločne viac
Kým posilňujeme naše obranné kapacity, musíme zabezpečiť, aby Ukrajina dostala to, čo potrebuje na bojisku. Ukrajinskí vojaci naliehavo potrebujú náboje, rakety a systémy protivzdušnej obrany, aby kontrolovali vzdušný priestor.
Musíme využiť európsky rozpočet na nákup vojenského vybavenia pre Ukrajinu a využiť neočakávané zisky z imobilizovaných ruských aktív na dodanie zbraní pre jej armádu.
Mali by sme sa usilovať o zdvojnásobenie objemu nákupov od európskeho priemyslu do roku 2030. To poskytne našim firmám väčšiu predvídateľnosť. Viacročné zmluvy ich zároveň budú motivovať k rozširovaniu výrobných kapacít.
Tým sa posilní náš obranný sektor a zvýši sa obranná pripravenosť, čím sa vytvoria pracovné miesta a rast v celej EÚ.
Investície do bezpečnosti sú nákladné, ale bez nich nemôžeme zvýšiť našu výrobu. Musíme priemyslu uľahčiť prístup k verejnému a súkromnému financovaniu.
Účinným prostriedkom na posilnenie našich technologických inovácií a priemyselnej základne by mohlo byť vydávanie európskych obranných dlhopisov na získanie financií na nákup materiálu alebo investície do nášho priemyslu.
Musíme zvážiť rozšírenie mandátu Európskej investičnej banky a prispôsobenie úverovej politiky tak, aby sme mohli viac podporovať náš európsky obranný priemysel, a to zmenou definície tovaru dvojakého použitia.
Dva roky po tomto kľúčovom zasadnutí Európskej rady sa vedúci predstavitelia EÚ opäť zídu v Bruseli. V tomto rozhodujúcom okamihu svetových dejín musíme byť pripravení na obranu, ktorá zodpovedá naliehavosti hrozby.
Tento boj si vyžaduje silné líderstvo – aby sme zjednotili našich ľudí, podniky a národné vlády smerom k novému duchu bezpečnosti a obrany na celom našom kontinente.
Ak chceme mier, musíme sa pripraviť na vojnu.