Štátny tajomník Kurilla: Problém znečisteného ovzdušia sa nedá vyriešiť za týždeň

Norbert Kurilla. [TASR/Pavol Zachar]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Znečistené ovzdušie: neviditeľný zabijak

Na ceste k uhlíkovej neutralite sa bude musieť Slovensko vyrovnať s emisiami z ťažkého priemyslu. V medzinárodnej konkurencii mu môže pomôcť uhlíkové clo, hovorí NORBERT KURILLA z envirorezortu.

Nobert Kurilla (nom. Most-Híd) je štátnym tajomníkom na Ministerstve životného prostredia SR.

Európska komisia vedie momentálne dve konania proti Slovensku týkajúce sa kvality ovzdušia. Na alarmujúce hodnoty jemných prachových častíc, benzo(a)pyrénu a prízemného ozónu upozornila nedávno aj správa Európskej environmentálnej agentúry (EEA). Čo robíte pre zlepšenie kvality ovzdušia?

Robíme veľmi veľa krokov. Keď sme prišli na ministerstvo, zvolili sme prístup založený na dátach a analýzach. Platí to aj pre ovzdušie. Vytvorili sme pre mestá a obce možnosť vyhlásiť nízkoemisné zóny. Sprísnili sme limity pre malé a stredné spaľovacie zariadenia, keďže veľké už režim regulácie majú. Nemohli sme hneď vyriešiť najmenšie zdroje znečistenia – domácnosti. Benzo(a)pyrén a prízemný ozón sú v dôsledku rozptylových podmienok často spôsobené lokálnym vykurovaním a čiastočne dopravou.

Máte na mysli spaľovanie odpadov a veľmi znečisťujúcich palív v domácnostiach?

Domáce vykurovanie je na Slovensku najväčším zdrojom znečistenia ovzdušia. Veľa malých miest je na Slovensku v kotlinách, kde veľmi nefúka a znečisťujúce látky sa koncentrujú pri zemi. Neexistujú veľké komíny, ktoré by to  vyháňali. Práve to teraz riešime modernizačným programom kotlíková dotácia. Za 35 miliónov eur, z ktorých európske zdroje predstavujú 30 miliónov eur, chceme v prvej fáze vymeniť 10 – 15 tisíc zastaralých a veľmi znečisťujúcich zariadení za ekologickejšie formy vykurovania. Z uhlia, dreva či tuhého odpadu sa prechádza spravidla na zemný plyn. V doprave vidím ako najväčšiu výzvu štruktúru vozového parku. Priemerný vek vozidiel je 15 rokov, čo je veľmi veľa. Ešte to zhoršuje chýbajúca infraštruktúra, prímestská verejná doprava, či napojenie na železnice. Ale to nedokáže ovplyvniť len rezort životného prostredia.

Európska agentúra varuje pred kvalitou ovzdušia na Slovensku

Polovica Európanov v mestách je vystavená nadmerne znečistenému vzduchu. Slovensko patrí medzi tri štáty Európskej únie, ktoré nedosiahli cieľ zníženia koncentrácie tuhých častíc PM2,5.

Počítate s výmenou maximálne 15 tisíc problematických kotlov v domácnostiach. Lenže podľa vašich vlastných odhadov je ich 120 tisíc.

Môže sa to javiť málo, ale nedokážeme vymeniť všetky kotly. Nie všade je technicky možné a ekonomicky únosné modernizovať domáce vykurovanie. Hoci sme vysoko plynofikovaná krajina, stále máme ostrovy bez plynárenskej infraštruktúry. Často sa tento problém navyše vyskytuje v málo rozvinutých okresoch. Tu chceme použiť projekt Zelená domácnostiam, cez ktorý už boli podporené fotovoltaické články, kotly na biomasu, alebo tepelné čerpadlá. Budeme vedieť prefinancovať až 90 percent nákladov na výmenu kotla. Myslíme si, že o tento program bude veľký záujem. Nie je to jednorazová záležitosť, ale začiatok veľkého dlhodobého programu.

Slabá stránka je povedomie. Ľudia si vôbec neuvedomujú, že kúrenie odpadom, plastami, kadečím vedie k veľmi vážnym respiračným rizikám. Na Slovensku podľa našich odhadov a odhadov EEA umrie predčasne asi 4 000 ľudí za rok v dôsledku zlej kvality ovzdušia. Je to dlhodobý problém, ktorý sa nedá vyriešiť za týždeň.

Európska komisia vyčítala Slovensku aj málo monitorovacích staníc. Zlepšilo sa to?

Jedna z výčitiek bola naozaj nedostatočná kvalita dát. Výrazne sme investovali do monitorovacieho systému Slovenského hydrometeorologického ústavu, aby sme mali efektívne pokrytie územia a dostatok dát. Za 20 miliónov eur zvyšujeme počet meracích staníc z 38 na 52. Investujeme aj do mobilných staníc , ktoré budú flexibilnejšie ako stacionárne. Dáta budeme zverejňovať. Veľmi intenzívne tiež rokujeme so Slovnaftom, aby strasparentnil údaje o kvalite ovzdušia.

Už v apríli ste mali zaslať Európskej komisii Národný program znižovania emisií. V septembri ste povedali, že čakáte na dokončenie Národného energetického a klimatického plánu. Ten je už v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Kedy zašlete program do Bruselu?

Viaceré členské štáty si uvedomujú, že ochrana ovzdušia a klímy sú vzájomne prepojené nádoby. Nie sme jediným štátom, ktorý program znižovania emisií postúpi Európskej komisii až po schválení Národného klimatického a energetického plánu. Keďže spolupráca so Svetovou bankou sa nám osvedčila pri klíme, spolupracovali sme s ňou aj na ovzduší. To možno tiež trochu oneskorilo dokončenie. S Európskou komisiou to však máme odkonzultované. Program jej budeme vedieť postúpiť v najbližších týždňoch.

Uhlíkové clo môže byť efektívne

Vypracovali ste štúdiu nízkouhlíkového rozvoja, sľúbili ste aj stratégiu. Zdá sa však, že jej zverejnenie sa odsúva. Prečo?

Nemyslím si, že sa odsúva. Sme otvorené ministerstvo a používame inkluzívne procesy. Strategické hodnotenie, ktoré trvá rok, sa ešte neskončilo. Konzultačný proces je v plnom prúde. Prvú verziu budeme môcť zverejniť do konca roka. Ideálne v prvom, ale najneskôr v druhom štvrťroku by mal byť dokument predložený vláde. Ide o veľmi zásadný dokument, ktorý má výhľad do roku 2050 a plánuje uhlíkovú neutralitu pre ekonomiku s veľkým podielom energeticky intenzívnych odvetví. Síce končíme s uhlím na hornej Nitre, veľký tlak však bude prichádzať z ťažkého priemyslu.

Existuje teda pravdepodobnosť, že schválenie nízkouhlíkovej stratégie necháte až na novú vládu.

Nevieme znásilniť niektoré procesy alebo ubrať z dôslednej prípravy. Ak sú niektoré procesy participatívne, predchádzame problémom v neskoršej fáze. Pozrite sa, ako sa v Európskej únii prijíma dlhodobá vízia dekarbonizácie.

Na konferencii Európskeho združenia pre obnoviteľné zdroje (Eufores) v Národnej rade SR ste sa zasadili za to, aby európsky fond spravodlivej transformácie nefinancoval len uhoľné, ale aj priemyselné regióny. Darí sa vám o tom presviedčať ostatné európske vlády, Európsku komisiu a Európsky parlament?

Rokujeme. Slovensko by prišlo o významné príležitosti, keby sa fond uplatňoval len na výrobu elektriny. Už v roku 2023 bude naša elektroenergetika bezemisná vzhľadom na útlm uhlia a postavenie jadrovej energie. Celkovo by sme z fondu nevedeli profitovať tak ako napríklad Česko alebo Poľsko.

Mal by fond pomáhať regiónom s automobilovým priemyslom?

Mal by tam spadať ťažký priemysel: výroba cementu, celulózy a papiera, ocele a hliníka. Ide o energeticky a investične náročné odvetvia. O priemysel nechceme prísť, ale chceme ho modernizovať. Okrem štátu hľadáme možnosti v Európskej únii. Ani ďalšie priemyselné krajiny – Česko, Rakúsko a Nemecko – nechcú, aby sa fond týkal čisto len výroby elektrickej energie.

Timmermans sa obrátil aj na Slovensko: Uhlie nemá budúcnosť, pomôžeme vám

Dezignovaný podpredseda Európskej komisie pre klímu dal za pravdu Grete Thunberg, ponúka však pomoc pre energeticky chudobných obyvateľov, uhoľné regióny aj priemysel. Europoslanci mu dali zelenú.

Energetickú transformáciu by malo financovať aj uhlíkové clo na hraniciach EÚ. Ste za jeho zavedenie?

Sme za pokračovanie diskusie. Vidíme napríklad extrémnu nerovnováhu na trhu s oceľou; čínske prebytky sa vyvážajú najmä do Európy. Nie je to férové. Ak nedokážeme bezodplatnou alokáciou emisných povoleniek dlhodobo zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s európskymi firmami v globálnej konkurencii, musíme zvážiť aj iné opatrenia. Ak chcú výrobcovia dovážať do Európskej únie, mali by spĺňať isté environmentálne štandardy. Sme ekonomickou superveľmocou, ale nedokážeme dostatočne presadzovať naše politiky voči naším obchodným partnerom. Deje sa to už vďaka „parížskej“ alebo „klimatickej“ klauzule, ktorá bude súčasťou dohôd o voľnom obchode. Vyžaduje si to však väčšie úsilie. Táto téma sa nedá uzavrieť rýchlo. Európska únia touto, možno trochu agresívnou politikou môže ovplyvniť iné ekonomické bloky, ktoré chcú svoje tovary umiestniť na jej trhu.

Máte ako predstaviteľ Slovenska na týchto rokovaniach bližšiu predstavu, za akých podmienok by sa environmentálne štandardy mali uplatňovať na dovážané výrobky?

My sme tejto možnosti otvorení, ale neplatí to pre každý členský štát. Niektoré na ňu pozerajú ako na protekcionizmus a môže mať podľa nich dôsledky v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Za Slovensko zatiaľ nemáme konečnú pozíciu. Ja si myslím, že uhlíkové clo môže byť efektívne. Za jednotku dováženého tovaru by sme žiadali podobný štandard emisií CO2 ako v Európe. Momentálna cena uhlíka je 25 eur za tonu v Systéme EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS). Ten bude možno odrazovým mostíkom pre výšku zaťaženia tovarov, ktoré nerešpektujú klimatické štandardy EÚ.

Mali by v EÚ ETS súbežne fungovať bezodplatné prideľovanie povoleniek firmám, aby neopúšťali európsky trh, aj uhlíkové clo, ktoré by sa uplatňovalo na firmy mimo EÚ?

Áno. Aj smernica o EÚ ETS výslovne zmieňuje ako možnosť zavedenie uhlíkového cla. Buď sa to bude riešiť sekundárnym právom alebo otvorením smernice. Dezignovaná predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen spomínala zvýšenie klimatických ambícií, čo pravdepodobne znamená opätovné otvorenie klimatickej legislatívy. A vo svetle vyšších redukčných záväzkov sa možno otvorí aj otázka zaťaženia dovozcov osobitným clom alebo poplatkom.

Kompenzácie môžu pomôcť aj Slovensku

Na septembrovom klimatickom summite v New Yorku Slovensko oznámilo, že do klimatického fondu OSN prispeje 2 milióny dolárov. Česko prispelo 5,3 milióna, Maďarsko 4,3 milióna. To je viac nielen v absolútnych číslach, ale aj vzhľadom na veľkosť ekonomiky. Chválime sa, že v rámci V4 sme pokrokoví a ako jediní sme za klimatickú neutralitu v roku 2050. Neprispeli sme však málo?

Záväzok dva milióny dolárov je významné číslo. Za ostatné roky sme do klimatického fondu neprispeli nič. Na nedávnej konferencii v Paríži sme sa navyše zaviazali, že v priebehu najbližších štyroch rokov dáme na stôl ďalšie minimálne dva milióny dolárov. Je to veľa aj preto, že sa stretávame s názorom, prečo viac neinvestujeme na Slovensku. Treba si uvedomiť, že už nie sme rozvojová krajina a máme svoje záväzky. Príspevok do klimatického fondu pritom nie je jediným. Spomeniem aj fondy v rámci Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, či Programu OSN pre životné prostredie. Ide rádovo o desiatky až stovky tisíc eur.

Spojené štáty nedávno zaslali OSN list o odstúpení od Parížskej dohody. Decembrová COP25 v Španielsku sa bude pravdepodobne niesť v tieni tejto zlej správy. Aké máte vy očakávania od konferencie?

Nemyslím si, že vystúpenie Spojených štátov bude hlavná téma COP25, počítalo sa s ním. Mimochodom formálne môže federálna vláda dokončiť odstúpenie až dva dni po amerických prezidentských voľbách. A vidíme, že jej postoj je odlišný od postoja jednotlivých amerických miest  a štátov, ako aj časti obyvateľstva. Verím, že zo strany amerických partnerov je to len dočasné spomalenie.

Hlavná téma COP25 bude pokrok v implementácii Parížskej dohody. Bude sa diskutovať o správe Medzivládneho panelu pre zmenu klímy o nedostatočnom úsilí. Bude sa hodnotiť newyorský summit, kde boli deklarované vyššie redukčné záväzky niektorých krajín. Bude sa tiež chystať strednodobá revízia plnenia Parížskej dohody. Tá sa uskutoční v roku 2023, ale prípravné práce sa už začínajú.

Necestuje Európska únia na COP25 oslabená, keďže sa jej nepodarilo dohodnúť sa na klimatickej neutralite?

Nie. Už len tri členské štáty sa nehlásia ku klimatickej neutralite. Rokovania COP25 na vysokej úrovni sa konajú vo štvrtok 12. decembra, európsky summit je  vo štvrtok a piatok 12. a 13. decembra. Existuje teda teoretická šanca, že dôjde k prehodnoteniu postojov. Z nedávneho summitu kohézie sa však javí, že českí, poľskí a maďarskí partneri budú neoblomní.

Blok, z ktorého tieňa sme vystúpili, sa bude snažiť zabezpečiť čo najviac finančných kompenzácií. Prechod na uhlíkovú neutralitu bude finančne veľmi náročný a náročnejší v chudobnejších regiónoch. Maďarsko svoje náklady odhaduje na vyše 2 percentá HDP, kým v Holandsku to má byť len 0,6 percenta. Z peňazí, ktoré sa podarí týmto štátom zabezpečiť, bude na konci dňa benefitovať aj Slovensko.

László Sólymos: Ak budem enviroministrom opäť, viem, čo mám robiť

Obce by nemali dotovať odpad, poplatky ľudí motivujú. Keby bol LÁSZLÓ SÓLYMOS znovu ministrom, ďalej by zvyšoval skládkovné, hovorí v bilančnom rozhovore.

Čo považujete za svoj najväčší úspech z vášho pôsobenia na envirorezorte?

Vnímanie nášho ministerstva sa úplne zmenilo. Keď sa hovorí o tvorbe politík alebo stratégiách v štátnej správe, často nás dávajú za príklad. Máme veľmi kvalitných ľudí, niektorých sme našli už počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Máme veľmi kvalitnú analytickú jednotku, ktorá je tiež inšpiráciou a vzorom pre iné ministerstvá. Počas predsedníctva sme schválili na európskej úrovni Parížsku dohodu, ale aj závery Rady EÚ k suchu. Tie potom mali veľký vplyv na revíziu rámcovej smernice o vodách. Máme výsledky na Slovensku. Základ je Envirostratégia 2030, vďaka ktorej sme prispeli k rýchlemu presadeniu rozhodnutia vlády o transformácii hornej Nitry. Ale za úspechy pokladám aj zálohovanie, protiskládkový balíček, ochranu vôd, akčný plán proti suchu, lex Žitný ostrov.

Ktorý neúspech ľutujete?

Možno by som spomenul procesy odstraňovania najväčších environmentálnych záťaží, ktoré z našej úrovne nedokážeme vo všetkom ovplyvniť. Napriek tomu, že proces napríklad sanácie vrakunskej skládky je dobre naštartovaný, dokončenie sanácie ešte nejaký čas potrvá. Závisí to od rôznych stupňov rozhodovania verejnej správy vrátane okresného úradu respektíve mestských častí. Chceli by sme, aby to šlo rýchlejšie, ale oneskorenie zapríčiňujú externé faktory ako majetkoprávne vysporiadanie či verejné obstarávanie.

Podstatné je, že na ministerstve je teraz zdravé nadšenie a pozitívna energia. Environmentálne témy ako aj samotné ministerstvo už viac nie je na periférii spoločenského a politického záujmu. Našou výzvou je efektívne preniknúť s environmentálnou udržateľnosťou do iných politík.