Ozbrojené sily v boji proti COVID-19: Široká škála zručností prispela k zvládaniu krízy v celej Únii

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Nepriaznivá epidemiologická situácia na Orave si od pondelka 12. októbra 2020 vyžiadala nasadenie vojakov. [TASR/Miroslava Mlynárová]

Pandemická kríza bola pre armády krajín EÚ aj príležitosťou. Okrem tradičných úloh totiž vo všetkých krajinách bloku plnili aj špecifické požiadavky. „Európski vojaci dokázali, že vedia byť nápomocní aj pri netradičných úlohách,“ píše podplukovník španielskej armády expert na armádne operácie.

Podplukovník Vicente Diaz de Villegas je poradcom španielskeho štátneho tajomníka na ministerstve obrany. Na rezorte obrany a v armáde pôsobí vyše 20 rokov a skúseností má aj z európskych štruktúr. Ako veliteľ roty pôsobil na veliteľstve Eurocorps. Rovnako je hosťujúci expertom v European Security and Defence College.

Za posledných päť rokov mali na spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (SBOP) Európskej únie najväčší vplyv tri udalosti. V prvom rade stratila EÚ s brexitom vplyv v Bezpečnostnej rade OSN a prišla aj o expedičné kapacity a schopnosť odstrašovania vďaka jadrovým zbraniam. Brusel napriek tomu v procese rozhodovania zvýšil svoju obratnosť.

Druhou udalosťou bola pandémia vírusu COVID-19,  ktorá predstavuje výzvu na zabezpečenie ochrany a bezpečnosti nielen pre európskych občanov, ale pre celý svet. Vplyv tejto krízy sa v sociálno-ekonomickej oblasti prejavuje veľmi dramaticky. Aj preto na zníženie dôsledkov pandémie použila EÚ holistický prístup.

Do tretice bolo zásadné nedávne stiahnutie vojakov štátov Únie z Afganistanu. Práve táto udalosť ešte viac podnietila záujem bloku o získanie strategickej autonómie.

V období tejto „perfektnej búrky“ schválilo 27 členských štátov mnohé iniciatívy, týkajúce sa SBOP. Európska únia sa posilnila aj vďaka krízam a dnes jej občania nielenže situáciu aktívnejšie vnímajú, ale sú aj priamo zapojení do hľadania jej riešení.

Je načase, aby sa Európska únia tejto príležitosti chopila.

Na európsku obranu minuli krajiny Únie pred pandémiou 1,4 percenta HDP

Výdavky na obranu medzi rokmi 2018 a 2019 vzrástli o päť percent. 26 krajín, ktoré na obrannej politike Únie participujú, minuli pre koronakrízou na obranu 186 miliárd eur. Za zvýšenými výdavkami stojí najmä nákup nových obranných zariadení.

Európska obranná agentúra (EDA) …

Úloha ozbrojených síl v pandémii COVID-19

Zapojenie ozbrojených síl členských štátov do pandemickej krízy sa zameralo na zachovanie bezpečnosti a blahobytu občanov. Okrem toho, armády krajín EÚ sa zaručili, že budú poskytovať nielen všetky tradičné, ale aj mimoriadne služby tak, aby ochránili ľudí, tovar a objekty.

Zároveň štáty EÚ zapojili ozbrojené sily do riešenia krízy  aj preto, aby boli schopné reagovať na požiadavky príslušných orgánov. Vďaka tomu ich vedeli prispôsobiť vlastným prostriedkom a schopnostiam a úzko ich koordinovali s pohotovostnými službami.

Ozbrojené sily nemali odpoveď na pandémiu, minimálne nie úplnú. Boli súčasťou zdrojov. Napriek tomu ale ukázali, že dokážu byť nápomocné vo viacerých, aj špecifických oblastiach.

Počas celosvetovej krízy COVID-19 prispeli armády krajín EÚ predovšetkým vyškoleným, disciplinovaným a motivovaným ľudským kapitálom, ktorý disponuje širokou škálou zručností. Medzi ďalšie výhody ozbrojených síl patrili ich zdroje, ľahké nasadenie vojakov a schopnosť zasiahnuť vo veľmi krátkom čase.

Väčšia prítomnosť ozbrojených síl v uliciach v rôznych krajinách však automaticky neznamenala militarizáciu krízy. Išlo skôr o to, aby občania EÚ mali k dispozícii ďalšie kapacity, ktoré si krízové situácie častokrát vyžadujú. Obyvatelia členských štátov, civilné orgány, ale aj orgány činné v trestnom konaní prijali prítomnosť a podporu ozbrojených síl dobre. Nasadenia navyše pomohli zlepšiť znalosti vojenských spôsobilostí pre tento konkrétny typ situácie. Z toho dôvodu dosiahli aj väčšiu informovanosť verejnosti o obrane.

Armáda diagnostikuje len jednu povojnovú traumu ročne, postup pre lekárov do júla neexistoval

Ministerstvo obrany našlo symptómy posttraumatickej stresovej poruchy iba u piatich z 1600 vojakov, ktorí sa vrátili z vyslania vo vojenskej misii. Podľa Únie vojnových veteránov ide o dlhodobo zanedbávaný problém, ministerstvo obrany zatiaľ systémové zmeny neplánuje.

Niet pochýb, že pandemická kríza predstavuje novú výzvu pre ozbrojené sily. aj tie však boli nútené prispôsobiť sa novým obmedzeniam. Najdôležitejšia výzva bude preto pokračovať v zabezpečovaní trvalých základných misií a operácií vojenských síl v zahraničí. Zároveň je ale potrebné, aby kapacity a zdroje ozbrojených síl EÚ slúžili civilným orgánom.

Ozbrojené sily krajín EÚ predpokladali, že pandémia ovplyvní aj ich zahraničné misie, a preto tomu prispôsobili svoj operačný rytmus. Vo svojich stálych misiách prijali všetky opatrenia, ktoré umožnili zachovanie plynulého chodu. Okrem toho však členské štáty zrušili aj niektoré plánované vojenské cvičenia, prerušili neesenciálne výcvikové činnosti personálu a prispôsobili fázy uvoľňovania kontingentov, nasadených v zahraničí.

Európska spolupráca

Na prekonanie pandemickej krízy potrebovali niektoré členské štáty aj podporu svojich európskych partnerov. Práve vtedy čas ukázať, o čom je európska solidarita. V opačnom prípad mohol byť v ohrození samotný európsky projekt.

Ozbrojené sily 27 členských štátov začali aktívne spolupracovať. Nemecko napríklad evakuovalo francúzskych pacientov, podstupujúcich resuscitáciu v Štrasburgu, do nemeckej vojenskej nemocnice v Ulme. Práve podpora, ktorú Nemecko poskytlo, bola podľa Florece Parly, francúzskej ministerky obrany, jasným príkladom európskej solidarity.

Strategický kompas: Krajiny Únie chystajú spoločný zoznam bezpečnostných hrozieb

Členské štáty EÚ finišujú prípravu vlastných katalógov, ktoré by sa mali stať základom novej európskej iniciatívy a posilniť „spoločnú strategickú kultúru“ v obrane a zahraničí.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen zriadila v súvislosti s pandémiou aj „reakčný tím“, ktorý mal lepšie koordinovať úsilie členských štátov. Tento mechanizmus prispieva k efektívnejšej koordinácii reakcie EÚ na pandémiu v rôznych sférach, akými sú ekonomická, logistická či bezpečnostná sféra.

Tím spája všetky oblasti činnosti a skladá sa z troch hlavných pilierov. Prvým je medicínska oblasť, ktorá je zameraná na prevenciu, obstarávanie, ako aj na opatrenia, zamerané na predvídanie vývoja pandémie. Druhý pilier zahŕňa mobilitu, kam spadá preprava, cestovné poradenstvo, ako aj otázky súvisiace so Schengenom. Tretí pilier pokrýva ekonomiku, pričom sa podrobne zaoberá rôznymi podnikateľskými sektormi. Jedná sa napríklad o cestovný ruch, dopravu, obchod, ale aj hodnotové reťazce a makroekonomiku.

Okrem toho, špeciálny tím tiež pomáha európskym občanom vnímať, že Európska únia je v čase krízy prítomná a pripravená adekvátne zasiahnuť. V tomto zmysle bola krízová situácia aj príležitosťou aktivovať mechanizmy solidarity, o ktorých sa uvažuje v rámci Únie.

Reakcia na pandémiu COVID-19 tiež ukázala, aká potrebná je spolupráca s našimi partnermi z NATO. Zároveň posilnila prepojenie transatlantickej solidarity. Počas tejto krízy totiž dohádzalo k významnej interakcii medzi NATO a EÚ, prebiehal politický dialok aj konkrétna spolupráca.

Nové úlohy na úkor tých trvalých?

Ozbrojené sily prijímali počas pandémie aj série rôznych špecifických opatrení. V súlade s výnimočnými nariadeniami, ktoré prijímali zdravotné úrady, dostávali ozbrojené sily konkrétne pokyny, ktoré sa týkali pracovných zmien a opatrení na vlastnú ochranu.

Ďalšie opatrenia sa prijímali v súvislosti s udržiavaním operačnej kapacity ozbrojených síl. V neposlednom rade bolo dôležité aj schvaľovanie ďalších misií, ktoré mali slúžiť v prospech obyvateľstva a podporovať špecializované služby.

Únia rozbieha prvý špecializovaný program pre vojenský výskum

EÚ v obrane pokračuje v zaisťovaní svojej sebestačnosti, no kým Američania na vývoj a výskum v obrane minú v priemere 75 miliárd ročne, Únia na ne v novom fonde vyčlenila osem miliárd na sedem rokov.

Misie ozbrojených síl na podporu špecializovaných služieb

Hoci niektoré členské štáty EÚ disponujú špecializovanými jednotkami pre prírodné pohromy a iné katastrofy, žiadna krajina nemohla predvídať rozsah pandémie, spôsobenej vírusom COVID-19. Rôzne vojenské veliteľstvá preto museli v počiatočných chvíľach vyvinúť obrovské úsilie na plánovanie, pretože nemohli zostať ochromené a museli pokračovať vo svojich aktivitách. Hrozba bola neočakávaná a prijaté opatrenia sa museli prispôsobiť právnemu poriadku každého členského štátu. V niektorých krajinách totiž ústava zakazuje využívanie armády na vymáhanie práva na území vlastného štátu.

Hlavné podporné úlohy ozbrojených síl boli rozdelené do troch oblastí: lekárska, bezpečnostná a logistická podpora.

V lekárskej oblasti to bola podpora vojenských lekárskych kapacít. Išlo hlavne o lekársku prepravu, zriaďovanie zdravotníckych zariadení a lekárskeho leteckého nákladu. Ďalším dôležitým bodom bola integrácia nemocníc obrany do systému verejného zdravotníctva a sprístupnenie siete vojenského zdravia v službách národného zdravotníctva. Zásadná bola aj podpora vojenského zdravotníckeho personálu v nemocniciach a v poľných nemocniciach, ktoré boli zriadené na tento účel. Potrebné bolo aj presúvanie chorých alebo starších ľudí medzi jednotlivými zdravotníckymi zariadeniami. Ak bolo možné, ozbrojené sily poskytli svoje kapacity aj na výrobu lekárskeho materiálu v objektoch, ktoré patrili priamo ministerstvám alebo armáde. Vojaci zriaďovali aj mobilné diagnostické centrá, dezinfikovali nemocnice a aktivizovali aj záložných sanitárov.

V oblasti rozšírenej bezpečnostnej podpory bolo jednou z hlavných úloh zabezpečenie prieskumných úloh v kritických oblastiach a infraštruktúrach. Pokiaľ to umožňovala národná legislatíva. dôležitá bola aj podpora orgánov činných v trestnom konaní.

Hlavnými úlohami logistickej podpory boli dezinfekcia kritických infraštruktúr, logistika, pozemná a letecká doprava, preprava technických prostriedkov, zdravotníckeho personálu, ale aj základného tovaru a v prípade potreby aj preprava z iných krajín.

Ozbrojené sily mali takisto chrániť osoby bez domova, a to v koordinácii s ministerstvom sociálnych vecí. Rovnako sa museli pripravovať na masívne posilnenie civilných kapacít v prípade, že by dosiahli svoje limity, napríklad v súvislosti s transportom, ubytovávaním a dočasným ubytovaním, či logistikou. Patrila tu aj podpora zriaďovania a údržby poľných nemocníc. V neposlednom rade bolo dôležité zabezpečiť repatriačné lety, ktoré vojenské veliteľstvá riešili už v počiatkoch krízy. Navyše boli pre personál týchto letov zriadené izolačné zóny.

Ozbrojené sily svoje úlohy stále plnia, keďže je nutné vyhnúť sa ďalším „kaskádovým javom“. Tie totiž tradične vedú k vzniku nových katastrof. Preto je potrebné, aby štáty pokračovali v práci, zameranej na prevenciu, ako aj v rýchlom zotavovaní sa po pandémii.

Text neodzrkadľuje názory a postoje španielskej vlády.