Šéf environmentálnej agentúry EÚ: Pre klímu sa nemusíme vzdať hospodárskeho rastu, bude však iný

Hans Bruyninckx na Európskom fóre pre čistejšie ovzdušie v Bratislave. [EK/Halime Sarrag]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Znečistené ovzdušie: neviditeľný zabijak

Ochranou klímy chránime vlastné zdravie, hovorí riaditeľ Európskej environmentálnej agentúry HANS BRUYNINCKX. Jadrová energia aj vodík majú podľa neho budúcnosť, v prípade veľkých investícií do zemného plynu odporúča opatrnosť.

Belgičan Hans Bruyninckx je výkonným riaditeľom Európskej environmentálnej agentúry (EEA) od roku 2013. Do Bratislavy pricestoval na Európske fórum pre čistejšie ovzdušie. V stredu (4. decembra) EEA zverejnila správu „Európske životné prostredie – stav a výhľad 2020“.

Po piatich rokoch opäť zverejňujete správu o stave životného prostredia v Európe. Čo sú jej hlavné posolstvá?

Máme štyri hlavné posolstvá. Prvé posolstvo je o núdzi. Medzivládny panel o zmene klímy v rámci OSN vydal nedávno nové správy o svetovej klíme a bodoch zlomu. Európsky parlament práve vyhlásil stav klimatickej núdze. Vyšli tiež správy o strate biodiverzity a neudržateľnom využívaní surovín. Tieto faktory pôsobia aj v Európe a poukazujú na nezvratné poškodenie životného prostredia a nebezpečenstvo bodov zlomu.

Druhým posolstvom je, že máme závažné medzery v implementácii existujúcich pravidiel. Európa urobila pokrok v oblasti kvality ovzdušia a vody, triedenia odpadu a ochrany prímorských oblastí. Žili by sme však oveľa lepšie, keby sme implementovali európsku legislatívu tak, ako bola zamýšľaná.

Čo je tretím posolstvom?

Aj keď budeme správne implementovať, nikdy nedosiahneme míľniky stanovené v Cieľoch udržateľného rozvoja OSN, ani v Európskej ekologickej dohode (European Green Deal). Prečo? Dnešné politiky buď nie sú dosť ambiciózne alebo nedostatočne riešia kľúčové príčiny. Potrebujeme politiky, ktoré prinesú systémovú zmenu.

Môžete byť konkrétnejší?

Nikdy nedosiahnete dekarbonizovanú ekonomiku tým, že budete zvyšovať výkonnosť a efektívnosť spaľovacieho motora. Ak nebudete pracovať na základoch chemickotechnologického priemyslu a neposuniete sa smerom k zelenej chémii, nikdy nedosiahnete nulové znečistenie. Nebudete môcť recyklovať suroviny, ak budete ďalej zvyšovať celkovú produkciu odpadu.

Šéfka europarlamentného výboru pre dopravu: Lietanie by mali nahradiť nočné vlaky

Vo veľkoobjemnej doprave treba zaviesť vodíkový pohon, v existujúcich individuálnych vozidlách nahradiť spaľovacie motory elektrickými. Nafťáky by mali skončiť do roku 2030, hovorí francúzska zelená europoslankyňa KARIMA DELLI.

Štvrtým posolstvom o veľkom riziku, že sa zasekneme v nesprávnych investíciách pre rok 2030. Že sa budeme snažiť dosiahnuť ciele pre rok 2030 tým, že budeme zvyšovať investície do rastu marginálnej efektívnosti v súčasných systémoch ako napríklad spaľovací motor. Alebo budeme vo veľkom investovať do zemného plynu. A zasekneme sa. Zablokované budú naše miliardy, inžinierske plánovanie, daňové systémy a legislatíva. Zatvorili by sme si dvere k uhlíkovej neutralite v roku 2050. Toto je vysoká cena zvyšovania marginálnej efektívnosti. Mali by sme investovať do urýchlenia a škálovania prelomových systémov a technológií.

Aké sú to?

Masívny nástup obnoviteľných zdrojov, útlm spaľovacieho motora, ale aj zrýchlenie a škálovanie pri odchode od neudržateľných systémov.

Aká je budúcnosť jadrovej energie?

Je jasné, že jadrová energia bude súčasťou mixu. Európska komisia (pod ktorú spadá EEA – pozn. red.) nehovorí členským štátom, aký mix by mali mať. Súčasťou riešení verejných politík je však silné uprednostňovanie obnoviteľných zdrojov – veternej, solárnej, vodnej, vlnovej energie a bioenergie.

Spomenuli ste systémovú zmenu. Znamená to, že ako Európania budeme musieť robiť kompromisy s našou životnou úrovňou? Množstvo odpadu narastá v dôsledku zvyšovania spotreby. Budeme musieť znížiť spotrebu?

Spotrebu budeme musieť zmeniť. Mali by sme znížiť prísun kalórií? Nemyslím si, že naše telá sú na to pripravené. Môžeme však prejsť na stravovanie založené viac na konzumácii rastlinných produktov. Nehovorím, že sa musíme všetci stať vegetariánmi alebo vegánmi. Stačilo by, keby sme dodržiavali štandardy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre spotrebu mäsa a boli by sme svedkami radikálnej premeny európskeho poľnohospodárstva.

Môžeme zmeniť spôsob, akým využívame dopravu. V Kodani, kde teraz žijem, sa 83 percent dopravy uskutočňuje prostredníctvom chôdze, cyklistiky a verejnej dopravy. Brusel, kde má EÚ svoje sídlo, má úplne iný dopravný systém.

Budeme si musieť vybrať, ale nebudeme sa musieť nevyhnutne vecí vzdať. V Kodani nemám auto. Presúvam sa rýchlejšie. Žijem zdravšie, lebo vzduch je čistejší. Neprichádzam o nič. Veľké problémy budeme mať, ak nebudeme konať.

Čo znamená uhlíková neutralita?

V energetike bude musieť Európa využívať „zelené plyny“, v priemysle vyrábať „zelenú oceľ“. V doprave, vykurovaní a poľnohospodárstve treba uhlík ešte len naceniť.

Takže vy nie ste naklonený názoru, že v záujme záchrany planéty potrebujeme negatívny hospodársky rast, teda hospodársky pokles.

Potrebujeme fungujúcu ekonomiku, ktorá ľuďom dáva slušnú prácu a príjem. V Európe si potrebujeme zachovať pracovné miesta, čo sa zvykne nazývať „konkurencieschopnosťou“. Ja však hovorím o konkurencieschopnosti budúcnosti. A radšej hovorím o „hospodárskej výkonnosti“ ako o hospodárskom raste. Znamená slušnú prácu, prerozdeľovanie a životný štandard, ktorý Európania považujú za „dobrý“.

Samotné HDP je špecifickým poňatím rastu. Je očividné, že na ohraničenej planéte s desiatimi miliardami ľudí nemožno veriť v také rastové riešenia, aké sme poznali v posledných 40 rokoch. Hovoriť, že využívame 1,5 planéty je intelektuálny nezmysel. Žiadna ďalšia polovica planéty neexistuje. Znamená to, že jedinú planétu, ktorú máme, využívame nadmerne, znečisťujeme a poškodzujeme.

O metodológii výpočtu hospodárskeho rastu sa diskutuje už dlho. Mala by sa konečne zmeniť?

Áno. Potrebujeme opatrenia pre prírodný a sociálny kapitál. Pre finančný kapitál ich máme. Finančný kapitál preceňujeme, sociálny kapitál podceňujeme a prírodný kapitál sotva naceňujeme. Je samozrejmé, že potrebujeme zmeniť uvažovanie. Ktosi povedal, že v neohraničený rast na ohraničenej planéte veria len hlupáci a ekonómovia.

Veríte, že hospodársky rast bude pokračovať, zmení sa však jeho význam?

Áno, zmení sa smerom ku kvalitatívnemu a rovnomernejšie rozloženému rastu. Spravodlivejšie spoločnosti majú veľa výhod pre životné prostredie, rovnosť pohlaví, vzdelávanie, zdravotníctvo, očakávanú dĺžku dožitia, či kvalitu demokracie. O tom existuje dosť odbornej literatúry.

V ktorej oblasti urobila Európa najväčší pokrok, odkedy ste správu vydali pred piatimi rokmi?

V Európe vidíme po prvé oveľa menej znečistenia vzduchu a vody, ako aj priemyselného znečistenia. Po druhé, Európa dosiahne svoje klimatické ciele. Sme jediným regiónom na planéte, ktorý sa už roky drží klimatickej politiky. Po tretie, myšlienka obehového hospodárstva zapúšťa korene v európskej ekonomike, priemysle a inováciách. Posledným zlepšením je, že máme Európsku komisiu so šiestimi prioritami, pričom Európska zelená dohoda je hneď prvou. Keď sa pred piatimi rokmi ujala funkcie Komisie Jeana-Claudea Junckera, mala desať priorít, a životné prostredie medzi ne nepatrilo. V Európe nikdy nebola taká silná zhoda medzi vedeckými poznatkami a politickou agendou. Mám väčšiu nádej ako kedykoľvek pred tým. Vstupujeme do rozhodujúceho desaťročia. Toto je najpokrokovejší program, aký kedy Európa mala, a teraz ho potrebujeme naplniť. Ak ho nenaplníme, budeme v zlej kondícii.

Emisie skleníkových plynov klesli o viac ako 20 percent

V roku 2017 boli emisie skleníkových plynov v EÚ o 21% nižšie, než v 1990. Cieľ dvadsaťpercentného poklesu do roku 2020 sa podarí splniť. Na Slovensku klesli o 41 percent.

Na Európskom fóre pre čistejšie ovzdušie ste povedali, že európske štandardy kvality ovzdušia sa nezhodujú so štandardmi WHO. Ako je to možné, ak je EÚ lídrom v environmentálnej oblasti?

EÚ je lídrom. Na žiadnom inom mieste na planéte sme nevideli rovnaký celkovo pozitívny trend znižovania znečistenia ovzdušia a vody, ako aj priemyselného znečistenia. Toxikológia a epidemiológia sa však vyvíjajú. Lepšie rozumieme ultrajemným časticiam. Keďže veda sa vyvíja, WHO prichádza s novými s novými štandardmi. Jednoznačne na ne odkazuje stratégia nulového znečistenia, ktorá je súčasťou Európskej zelenej dohody. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen a komisár pre životné prostredie Virginijus Sinkevičius jasne povedali, že 400 tisíc a viac predčasných úmrtí v dôsledku znečisteného ovzdušia nie je prijateľných.

V dôsledku znečistenia prachovými časticami PM2,5 z vykurovania, priemyslu, či dopravy zomrie predčasne 412 tisíc ľudí ročne. Ako sa znečistenie ovzdušia presne prejavuje na ich zdraví?

Po prvé, PM2,5 majú vplyv na ľudí s pľúcnymi a respiračnými chorobami a problémami. Ďalšou zraniteľnou skupinou sú starší ľudia. Prachové častice spôsobujú mozgové porážky, infarkty a rôzne ďalšie problémy. Môžu vplývať na DNA a vývin mozgu, môžu prispieť k demencii a obezite. Sú jednou z príčin rakoviny. Existuje viacero spôsobov, ktorými znečistenie – či už ako PM2,5 alebo v inej forme – vplýva na ľudské zdravie. A najcitlivejší obyvatelia trpia najviac. Je to tichý a neviditeľný zabijak. Jeden veľmi dobrý výskum ukázal, že v prípade transplantácie veľmi dôležitého orgánu ako pečeň alebo srdce ovplyvňuje vaše šance na prežitie najviac to, ako blízko k preplnenej ceste žijete.

Na fóre ste povedali, že zabrániť možno 30 percentám predčasných úmrtí. To by bolo veľmi veľa zachránených životov. Ako sa to dá?

Riešenie je ísť ku zdrojom znečistenia. V Európe sa veľa diskutuje o naftových motoroch, musíme však hovoriť o všetkých spaľovacích motoroch. Ak dekarbonizujeme dopravu, bude to mať veľký dopad na klímu, ale aj na ovzdušie a zdravie. Ďalším zdrojom je energetika, čo sa zvlášť týka východnej Európy závislej na spaľovaní uhlia. Veľa ľudí stále kúri, ale aj varí na uhlí alebo dreve. Ak prejdeme na systém založený viac na obnoviteľných zdrojoch, nebudeme mať riešenie len pre klímu, ale aj pre životné prostredie a zdravie. Klimatické politiky sú politiky ochrany zdravia. Tretím zdrojom je poľnohospodárstvo. Kľúčovou látkou je amoniak. Je súčasťou iných znečisťujúcich látok, ale aj sám osebe obsahuje dusík, ktorý vplýva na ľudské zdravie. Pochádza z využívania hnojív a hnoja.

Ekonomika dôležitejšia ako životné prostredie? Tak zadržte dych a počítajte peniaze

Financovanie opatrení pre kvalitu európskeho ovzdušia sa musí vyrovnať s odporom členských štátov, ako aj s opatreniami nezaujímavými pre banky či nepopulárnymi u vodičov.

Slovenská vláda napríklad dotuje prechod na domáce vykurovanie prostredníctvom zemného plynu. Je to dobré riešenie alebo by sme mali rovno prejsť na bezemisné obnoviteľné energie?

Prejsť z uhlia a dreva na zemný plyn vo vykurovaní a varení je – zvlášť v mestskom prostredí – veľkým krokom vpred. Je to lepšie pre klímu. Vieme však, že v dlhodobom horizonte nie je plyn v súlade s bezemisnou ekonomikou a ambíciou urobiť z Európy prvý uhlíkovo neutrálny kontinent. S veľkými investíciami do plynu treba byť veľmi opatrný. Nové elektrárne, ale aj domáce technológie ako kotle sa môžu stať uviaznutými aktívami o 20 až 30 rokov. Pre domy existujú iné riešenia – indukčné a elektrické sporáky.

Bola by najlepším riešením čistá elektrina?

Jednoznačne.

Za jedno z riešení pre klímu a ovzdušie býva považovaný vodík, zvlášť v doprave na dlhé vzdialenosti a ako alternatíva pre využívanie koksu vo výrobe ocele. Aký je váš názor na budúcnosť vodíka?

V doprave sme už kus nádeje vložili do batériových elektrických vozidiel. Odborná verejnosť však stále diskutuje o najlepšom technologickom riešení. Aj keď pre výrobu vodíka potrebujeme veľa energie, existujú projekty pre využívanie vodíka na skladovanie energie. V prístave v Antverpách jeden projekt uskutočniteľnosti skúma možnosť získavania vodíka z miest s veľkým množstvom obnoviteľnej energie, kde by sa vyrábal lacno, na miesta v Európe, kde by sa využíval v prípade potreby. Plný potenciál vodíkovej ekonomiky sme ešte nevyužili. Môže byť väčšou súčasťou energetického mixu, ako si predstavujeme dnes.