Európska agentúra varuje pred kvalitou ovzdušia na Slovensku

Septembrový klimatický štrajk v Košiciach. [Zdroj: TASR/František Iván]

Polovica Európanov v mestách je vystavená nadmerne znečistenému vzduchu. Slovensko patrí medzi tri štáty Európskej únie, ktoré nedosiahli cieľ zníženia koncentrácie tuhých častíc PM2,5.

Takmer polovica Európanov žijúcich v mestách je vystavená väčším hodnotám znečisťujúcich látok, ako odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Poukazuje na to najnovšia správa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) o kvalite ovzdušia zverejnená v stredu 16. októbra. Agentúra v správe vychádzala z údajov za rok 2017 z viac než 4000 oficiálnych monitorovacích staníc.

Nadmerné vystavenie znečisťujúcim látkam bolo v roku 2016 v Európskej únii zodpovedné za 374 tisíc predčasných úmrtí. Bolo to však o 17 tisíc ľudí menej ako rok predtým. Na Slovensku zomrelo predčasne z dôvodu kvality ovzdušia v roku 2016 takmer 5000 ľudí.

Slovensko patrí medzi tri štáty Európskej únie, ktoré trojročnými priemernými hodnotami nedosiahli cieľ zníženia vystaveniu obyvateľov tuhým časticiam PM2,5. V roku 2017 bolo tiež medzi piatimi štátmi s najvyššími ročnými hodnotami. Ďalej bolo Slovensko medzi štyrmi krajinami EÚ s najvyššími dennými hodnotami PM10, a v prvej štvrtine štátov s najvyššími ročnými hodnotami.

Najväčším zdrojom PM2,5 a PM10 sú v Európskej únii kúreniská, priemysel a doprava.

Problémové častice PM2,5

Okrem Slovenska nedosiahli cieľ „indikátoru priemernej expozície“ (AIE) v oblasti častíc PM2,5 a v rámci Európskej únie Bulharsko a Poľsko. Namerané hodnoty sú priemerom za roky 2015 až 2017. Cieľ pre rok 2015 určila európska smernica o kvalite ovzdušia.

Slovensko znížilo AIE o viac než 20 percent, cieľ má však nad 35 percentami. Najďalej od svojho cieľa znížiť kontakt s emisiami o viac než 45 percent je Bulharsko. Zatiaľ ho znížilo o asi 25 percent.

Mladý litovský komisár sľubuje nulovú toleranciu pre porušovanie envirolegislatívy

Historicky prvý eurokomisár narodený po páde železnej opony Virginijus Sinkevičius (28) ako svoje priority uviedol ochranu biodiverzity, obehovú ekonomiku a boj proti znečisteniu. Avizoval tiež snahu o udržateľné rybárstvo.

Ročné hodnoty PM2,5 v roku 2017 spolu so Slovenskom nesplnili ďalšie štyri štáty EÚ: Poľsko, Bulharsko, Česko a Rumunsko.

Prísnejšie odporúčanie WHO pre ročné hodnoty PM2,5 však nespĺňalo 69 percent monitorovacích staníc v Európe. V každej krajine okrem Estónska, Fínska a Nórska bola aspoň jedna stanica, ktorá limit prekročila.

Ak by všetky európske krajiny dodržiavali limit WHO, zabránilo by sa minimálne 100 tisíc predčasným úmrtiam ročne (pokles z 374 tisíc na 272 tisíc). EEA upozorňuje, že toto číslo je pesimistickým odhadom pretože je pravdepodobné, že opatrenia, ktoré by znížili koncentráciu PM2,5 tam, kde je nad limitom, by pozitívne ovplyvnili aj ostatné stanice.

Koncentrácia PM10, O3, BaP

Najhoršie ročné hodnoty PM10 mali okrem Slovenska opäť Bulharsko, Poľsko a Rumunsko, ale aj Maďarsko, Malta a Taliansko.

V kategórii s najhoršími dennými limitmi je krajina pod Tatrami spolu s Bulharskom, Poľskom a Maďarskom.

Počet domácností postihnutých znečistením, špinou alebo inými enviroproblémami

V roku 2017 bolo na Slovensku postihnutých znečistením 10,7 % domácností, čo je pod priemerom európskej pätnástky.

V menej úspešnej polovici rebríčka sa Slovensko nachádza aj pri koncentrácii ozónu (O3). Nachádza sa medzi sedemnástimi členskými krajinami EÚ, v ktorých koncentrácia ozónu v roku 2017 prekročila limit viac ako 25-krát.

Európsky limit naopak Slovensko neprekročilo v koncentrácií oxidu dusičitého (NO2) – na rozdiel od 16 ďalších členských krajín. Najväčším zdrojom tejto znečisťujúcej látky je doprava.

Slovensko je tiež jednou z 13 členských krajín s nadlimitnou (podľa EÚ) koncentráciou benzo(a)pyrénu (BaP). Horšie je na tom iba Poľsko, kde zároveň namerali najvyššie hodnoty tejto látky. Dlhodobý kontakt s benzo(a)pyrénom pravdepodobne spôsobuje rakovinu.

Slovensku chýba plán

Obsah ťažkých kovov v ovzduší sa v Európskej únii dlhodobo znižuje. EEA však upozorňuje, že tieto látky sa môžu zachytiť v prírode a niekoľko rokov sa ďalej presúvať cez pôdu, vodu alebo vzduch.

„Je preto nutné pokračovať v snahách o zníženie emisií ťažkých kovov,“ odporúča.

Slovenský envirorezort mešká s plánom pre čisté ovzdušie

Ministerstvo životného prostredia SR stále nepredložilo plán kvality vzduchu, ku ktorému ho zaväzuje rozhodnutie Európskej komisie. Ospravedlňuje sa tým, že čaká na dokončenie energeticko-klimatického plánu.

Práve na Slovensku sa nachádza jedna z troch posledných firiem, kde sa pri výrobe monoméru vinylchloridu uvoľňuje ortuť (zvyšné dve sú v Nemecku). S výrobou by mala prestať do roku 2022. Ďalšími zdrojmi ortute v ovzduší je spaľovanie uhlia, ktoré sa odohráva najmä v strednej a východnej Európe.

Slovensko je zároveň jednou z desiatich krajín, ktoré ešte do Bruselu neposlali svoje konečné plány na zvýšenie kvality ovzdušia. Termín, ktorý stanovila Európska komisia, bol apríl 2019. Slovenské ministerstvo životného prostredia to ospravedlňuje tým, že čaká na dokončenie energeticko-klimatického plánu.

Krajina pritom čelí dvom konaniam Európskej komisie pre porušenie európskej legislatívy o kvalite ovzdušia, tretie európska exekutíva zvažuje.

Priorita novej Komisie

Správa EEA o kvalite ovzdušia podľa eurokomisára pre životné prostredie Karmenu Vella prichádza v správnom čase.

„Ukazuje, že kvalita ovzdušia aj naďalej ovplyvňuje väčšinu regiónov Európskej únie a životy jej občanov. Je jednoducho neakceptovateľné, aby sa ktokoľvek z nás musel obávať, či je bezpečné dýchať alebo nie. Potrebujeme pracovať ešte intenzívnejšie, aby sme zaručili, že štandardy Európskej únie v kvalite ovzdušia budú splnené,“ poznamenal. Boj proti znečisteniu je aj jednou z priorít nastupujúcej Komisie.

Slovensko plánuje pokračovať v podpore áut na plynový pohon

Autá na plynový pohon majú výhody vo viacerých členských štátoch Európskej únie. Štúdia think-tanku však ukazuje zanedbateľné rozdiely v environmentálnych vplyvoch nákladných áut na plyn a naftu.

Najväčšími zdrojmi znečistenia sú podľa EEA cestná doprava, výroba elektrickej energie, priemysel, poľnohospodárstvo a domácnosti.

Okrem horšieho zdravia spôsobuje nízka kvalita ovzdušia aj ekonomické straty, napríklad cez vyššie náklady na zdravotníctvo, nižšie výnosy z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ako aj nižšiu produktivitu práce.

O európskych, národných a lokálnych opatreniach na zlepšenie kvality ovzdušia bude reč aj na Európskom fóre pre čisté ovzdušie (Clean Air Forum), ktoré sa uskutoční 28. a 29. novembra v Bratislave. Organizuje ho Európska komisia a jeho hlavnými témami budú energetika, poľnohospodárstvo a mechanizmy financovania čistejšieho ovzdušia.