Spoločná európska obrana: Staré víno v nových fľašiach?

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok [Flickr/EU NAVFOR]

Prehĺbená obranná spolupráca v rámci Európskej únie prostredníctvom PESCO (Stála štruktúrovaná spolupráca) bola ohlásená s veľkými fanfárami na konci roka 2017. No len čas ukáže, či sa vôbec podarí dosiahnuť s pomocou PESCO niečo podstatné, píše NICK WITNEY.

Nick Witney pôsobí v think-tanku Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) a bol prvým výkonným riaditeľom Európskej obrannej agentúry. Tento príspevok bol prvýkrát zverejnený na internetovom portáli Progressive Post.

Takže, všetko je vporiadku. Úloha splnená a problém výriešený. „Projekt“ európskej obrany dozrel a vyvrcholil v decembri založením PESCO, ktoré možno úprimne nazvať Európskou obrannou úniou.

Ak však naozaj počúvate ľudí z Bruselu alebo dokonca z Berlína, začne sa prebúdzať. Podľa nich základy položila ešte Európska globálna stratégia (EGS) v roku 2016. Na jej záklede následne vznikol Európsky obranný fond (EDF) a ďalšie nové procesy, vrátane Koordinovanej ročnej revízie obrany (CARD).

Ešte predtým, než sa PESCO dokončilo, bola celá „výstavba“ podporená vďaka Rámcu národného konceptu (FMC). Architektúra je teda hotová. Obranná únia vytvorená. Niet divu, že slovo „historický“ bolo koncom roka 2017 také populárne.

PESCO odštartuje so 17 obrannými projektami

Slovenská republika bude viesť jeden projekt, do ďalších štyroch sa priamo alebo nepriamo zapojí.

Počkajme si na výsledky

Na iných miestach, ako napríklad v Paríži, sú ľudia skôr zdržanlivejší. Radosť si odkladajú na chvíľu, keď tieto nové, nádherné byrokratické usporiadania prinesú prvé skutočné výsledky. Cynici (priznám sa, že som medzi nimi) sa pýtali, či je PESCO, ktoré zahŕňa 25 členských štátov, skutočne skupinou priekopníkov, o ktorých sa hovorí v zmluvách, a či je formulácia „členské štáty, ktorých vojenské schopnosti spĺňajú vyššie kritériá“ chápaná skôr ako „každý členský štát, ktorý má väčšiu vojenskú silu ako Malta“.

Nové záväzky prijaté 25 členmi boli charakterizované ako slabé a nové projekty ako príliš neurčité na to, aby boli zmysluplné alebo aby sa starí priatelia znova pokúšali o novšiu formu spolupráce – spolupráca v niektorých oblastiach je napríklad viac ako desať rokov stará, a teda nemoderná.

Niektorí šíritelia poplašných správ majú ešte temnejší pohľad na vec. Všetky tieto nové skratky sú pre nich len papierom, ktorým sa politici pokúšajú zaplniť veľké trhliny v štruktúre. Trhlinami sú práve nedostatok spoločnej strategickej kultúry alebo hlboké rozdiely v pohľade na naliehavosť rôznych hrozieb, ktorým Európa čelí, či zásadný nedostatok dôvery.

Slovenský obranný projekt pre PESCO prepája vojakov, výskum a vývoj, hovorí jeden z jeho autorov

Hoci sa do slovenského projektu Euroartillery zapojilo oficiálne zatiaľ len Taliansko, podľa jedného z jeho autorov, plukovníka VLADIMÍRA KAVICKÉHO, sa oň zaujíma ďalších 13 krajín. Rozsiahly projekty má financovať Európska únia prostredníctvom Stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO).

PESCO – znovuvynájdenie kolesa?

Až čas, samozrejme, ukáže, kto mal pravdu. Stotožňujem sa s tými, ktorí si myslia, že sa doposiaľ nedosiahlo nič podstatné a že najmä PESCO bolo do značnej miery len náročným procesom znovuobjavovania kolesa.

Vzhľadom na skutočnosť, že členstvo PESCO je prakticky totožné s členstvom v Európskej obrannej agentúre, by bolo možno lepšie, ak by 25 členských štátov Európskej únie jednoducho splnilo to, čo už dlho sľubovalo urobiť v rámci Agentúry, namiesto toho, aby navrhli úplne novú štruktúru riadenia, ktorá je len „zriedenou“ verziou tej istej veci.

Pravdou však zostáva, že koleso musíme sem tam skutočne nanovo objaviť. Ministerstvá obrany majú malú alebo žiadnu korporátnu pamäť. Ministri obrany sú tu zvyčajne len na krátky čas. Väčšinou smerujú k vzrušujúcejším portfóliám alebo rovno do dôchodku. Ich vojenské „výpravy“ zriedka prekračujú dva alebo tri roky.

Americký minister obrany o európskom obrannom jadre: Spoločná obrana je jedine úlohou NATO

Dva týždne po tom, čo prezident Donald Trump navrhol 30 percentné zvýšenie amerických vojenských výdavkov pre Európu, navrhol včera na stretnutí ministrov obrany štátov Severoatlantickej aliancie podobný postup Európanom aj Jim Mattis.

Existuje teda pravidelná generačná výmena. A možno by preto mali byť pravidelne obnovované dokonca aj dlhoročné pravdy. Európa nebude udržiavať svoju technologickú a priemyselnú obrannú základňu, nezíska slušný výkon za obrovskéh sumy, ktoré vynakladá na obranu a ani nezaistí bezpečnosť svojich občanov, pokiaľ jej členské štáty nezlepšia integráciu svojho obranného úsilia.

To sa však nedosiahne, pokiaľ sa nenájde skutočná politická vôľa na prekonanie trojhlavého monštra „nečinnosti, odporu a nezáujmu“, ktoré pokrok blokuje.

Takže možno by sme nemali byť až takí kritickí voči trochu nadbytočnému byrokratickému budovaniu rôznych procesov a troche predčasnej politickej spokojnosti. Ak je výsledkom obnovené chápanie potrieb Európanov spojiť svoje obranné úsilie a zdroje a aj obnovené odhodlanie, aby sa tak naozaj stalo, potom sa to v konečnom dôsledku rovná istému pokroku.

Ako som už povedal, chce to len čas.