Aké bude inteligentné mesto budúcnosti? Možno bez vášho auta

zápcha inteligentné mesto doprava

Zápchy v inteligentných mestách nemajú byť. FOTO-TASR/AP (Csaba Krizsan)

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zelená ekonomika

Mladí ľudia uprednostňujú „prístup k mobilite“ pred vlastníctvom vozidla, povedal na bratislavskom summite regiónov a miest Jeremy Rifkin.

Americký prognostik predpovedá, že 80 percent áut v budúcnosti vymizne z ciest. Nahradí ich zdieľaná doprava v autonómnych vozidlách (bez vodiča) na elektrinu. Fungovať bude vďaka digitálnemu systému, do ktorého budú pripojené autá, cestná infraštruktúra a cez mobilné aplikácie aj cestujúci. Aj takto má fungovať inteligentné mesto.

Ale ako k nemu dopracovať? Túto otázku sa teraz pokúšajú zodpovedať niektoré medzinárodné organizácie v spolupráci s mestami. Medzinárodné fórum pre dopravu nasimulovalo dopravu budúcnosti na príklade portugalského Lisabonu. Medzinárodné ekonomické fórum (WEF) zase zorganizovalo stretnutie o úlohe automatizovanej dopravy v mestách.

Žiadne taxíky, autobusy…

Plán nového typu mestskej dopravy predstavilo v júli Medzinárodné fórum pre dopravu (ITF), think-tank Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorej členom je aj Slovensko.

Keď šéf ITF José Viegas simuláciu pre takmer trojmiliónový Lisabon predstavoval, mnohých zaskočil. Z mesta budúcnosti vypadli súkromné autá, klasické taxíky, ba aj autobusy, ako ich poznáme dnes.

Zostalo len metro.

Po cestách majú jazdiť len dva typy vozidiel. Prvým typom sú akési kolektívne taxíky. Šesťmiestne vozidlá pripojené na aplikáciu typu Uber by ľudí dopravovali od dverí k dverám za fixnú cenu. Čakacia doba by bola maximálne sedem minút.

… ani žiadne zápachy

Druhým, dostupnejším typom cestnej dopravy by boli minibusy pre 8 až 16 cestujúcich. Tých by vyzdvihovali na nemennej sieti zastávok podobne ako dnešná MHD. Flotilu by však ovládala aplikácia. Čakacia doba: 30 minút.

Všetky vozidlá budú elektrické

ITF odhaduje, že tento model by umožnil znížiť objem premávky o 23 percent (v špičke o 37 percent) a množstvo emisií CO2 o 34 percent. Uvoľnilo by sa 95 percent parkovacích miest.

Zápchy by úplne zmizli.

„Tento návrh by umožnil lepšie využiť zdroje, teda priestor vo vozidle, a využívať efektívnejšie autá, ktorých by ich menej, ale prekonávali by väčšie vzdialenosti,“ povedal Viegas podľa francúzskeho denníka Le Monde.

Vzdajú sa ľudia vlastných áut?

O simuláciu požiadali okrem Lisabonu aj írsky Dublin, fínske Helsinki, novozélandský Auckland a ďalšie dve neeurópske mestá, ktoré nechceli byť menované.

Prechod k novému modelu dopravy by zo začiatku neviedol k nižším výdavkom. Náklady by však mohli znížiť práve autonómne autá, keďže zdroje použité na šoféra predstavujú polovicu výdavkov prevádzky vozidla.

Za problematickú Le Monde považuje aj požiadavku, aby sa ľudia vzdali vlastných áut.

Prechod by podľa Viegasa bol postupný, súkromné autá by boli zakázané zo začiatku len polovicu týždňa.

Výhody autonómnych vozidiel v mestách

WEF sa na rokovaniach s mestami, ktoré viedol americký minister dopravy, sústredilo zvlášť na výhody autonómnych vozidiel v mestách. Tiež pritom pracovalo s konceptom verejného systému áut bez vodičov.

Jeho hlavnou výhodou je podľa Fóra hospodárska prosperita. „Toto nie je len o hospodárskych nákladoch spojených s časom zabitým v zápche,“ píše expert WEF John Moavenzadeh.

„Keď sú mestá zapchané, množina pracovného talentu dostupná pre pracovné miesto v danej lokalite je nižšia, čo znižuje aj ekonomickú konkurencieschopnosť.“

Verejné autómne autá ďalej podľa Moavenzadeha znižujú sociálne rozdiely, pretože prístup k doprave dávajú aj tým, ktorí nemajú vlastné auto. Zvyšujú tiež dostupnosť bývania, ak lepšie prepájajú štvrte vzdialenejšie od centra. A napokon – vďaka nižšiemu množstvu dopravy – vytvárajú viac priestoru pre zelené plochy a čistejšie ovzdušie.

V Paríži majú deň bez auta

Myšlienky Rifkina, Viegasa a Moazvenzadeha zatiaľ nikde nefungujú v praxi.

Paríž však v septembri zaviedol „deň bez auta“. Opakuje sa raz za mesiac. Hoci projekt sa realizuje v necelej tretine mesta, emisie sa znížia zakaždým o približne 40 percent.

Zákaz je sústredený hlavne v centre. Cesty bez áut sú otvorené cyklistom, chodcom a verejným podujatiam vrátane cvičenia jógy.

Vedenie mesta tak chce riešiť hlavný problém Paríža: patrí medzi mestá s najšpinavším ovzduším na svete.