Nad recyklačnými cieľmi visí otáznik. Hovorí sa o spôsobe počítania aj zrušení

recyklačné ciele

ILUSTRAČNÉ FOTO-TASR (Radovan Stoklasa)

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zelená ekonomika

Jeden z najúspešnejších manažérov odpadu, Nemecko, navrhlo dočasné zrušenie recyklačných cieľov pre rok 2030. Berlín údajne spochybňuje metódu pre výpočet recyklácie, s ktorou pracuje Európska komisia, vyplýva z uniknutého dokumentu, na ktorý sa odvoláva portál EurActiv.com.

S inými číslami ako Brusel pracuje zrejme aj Bratislava.

Plastový priemysel obhajuje presné vyčíslenie európskych ambícií. „Ciele sú dôležité, pretože nám dávajú cieľ, za ktorým možno ísť,“ povedala v rozhovore pre portál EurActiv.com Brigitte Derová z VinylPlus, iniciatívy výrobcov PVC pre udržateľné životné prostredie.

>> Čítajte aj: PVC boss: ‘We will not change our reputation in one day’ (EurActiv.com)

Z 28 na 65 percent v recyklácii

Čo sa týka komunálneho odpadu, Európska únia v roku 2014 dosiahla recykláciu na úrovni 28 percent. Rovnaký podiel dosiahlo skládkovanie. Zostávajúci komunálny odpad bol spaľovaný (27 percent) alebo kompostovaný (16 percent).

Podľa legislatívy platnej v súčasnosti má Európska únia dosiahnuť úroveň recyklácie komunálneho odpadu na úrovni 50 percent.

Nová odpadová legislatíva, ktorú Európska komisia navrhla v decembri 2015, stanovuje pre rok 2030 ešte ambicióznejšie ciele. Úroveň recyklácie komunálneho odpadu má dosiahnuť 65 percent. Množstvo komunálneho odpadu, ktorý ide na skládky, sa má znížiť zo súčasných 28 na 10 percent.

Niektoré členské krajiny môžu požiadať o päťročný odklad. Týka sa to Estónska, Grécka, Chorvátska, Lotyšska, Malty, Rumunska a napokon aj Slovenska. Dôvodom je pretrvávajúci vysoký podiel skládkovaného odpadu.

Povolenie odkladu podlieha splneniu istých podmienok, ktoré majú zaručiť, že štát stanovený cieľ naozaj dosiahne.

Novú legislatívu momentálne posudzuje Európsky parlament a Rada EÚ, ktorej práve predsedá Slovensko.

Nová nemecká metóda

Práve v Rade EÚ padol nemecký návrh, ktorý prekvapil. Ide totiž nad rámec výnimiek a žiada dočasné zrušenie odpadových cieľov.

Berlínu sa nepozdáva spôsob, akým majú úradníci v Komisii počítať plnenie cieľov podľa novej legislatívy. Navrhuje novú metódu, ktorá by sa používať aspoň tri roky pre zber údajov. Až po tejto lehote by mala Komisia zvážiť, či určí alebo neurčí nové ciele pre recykláciu či skládkovanie.

„Na základe skúseností s (novou) metódou výpočtu predstaví Komisia návrhy na ciele tri roky po tom, ako novelizovaná smernica vstúpila do platnosti,“ píše sa v uniknutom nemeckom stanovisku v Rade EÚ.

Berlín a Kodaň podľa portálu EurActiv.com obhajujú takú metódu, podľa ktorej úroveň štandardnej straty určuje recyklujúca organizácia.“ Toto číslo predstavuje množstvo odpadu, ktorý sa stratí počas recyklácie, a ja na záver odčítané z celkového percenta recyklácie.

Európska komisia naopak pracuje s percentom, ktoré vyjadruje množstvo odpadu pri vstupe do procesu recyklácie.

Nemecký návrh údajne podporujú Cyprus, Litva, Lotyšsko a Bulharsko. Veľká Británia, Taliansko, Fínsko a Grécko.

Nie je úplne zrejmé, prečo tento návrh predložili Nemci. V manažmente odpadu sú šampiónmi. Podľa údajov z roku 2014, zrecyklovali 47 percent komunálneho odpadu, čo je druhý najlepší výkon v rámci Únie. Na skládky smerovalo len 1 percento nemeckého odpadu.

Slovensko: šesť alebo dvadsať percent?

Slovensko podľa štatistík Eurostatu recyklovalo v roku 2014 len šesť percent komunálneho odpadu. Skládkovalo až 76 percent. Na kompostovanie išlo šesť percent komunálneho odpadu, do spaľovní zvyšných 12 percent.

Slovenský minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) však tvrdí, že Slovensko recykluje a kompostuje viac ako 12 percent komunálneho odpadu.

Portál EurActiv.sk mu cez email položil otázku, ako chce Slovensko zvýšiť úroveň recyklácie komunálneho odpadu z šiestich na päťdesiat percent v roku 2020.

„Podľa metodiky, ktorú používa Slovensko na výpočet recyklácie komunálnych odpadov pre účely reportingových povinností voči Európskej komisii, je za uplynulý rok úroveň recyklácie komunálnych odpadov vrátane kompostovania 20,11 percent,“ odpovedal minister Sólymos v rozhovore. Minister doplnil, že vyššiu úroveň recyklácie chce dosiahnuť prostredníctvom nového zákona o odpadoch.

Čísla Eurostatu pochádzajú z roku 2014, kým údaje ministerstva životného prostredia vyjadrujú rok 2015. Rozdiel je však až osem percent, čo by znamenalo bezprecedentný medziročný nárast.

Rozdiel môže byť v metóde výpočtu. Kým ministerstvo sa odvoláva na reportovanie pre Komisiu, Eurostat zbiera svoje vlastné údaje.

Priemysel: Ciele sú extrémne pozitívne

Za vyčíslené ciele sa postavil priemysel aj mimovládky.

„Ak sa potvrdí, že Nemecko volá zrušení cieľov, bola by to veľká chyba, ktorá by priemysel a hospodárstvo zbavila právnej motivácie, ktorý potrebuje, a vyslala zlý signál smerom k iným členským štátom EÚ, ktoré nie sú na úrovni Nemecka, pokiaľ ide o manažment odpadu,“ citoval portál EurActiv.com Stephanea Arditiho zo združenia European Environmental Bureau.

Práve táto organizácia vyzvala slovenské predsedníctvo na nastavenie ambicióznych cieľov v novej európskej legislatíve.

„Nastavením vysokých cieľov pre prevenciu a recykláciu v podstate znižujete množstvo odpadu, ktoré smeruje do skládok a spaľovní. A to je dobré pre zmierňovanie následkov klimatických zmien, vytváranie pracovných miest a zníženie závislosti na dovoze,“ povedal v rozhovore pre EurActiv.sk jej šéf Jeremy Wates.

„Ciele môžu byť extrémne pozitívne,“ uviedla pre EurActiv.com Derová z VinylPlus, inciatívy výrobcov PVC pre udržateľné životné prostredie.

„VinylPlus má vlastný ambiciózny cieľ recyklovať 800-tisíc ton do roku 2020, čo je obrovské množstvo,“ uviedla Derová v predvečer bratislavskej konferencie Transition to the Green Economy. „Dnes už recyklujeme 500-tisíc ton, čo je nárast doslova z nuly v roku 2000.“

Priemysel PVC sa tak snaží napraviť imidž, ktorý sa pošramotil ešte v 90. rokoch. Vtedy sa IKEA rozhodla zakázať využívanie PVC vo svojich nábytkových a textilných výrobkoch.