Elektromobily vidí ministerstvo hospodárstva ako súčasť inteligentných miest

elektromobily biopalivá emisie z dopravy

Nabíjacie stanice by sa mali rozšíriť. FOTO-TASR (Michal Svítok)

Znížiť závislosť od ropy aj zmierniť dopady na životné prostredie. S týmito cieľmi slovenské ministerstvo hospodárstva predložilo minulý týždeň do medzirezortného pripomienkového Národnú politiku zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá v podmienkach Slovenskej republiky.

Za prioritu označuje ministerstvo hospodárstva „potrebu poskytnutia informácií používateľom vozidiel o palivách dostupných na čerpacích staniciach a o kompatibilite vozidiel s rôznymi palivami alebo nabíjacími stanicami dostupnými na trhu Európskej únie.“

Málo elektromobilov

Rezort hospodárstva chce materiálom transponovať do národného práva európsku smernicu o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá z roku 2014.

V novembri by mal materiál zaslať do Bruselu. Európska komisia zanalyzuje národné stratégie a zváži ďalšie iniciatívy.

Slovensko je známe veľmi nízkym počtom vozidiel poháňaných elektrickou energiou. K júnu 2015 bolo u nás zaregistrovaných len 178 vozidiel s pohonom na elektrinu a 318 hybridov (elektrina a benzín alebo diesel), konštatuje súvisiaci materiál Národný politický rámec pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami.

Ten predložil rezort hospodárstva do medzirezortného pripomienkového konania v pondelok 18. júla.

Obnoviteľné zdroje energie

Dokument sa síce odvoláva na technologickú neutralitu, venuje sa však najmä elektrickej energii a zemnému plynu v skvapalnenej a stlačenej forme (LNG a CNG). Biopalivá a vodík rieši len v krátkosti.

Čítajte aj: Cieľ pre zelené energie v doprave zrušia, slovenskí biopalivári bijú na poplach

Materiál na jednej strane konštatuje, že „biopalivá sú momentálne najvýznamnejším druhom alternatívnych palív“ a „v najbližších rokoch je preto potrebné vytvoriť priestor pre rozvoj a komercionalizáciu takzvaných pokročilých biopalív.“

Na druhej strane však podčiarkuje, že „pri alokácii podpory je však potrebné zohľadňovať faktory, ako je emisná stopa a trvalá udržateľnosť alternatívnych palív a presadzovanie najmä obnoviteľných zdrojov energie.“

Elektrickej energii je venovaná najväčšia časť materiálu.

Jedna stanica pre desať áut

„Elektrická energia má potenciál zvýšiť energetickú efektívnosť cestných vozidiel a prispieť k zníženiu emisií CO2 v doprave,“ uvádza dokument.

To môže podľa neho prispieť aj k zníženiu hluku v mestách.

Čítajte aj: Nedostatok benzínu vo Francúzsku povzbudil predajcov elektromobilov

Prioritou je budovanie nabíjacích staníc „s dostatočným pokrytím, čo umožní premávku elektrických vozidiel minimálne v rámci mestkých/prímestských aglomerácií.“

Materiál určuje aj budúci počet nabíjacích staníc: „Orientačne by mal primeraný priemerný počet nabíjacích staníc predstavovať pomer aspoň jednej nabíjacej stanice na desať áut.“

Bezdrôtové nabíjanie aj car-sharing

Sieť nabíjacích staníc sa nemá opierať len o káblové konektory.

„Je potrebné vziať do úvahy aj budúce technológie rozhrania, napríklad bezdrôtové nabíjanie alebo výmenu batérií,“ upozorňuje vládny dokument.

Ďalšou technologickou novinkou, ktorú materiál navrhuje zohľadniť, je car-sharing.

Ide o krátkodobé a automatizované prenajímanie elektrických vozidiel v mestách. Pod názvom Autolib´ funguje napríklad v Paríži.

Inteligentné mestá

Za „vhodné“ označuje vládny dokument tiež „používanie inteligentných meracích systémov s cieľom prispieť k stabilite elektrizačnej sústavy nabíjaním batérií zo siete v čase malého celkového dopytu po elektrickej energii.“

„Z dlhodobého hľadiska by sa tým umožnilo, aby elektrické vozidlá dodávali elektrickú energiu z batérií späť do siete v čase veľkého celkového dopytu po elektrickej energii,“ uvádza materiál.

Práve koncept inteligentných miest (smart cities) sčasti zmazáva rozdiel medzi spotrebiteľom a dodávateľom energie.

V stredu 20. júla má Európska komisia predložiť novú európsku stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu, ktorá vysvetlí jej plány v oblasti alternatívnych palív.

Čítajte aj: Čo znamená „smart cities“ alebo aké mestá sú inteligentné?