Ekonomika dôležitejšia ako životné prostredie? Tak zadržte dych a počítajte peniaze

Generálny riaditeľ z Európskej komisie Marc Lemaître na Európskom fóre pre čistejšie ovzdušie. [EK/Halime Sarrag]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Znečistené ovzdušie: neviditeľný zabijak

Financovanie opatrení pre kvalitu európskeho ovzdušia sa musí vyrovnať s odporom členských štátov, ako aj s opatreniami nezaujímavými pre banky či nepopulárnymi u vodičov.

„Ak si myslíte, že ekonomika je dôležitejšia ako životné prostredie, skúste zadržať dych, kým počítate svoje peniaze,“ povedal americký ekonóm Guy McPherson.

McPherson neprišiel na Európske fórum pre čistejšie ovzdušie, ktoré sa konalo na Slovensku, generálny riaditeľ Európskej komisie pre regionálnu a urbánnu politiku ho však citoval v prezentácii, z ktorej sa vykľula kritika politiky, na ktorú sám dohliada.

V očiach Marca Lemaîtrea súčasná kohézna politika naozaj „nie je zvlášť oslnivá“. Jeden z dôvodov je, že „odpor členských štátov“.

Ale Lemaîtreovi hostitelia, štátny tajomník na slovenskom ministerstve životného prostredia a primátor Bratislavy, sa snažili ukázať svoje odhodlanie. Kým Norbert Kurilla (nom. Most-Híd) vyzdvihol kotlovú dotáciu financovanú štátom a nezaujímavú pre banky, Matúš Vallo prejavil ochotu prijať aj opatrenia „nepopulárne“ pre voličov, zvlášť vodičov.

Obrovské investičné potreby

Na kľúčové európske environmentálne fórum, ktorého druhý ročník sa konal 28. a 29. novembra v Bratislave, zavítala aj Lilyana Pavlova, nová viceprezidentka Európskej investičnej (EIB) banky, ktorá sa funkcie ujala na začiatku novembra.

Banka Európskej únie „je na čele“ boja za klímu, ktorý je úzko prepojený s opatreniami pre kvalitnejšie ovzdušie, uviedla Pavlova.

V záujme dosiahnutia uhlíkovej neutrality v roku 2050 bude musieť EÚ investovať veľké prostriedky do energetiky, dopravy, priemyslu a poľnohospodárstva, teda sektorov, ktoré najviac znečisťujú ovzdušie.

Znižovanie emisií v poľnohospodárstve: Riešenia sú známe, chýbajú financie

Európska politika v tejto oblasti má podľa audítorov rezervy. Pri riešení problému je tiež dôležité brať do úvahy veľkosť fariem.

V Bratislave Pavlova potvrdila záväzok EIB zvýšiť do roku 2030 celkové verejné a súkromné investície do klímy a životného prostredia na jeden trilión eur (1 000 miliárd). „Je to zároveň príležitosť vylepšiť európsky hospodársky model a urobiť ho konkurencieschopnejším v čase, keď prechádzame technologickou revolúciou,“ povedala viceprezidentka EIB.

V roku 2018 investovala banka 16,2 miliardy eur do klimatických a environmentálnych projektov, čo predstavuje 30 percent jej nových finančných záväzkov.

Podľa novej stratégie banky schválenej v novembri 2018 sa má tento podiel zvýšiť do roku 2025 na 50 percent. Od roku 2022 budú navyše do veľkej miery vylúčené z financovania fosílne palivá vrátane zemného plynu, množstvovo aj cenovo dostupnej alternatívy k uhliu pre východ EÚ.

Pavlova však uznala, že „nie všetky členské štáty majú rovnakú štartovaciu pozíciu v transformácii k uhlíkovo neutrálnej ekonomike a investičné potreby sú pre túto transformáciu obrovské“.

Nesprávna rýchlosť

Marc Lemaître predstavil pochmúrnejší pohľad na klimatické a environmentálne opatrenia EÚ.

„Klimatické ciele pre rok 2020 dosiahneme ´vďaka´ najhlbšej recesii od druhej svetovej vojny. V budúcnosti budeme musieť ukázať obrovské odhodlanie,“ povedal medzinárodnému publiku v Bratislave.

Z 350 miliárd eur na kohéznu politiku v európskom rozpočte na roky 2014 až 2020 boli vyčlenené dve miliardy na klímu a životné prostredie. „To jednoznačne nie je zvlášť oslnivé,“ priznal generálny riaditeľ.

Väčšina Slovákov sa cíti slabo informovaná o problémoch kvality ovzdušia

Ľudia nebudú podľa aktivistov podporovať boj proti špinavému vzduchu, kým nebudú mať k dispozícii zrozumiteľné údaje. Politikov, ktorí sa do Bratislavy schádzajú na európske fórum, vyzvali na razantné kroky.

„Veľmi sme navyše nepokročili, čo sa týka implementácie. Toto je ten typ investícií, ktorý zaostáva za ostatnými typmi,“ sťažoval sa Lemaître.

Členské štáty nedokázali naplniť plány pre výdavky na čistejšie ovzdušie. Do roku 2019 využilo Poľsko 65 percent plánovaného množstva peňazí, Slovensko 56 percent, Rumunsko 17 percent a Bulharsko len 2 percentá. Svetlým príkladom hodným nasledovania je Chorvátsko so 102 percentami.

„Nenabrali sme správnu rýchlosť a tempo, aby sme dosiahli zmenu, ktorú od nás občania žiadajú čoraz dôraznejšie,“ zhodnotil Lemaître.

Odstraňovanie zelených kritérií

Napriek všetkému úradník trval na tom, že „za kohéznu politiku sa nemusíme hanbiť“. V nasledujúcom sedemročnom rozpočte Komisia navrhla takmer 400 miliárd na kohéziu.

„To nie sú odrobinky,“ povedal Lemaître s tým, že vďaka povinnosti národného kofinancovania sa môžu celkové výdavky vyšplhať na 500 miliárd eur.

V rámci kohéznych fondov by malo na klimatické a environmentálne opatrenia smerovať 100 miliárd eur. Aspoň v to generálny riaditeľ dúfa.

Ovzdušie nepozná hranice rezortov. Na kľúčové fórum však prišiel len envirominister

Európske fórum vyzvalo z Bratislavy priemysel, poľnohospodárstvo a dopravu, aby znížili znečistenie ovzdušia. Lenže slovenskí ministri zodpovední za tieto sektory ani noví eurokomisári pre životné prostredie sa na ňom nezúčastnili.

„Pretože členské štáty – a je mi ľúto, že Slovensko medzi ne patrí – kladú odpor. Hovoria áno (environmentálnym opatreniam), ale s tým, že potrebujú aj iné veci – cesty, rôzne iné typy infraštruktúry,“ povedal Lemaître pred svojimi hostiteľmi.

Keď sa Daniel Lešinský z Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy opýtal, prečo sa princíp ochrany životného prostredia neuplatňuje horizontálne naprieč kohéznou politikou, ktorá naďalej dovoľuje financovanie fosílnych projektov, generálny riaditeľ odpovedal, že „za implementáciu kohéznej politiky sú zodpovedné členské štáty“.

Niektoré z nich dokonca obvinil zo „snahy vymazať environmentálne kritériá“.

Nepopulárne opatrenia

Ale Norbert Kurilla zo slovenského ministerstva životného prostredia prišiel na fórum predstaviť úspechy kohéznej politiky vo svojej krajine.

Slovensko využilo 30 miliónov eur z eurofondov spolu s národným kofinancovaním 5 miliónov eur na spustenie dotačnej schémy pre výmenu starých kotlov a zníženie znečistenia z vykurovania, svojho najväčšieho zdroja prachových častíc PM2,5 a PM10.

Lemaître súhlasil, že takáto štátna podpora je nevyhnutná, keďže pre Poliakov či Slovákov, ktorí spaľujú odpad, aby sa doma zahriali, „nebudú fungovať pôžičky z bánk“. Priznal, že „niektoré projekty jednoducho nie sú zaujímavé pre banky“.

Štátny tajomník Kurilla: Problém znečisteného ovzdušia sa nedá vyriešiť za týždeň

Na ceste k uhlíkovej neutralite sa bude musieť Slovensko vyrovnať s emisiami z ťažkého priemyslu. V medzinárodnej konkurencii mu môže pomôcť uhlíkové clo, hovorí NORBERT KURILLA z envirorezortu.

Na projekty s cieľom zvýšiť kvalitu ovzdušia plánuje Slovensko minúť 200 miliónov eur, väčšinou z eurofondov kohéznej politiky.

Generálny riaditeľ z Komisie tiež apeloval na samosprávy, ktorých úloha je pri boji z klimatickou zmenou a znečistením ovzduším podľa neho nenahraditeľná.

Lenže bohatšie mestá ako Bratislava nemajú právo na kohézne financovanie. Primátor Matúš Vallo vysvetlil, že niekedy v rámci boja proti najväčšiemu zdroju znečistenia ovzdušia v hlavom meste Slovenska, doprave, je nútený rozhodnúť o opatreniach, ktoré sú u vodičov „nepopulárne“. Rozširuje pruhy vyhradené pre autobusy a mení parkovaciu politiku.

Vallo, ktorý bol vlani zvolený ako nezávislý kandidát a predstavuje novú generáciu v slovenskej politike, povedal, že tieto opatrenia sú dobré pre obyvateľov. „Ale nie pre mňa ako politika,“ dodal.