Duplicita v obranných stratégiách Únie a NATO nemusí byť nutne zlá

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

V NATO je za prípravu stratégie zodpovedný Jens Stoltenberg (vľavo), v EÚ Josep Borrell. [EPA-EFE/ Stephanie Lecocq]

Niektoré duplicity – alebo skôr tematické presahy – medzi pripravovaným Strategickým kompasom EÚ a Strategickou koncepciou NATO budú nevyhnutné, ale aj potrebné, píše NIKLAS NOVÁKY. Podľa neho prinesie paralelná príprava oboch dokumentov jedinečnú príležitosť na posilnenie spolupráce medzi EÚ a NATO. Tie majú totiž rozdielne úlohy aj kompetencie.

Dr. Niklas Nováky je vedúcim výskumným pracovníkom Centra Wilfrieda Martensa pre európske štúdiá.

Od roku 2020 uvažuje EÚ o budúcnosti svojej bezpečnostnej a obrannej politiky, a to v rámci procesu prípravy Strategického kompasu. Ten sa snaží posilniť schopnosť Únie dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a obrany na istú úroveň ambícií a stanoviť si nové ciele na nadchádzajúce roky.

Prvý návrh Kompasu predložil Rade EÚ vysoký predstaviteľ Josep Borrell 15. novembra. Krajiny EÚ teraz rokujú o konečnom obsahu dokumentu. Prijať ho chcú v marci 2022. Očakáva sa, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť predloží revidovaný návrh do polovice januára a ďalší vo februári.

Na druhom konci Bruselu (kde sídli centrála Aliancie, pozn. red.) pracuje NATO v paralelnom procese na vlastnej reflexii. V júni jeho vedúci predstavitelia poverili generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga, aby viedol diskusie o tvorbe ďalšej strategickej koncepcie Aliancie, ktorá načrtne jej celkové úlohy a ciele.

Súčasná Strategická koncepcia NATO bola prijatá v roku 2010, teda pred ruskou anexiou Krymu, predtým, ako bola Čína na programe Aliancie, ale aj predtým, ako sa hybridné hrozby a zmena klímy považovali za hlavné výzvy. Nový Strategický koncept má byť prijatý na madridskom summite NATO v júni 2022.

Čo zatiaľ vieme o európskom pláne spoločnej obrany? (INFOGRAFIKA)

Strategický kompas sa má už čoskoro stať základným dokumentom EÚ a jej spoločnej obrany. Únia chce podľa neho silnejší mandát pre vlastné misie a operácie, lepšie velenie, ale aj sily rýchleho nasadenia s päť tisíc vojakmi. 

Paralelný charakter obidvoch procesov poskytuje jedinečnú príležitosť na posilnenie spolupráce medzi EÚ a NATO. Tá by sa nemala premárniť, ale v čo najväčšej miere využiť na koordináciu cieľov oboch organizácií, ako aj na minimalizáciu zbytočného prekrývania ich činností.

Hlavné úlohy týchto dvoch organizácií – v oblasti bezpečnosti a obrany – zostanú rovnaké: NATO bude garantovať teritoriálnu obranu Európy, zatiaľ čo EÚ posilní svoje kapacity v oblastiach ako krízový manažment či odolnosť a rozvoj spôsobilostí. EÚ neprevezme zodpovednosť za územnú obranu: lídri EÚ a NATO to už niekoľkokrát zdôrazňovali. Navyše podľa Lisabonskej zmluvy by to aj tak nebolo možné.

Niektoré duplicity – alebo skôr tematické presahy – medzi Strategickým kompasom EÚ a Strategickou koncepciou NATO 2022 budú nevyhnutné, ale aj potrebné. Je to preto, že tieto dve organizácie do značnej miery zdieľajú prostredie hrozieb, keďže 21 z 27 členských štátov EÚ je tiež členmi NATO. Obe organizácie ale potrebujú aj kapacity na autonómnu činnosť, pretože niektoré krajiny EÚ členmi NATO nie sú.

Jednou z oblastí, v ktorej bude dokonca určité prekrývanie potrebné, je Čína a Indo-Pacifik. NATO je čoraz viac znepokojené rastúcim vplyvom a silou Číny. Destabilizujúce účinky môžu mať totiž vplyv aj na oblasť severného Atlantiku. Čínsky úspešný test hypersonickej strely v auguste zdôraznil, že ambície Pekingu majú priame dôsledky aj pre NATO.

Hypersonické zbrane sú realitou. Čína ich testuje, Rusko zapojí už budúci rok

Západ vo vývoji a využívaní nových zbraňových technológii zaostáva. Navyše, vzhľadom na ich náročnú detekciu a schopnosť vyhnúť sa protiraketovým systémom je veľkou výzvou aj zabezpečenie funkčnej obrany. Severoatlantická aliancia však zatiaľ k hypersonickým zbraniam nemá stratégiu.

EÚ je znepokojená aj rastúcou silou a asertivitou Číny. To je dôvod, prečo sa v návrhu strategického kompasu okrem iného uvádza, že EÚ plánuje zvýšiť svoju námornú prítomnosť v indopacifickom regióne, a to prostredníctvom svojej koncepcie Koordinovaných námorných prítomností (CMP) (s cieľom prispieť k stabilite regiónu a pomôcť pri rozvoji kapacít svojich partnerov). Pilotný projekt konceptu CMP bol spustený v Guinejskom zálive v januári.

Krízový manažment je ďalšou oblasťou, v ktorej bude potrebné určité prekrytie, najmä teraz, keď NATO obmedzilo svoje aktivity mimo vlastného územia a preorientovalo sa na jeho obranu. Návrh Strategického kompasu preto odporúča, aby EÚ vytvorila nové Kapacity rýchleho nasadenia s päť tisíc jednotkami. Zároveň majú mať jednotky potrebné prostriedky, ktoré im umožnia posilniť schopnosti Únie riešiť krízu a samostatne viesť evakuačné operácie v štýle Afganistanu.

Niektoré krajiny sa obávajú, že Kapacity rýchleho nasadenia by mohli skomplikovať schopnosť NATO generovať sily, ktoré potrebuje na zabezpečenie odstrašenia vo východnom krídle Európy. Ak by však kapacity EÚ vznikli, neboli by stálou silou. Spočiatku by sa zamerali na posilnenie spolupráce v EÚ na vývoji scenárov a živých cvičeniach. Operatívne by boli založené predovšetkým na existujúcich bojových skupinách Únie (EU Battlegroups).

Treba tiež pripomenúť, že EÚ už od roku 2003, kedy začala fungovať jej bezpečnostná a obranná politika (SBOP), sama spustila viacero vojenských operácií. Tie boli nasadené v oblastiach v Afrike a na západnom Balkáne, z ktorých sa NATO chcelo stiahnuť alebo, do ktorých si Aliancia nechcela zasahovať. Operácie pod vedením EÚ preto prispievajú k transatlantickej bezpečnosti aj zdieľaniu bezpečnostného bremena.

Ako spolupracuje Európska únia a Severoatlantická aliancia?

Koordinácia medzi oboma entitami zaspala koncom druhej dekády nového milénia. O strategickej spolupráci, ktorá bola v centre debát hlavne v 90. rokoch 20. storočia, sa však hovorí opäť. Stavať vedia EÚ a NATO najmä na skúsenosti z boja proti hybridu.

Hybridné a kybernetické hrozby sú tiež niečo, čo musí riešiť Strategický kompas EÚ, aj nová Strategická koncepcia NATO. Návrh Kompasu okrem iného vyzýva na vytvorenie širšieho súboru hybridných nástrojov EÚ. Rovnako má zlepšiť možnosti Únie v oblasti kybernetického odstrašovania, napríklad prostredníctvom budovania kapacít, rozvoja spôsobilostí a cvičení. Svoje kapacity na riešenie kybernetických a hybridných hrozieb rovnako posilňuje aj NATO.

EÚ zároveň diskutuje o tom, ako by sa v prípade hybridného alebo kybernetického útoku dala použiť doložka o vzájomnej pomoci a podpore, teda článok 42(7) Zmluvy o EÚ. Doteraz bol článok uplatnený iba raz, a to Francúzskom v roku 2015 po teroristických útokoch v Paríži. Krajiny EÚ pracovali na objasnení scenárov, v ktorých by sa napadnutá krajina EÚ mohla odvolávať na článok 42(7) a na spôsobe, akým by to šlo v prípade kybernetického alebo hybridného útoku. Ten by totiž nemusel dosiahnuť na hranicu, ustanovenú článkom 5 Aliancie o kolektívnej bezpečnosti.

Strategický kompas EÚ a nová Strategická koncepcia NATO jednoznačne posilnia schopnosť týchto dvoch organizácií čeliť širokému spektru hrozieb a výziev, ktorým sú v súčasnosti vystavené. Vzhľadom na to, že EÚ a NATO zdieľajú mnohé z týchto hrozieb a výziev, určité prekrývanie medzi dokumentmi bude nevyhnutné.

Netreba to však vnímať ako negatívum, keďže EÚ a NATO zohrávajú v oblasti bezpečnosti a obrany Európy rôzne úlohy a majú aj rozdielne kompetencie. Vzájomné presahy skôr ukážu, že EÚ a NATO sa zameriavajú na hľadanie riešení spoločných výziev. A to je dobré pre bezpečnosť a odolnosť celej severoatlantickej oblasti.