Koronavírus navždy zmenil budúcnosť národnej bezpečnosti. Prečítajte si ako

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok. [EPA-EFE/Marco Ottico]

Veľkým postrachom 20. storočia bola jadrová vojna. Naše inštitúcie boli vybudované tak, aby na jej hrozby reagovali. Covid­-19 však svetovým odborníkom na obranu ukázal, že sme boli slepí, píše Stephan Blank.

Stephan Blank je bývalým poradcom CIA a Pentagonu. V súčasnosti je senior členom Výskumného ústavu pre zahraničnú politiku (Foreign Policy Research Institute). Predtým pôsobil ako profesor štúdií národnej bezpečnosti na Inštitúte strategických štúdií na Army War College v USA.

Najväčšie hrozby súčasnosti sú kompozitné. Najväčšie hrozby 21. storočia nie sú tie, proti ktorým sa môžeme brániť armádou alebo sofistikovanými zbraňami.

Preto COVID-19 mení svet aj jeho hlavné obranné inštitúcie. Či k tejto zmene môže dôjsť s rýchlosťou a v miere, ktorú svet potrebuje, je však otázne.

Ešte rok pred vypuknutím vírusu COVID­-19 hrozilo, že vzostup „anti-globalizmu“ poháňaného popularitou politiky extrémnej pravice narušení svetovú povojnovú bezpečnostnú infraštruktúru. Rozdeľujúce politické a hospodárske trendy viedli k rýchlemu oslabeniu inštitúcií, spojenectiev a dohôd vytvorených na to, aby sa diplomatické nezhody zmenili na plne rozvinuté konflikty. Toto je dôvod, prečo sme dnes svedkami rôznorodej globálnej reakcie na COVID-19.

Nedostatočná koordinácia v boji s globálnou pandémiou je jednou z najväčších výziev, ktorým svet v súčasnosti čelí. Hrozby 21. storočia sú koniec koncov systémové a aby sme ich odvrátili, musíme prehodnotiť samotnú povahu národnej bezpečnosti.

Národne bezpečnostné agentúry v súčasnosti čoraz viac uznávajú klimatické zmeny za prvoradú bezpečnostnú hrozbu. A to práve kvôli ich schopnosti pôsobiť ako „zosilňovač hrozieb“. Zvyšujú riziko sociálnych problémov, konfliktov, potravinovej neistoty, hospodárskej krízy a, samozrejme, riziko ohnísk chorôb.

COVID-19 spôsobí značné škody na životoch ako aj veľké sociálno-ekonomické škody. Vedci pritom roky varovali, že zmena klímy značne zvýši riziko budúcich pandémií rozšírením vektorov chorôb. Koronavírus je desivý ale pravdepodobne je len predzvesť horších pandémií v budúcnosti.

Aby sme sa pripravili na tento desivý nový svet, potrebujeme iný prístup. Je iróniou, že globálna pandémia vypukla počas stupňujúcich sa obchodných vojen, ktoré pohltili USA, EÚ, Čínu a krajiny Ázie, výrazne radikalizované nacionalistickými prioritami. Tieto krajiny zároveň výrazne podcenili globálnu pripravenosť na svetovú bezpečnostnú hrozbu, ktorou je klimatická zmena.

Vojaci aj civili NATO v pohotovosti: Aliancia prebrala počas pandémie ďalšie úlohy

Severoatlantická aliancia doteraz zorganizovala päť misií, ktoré pomohli s prenosom zdravotníckeho materiálu a v boji proti novému koronavírusu. Najviac z nich ťažili Slováci, Češi, ale aj Taliani a Španieli. Počet požiadaviek na spojencov v NATO ale rastie každým dňom.

Od suverénnych krajín sa očakáva, že sa musia zamerať na vlastné záujmy. Dnes však vidíme, že je potrebné zvoliť širší prístup. Napríklad obchodný spor medzi USA a Čínou oslabil kritické opatrenia v oblasti klímy tým, že ohrozil prístup ku kritickým surovinám potrebných k prechodu na čistú energiu, ktoré sa dovážajú prevažne z Číny. USA a EÚ si vzájomne vymieňali colné tarify na výrobu automobilov či lietadiel. Tie poškodili hospodárstvo a oslabovali motiváciu v rámci týchto odvetví k investíciám do trvalo udržateľných inovácií. Zároveň sa obe strany povzbudzovali k zúrivej súťaži aj s rizikom environmentálne nebezpečných praktík.

Brexit ohrozil úsilie dosiahnuť cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050, ku ktorej sa zaviazala Únia aj Británia. Zatiaľ čo Únia plánovala napredovať so silným „zeleným“ rámcom politík, Británia nemala žiadnu konkrétnu predstavu.

Aj plán EÚ v oblasti čistej dopravy závisel na nekoherentnej politike v oblasti biopalív, ktorá zbytočne vytvárala riziko novej obchodnej vojny so Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), medzi ktoré patria najrýchlejšie rastúce ekonomiky sveta. Únia zároveň zakázala palmový olej pre bionaftu. Označila ho za neudržateľný a zároveň chránila svoje vlastné špinavé odvetvia výroby biopalív. Iróniou je, že vedci varujú, že zákaz palmového oleja by zhoršil negatívny dopad na odlesňovanie (palmový olej potrebuje oveľa menej pôdy, hnojív a pesticídov v porovnaní s inými olejnatými semenami). Navyše, domáce biopalivá môžu v EÚ stále produkovať vyššie emisie uhlíka ako benzín.

Hoci pandémia dočasne zmiernila pozornosť v týchto napätých oblastiach, realita je, že práve krátkozrakosť voči týmto problémom zvýšila globálnu zraniteľnosť voči systémovej kríze.

Počas toho, ako sa národy pokúšali roztrhať navzájom jeden druhého, oslabovali si kapacity národnej bezpečnosti. Neplánovali zmysluplne pre zmenu klímy. Neinvestovali dostatočne do prípravy na pandémiu. Nestavali na dostatočne silných partnerstvách v oblasti národnej bezpečnosti a na posilnenie odolnosti voči zložitým problémom.

Preto je v čase, kedy pandémia koronavírusu eskaluje, stále naliehavejšie prehodnotiť politické a ekonomické základy koherentnejšieho prístupu k národnej bezpečnosti. Národná bezpečnosť, federálna politika a hospodárske priority sa musia prispôsobiť novému globálnemu prostrediu zložitých bezpečnostných hrozieb.

Úsilie, ktoré štáty vynakladali pred pandémiou na protivníkov, neštátny terorizmus alebo hospodársku súťaž nie sú neopodstatnené, ale ak sa nebudú robiť inak, podkopávajú sofistikované plánovanie, koordináciu a rýchlu reakciu, ktorú potrebujeme pre 21. storočie.

Žiadna krajina nemôže realizovať svoje národné bezpečnostné imperatívy bez osvojenia si globálneho premýšľania. Národná suverenita si vyžaduje novú formu pripravenosti v medzinárodnom meradle, ktorá sa doteraz zanedbávala. To si zase vyžaduje posilnenie inštitúcií, ktoré podporujú medzisektorovú strategickú spoluprácu. Výzvy 21. storočia sú náročné a veľmi zložité. Obrana našej národnej suverenity si preto vyžaduje, aby sme spolupracovali s inými krajinami, podobne ako sme to robili pri zmierňovaní jadrovej hrozby.

Alternatívny scenár, teda extrémny nacionalizmus a protekcionistická ekonomika, ktorá vytvárajú druhú veľkú humanitárnu katastrofu, jednoducho nie je riešením.