Kým nastane zlatý vek plynu v Európe

zlatý vek plynu

Cesty k zlatému veku plynu sú rôzne. ILUSTRAČNÉ FOTO-TASR

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Budúcnosť plynu v EÚ

Ten scenár je dobre známy. Podiel obnoviteľných energií závislých na počasí sa bude zvyšovať. Solárne a veterné zdroje budú dodávať do siete elektrinu, ale variabilne. Pre stabilitu systému je potrebný iný zdroj, ktorý možno flexibilne zapojiť či odpojiť a ktorého palivo bude relatívne dostupné a relatívne čisté.

Týmto zdrojom má byť zemný plyn. „Vstupujeme do zlatého veku plynu?“ pýtala sa ešte v roku 2011 Medzinárodná energetická agentúra.

„Pozrime sa na realitu, nie je taká pekná“ zhodnotil na minulotýždňovej konferencii Eurogasu Michael Woltran z OMV. „Plynu sa nedarí dopĺňať obnoviteľné energie,“ povedal Woltran s tým, že veľkým súperom plynu je uhlie, ale aj drevené pelety – biomasa.

Na bratislavskej konferencii európskych plynárov sa viackrát ozvalo, že zlatý vek plynu nastal – všade okrem Európy. Európski plynári trpia.

Zároveň veria, že pred sebou majú – Woltranovými slovami – „veľkú budúcnosť.“ Každý si však túto budúcnosť a cestu k nej predstavuje inak, ukázala konferencia Can gas spur the energy transition in Central and Eastern Europe?

Koniec dotácií v energetike

Plynári sa na konferencii jednoznačne zhodli, že nastal čas na koniec dotácií v energetike. Alebo aspoň čas na rovnaké podmienky pre každého.

„Moja otázka pre politikov je: Ako dlho chcete dotovať nové technológie?“ opýtal sa Woltran z rakúskej spoločnosti OMV.

Eurokomisár pre klímu a energetiku Miguel Arias Cañete členov Eurogasu uistil, že koniec dotácií skutočne je strednodobým cieľom legislatívneho balíčka z novembra 2016, „Čistá energia pre všetkých Európanov“. Ale čo dovtedy?

Šéf maďarského think-tanku REKK plynárom pripomenul, že aj oni dostávali „masívne dotácie“ na plynofikáciu domácností. „Teraz je čas, aby súťažil aj plyn,“ dodal Péter Kaderják. Ale ako bude súťažiť?

Nádej: uhlíková daň?

Veľkou nádejou plynárov je uhlíková daň.

„Plyn by mohol súťažiť prostredníctvom ceny uhlíka. Ak berie Európa klímu vážne, pôjde touto cestou,“ podotkol aj Kaderják z REKK?

Za dôsledné uplatňovanie uhlíkovej dane sa zasadil aj Mirek Topolánek z Eustreamu, slovenského prepravcu plynu. Podľa Topolánka, ktorý sa označuje za zástancu voľného trhu, je uhlíková daň „jediným spôsobom, ako oživiť trh (s energiami v Európe).“

Zľava: Mirek Topolánek, Margot Loudonová, Sebastian Gröblinghoff, Nektaria Karakatsani

Zľava: Mirek Topolánek, Margot Loudonová, Sebastian Gröblinghoff, Nektaria Karakatsani. FOTO-AUTOR

Stelesnením tejto nádeje by bolo oživenie Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami či schválenie stropu 550 gramov emisií CO2 na jednu kilowatthodinu, ako to navrhuje nový legislatívny balíček.

„Nepriateľom“ uhlíkovej dane sú podľa Topolánka politici (v rámci sociálnej politiky) a automobilový priemysel.

Náhrada uhoľných elektrární plynovými?

Scenár, ktorý zhodu nenašiel, je nahradenie uhoľných elektrární plynovými.

Za „dokonalého partnera pre obnoviteľné energie“ v elektroenergetike označil zemný plyn Ivan Weiss zo Slovenského plynárenského priemyslu. Podobne sa vyjadril aj europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH, EĽS).

Attila Nyikos z maďarského regulačného úradu bol pri analýze situácie v strednej Európe pesimistickejší. Vo vykurovaní podľa neho musí súperiť plyn s elektrinou, ktorá pochádza vo veľkom z relatívne lacnej jadrovej energie. Vo výrobe elektriny navyše súťaží s ďalším domácim zdrojom – hnedým uhlím.

„Nastane vojna medzi uhlím a plynom,“ predpovedal Nyikos.

Topolánek z Eustreamu išiel ešte ďalej. „Nevidím veľkú úlohu pre plyn v nahrádzaní uhlia vo výrobe elektriny. Budú to skôr obnoviteľné energie a biomasa,“ myslí si Topolánek.

Skladovanie elektriny a priemysel

Magdalena Andreea Strachinescu Olteanuová z Európskej komisie vidí budúcnosť plynu v elektroenergetike. Ako prostriedok pre skladovanie nadbytočnej elektriny z variabilných obnoviteľných zdrojov vo forme hydrogénu.

„Plyn zohrá svoju veľkú úlohu, ale nie nevyhnutne ako plyn,“ podotkla Olteanuová.

„Vzhľadom na uhoľnú lobby a naceňovanie bude pre plyn ťažké presadiť sa ako cenovo dostupné palivo pre elektrárne,“ povedala zase Zuzana Princová z britskej poradenskej spoločnosti IPA Advisory.

„Bude to priemysel, ktorý zadefinuje dopyt po plyne,“ analyzovala Princová, vychádzajúc z českej skúsenosti.

Prečo nie sú plynové autá sexy?

Veľký otáznik visí nad úlohou plynu v doprave.

Pre Topolánka z Eustreamu je problémom v Európe „dvojaká politika podporovania plynových aj elektrických áut“.

Veľkú diskusiu vzbudil Zdeněk Kaplan z českej Innogy Energy. Kaplan pripomenul, že elektrické autá sa tešia oveľa väčšej pozornosti ako autá na stlačený zemný plyn. Kým elektromobily sú iba v začiatkoch, autá na plyn majú technologicky navrch vďaka dlhšiemu dojazdu aj rýchlejšiemu tankovaniu.

Zľava: Péter Kaderják, Franc Zlahtič, Michael Woltran

Zľava: Péter Kaderják, Franc Zlahtič, Michael Woltran. FOTO-AUTOR

„Naše vozidlá sú pripravené. Ale elektromobilita je viac sexy téma, pretože oni používajú inovatívne biznis modely,“ posťažoval sa Kaplan.

Olteanuová naznačila, že plyn si nerobí dostatočnú reklamu: jeho úlohu vidí aj v manažovaní elektrických sietí pod novým a veľkým náporom elektromobilov.

Hovoriť jedným hlasom. Ale čo?

„Musíme hovoriť jedným hlasom,“ vyzval kolegov Franc Žlahtič zo slovinského prepravcu plynu Plinovodi.

„Potrebujeme hovoriť jedným hlasom,“ potvrdil Topolánek z Eustreamu. „Ale s akým cieľom?“ opýtal sa jedným dychom. Jednou z možných odpovedí podľa neho je: menej regulácie.

Jednoznačnú zhodu však táto myšlienka na konferencii nenašla. Plynári z jednotlivých krajín nevidia rovnako ani sektorovú budúcnosť plynu. Nechávajú si otvorené všetky dvere: do elektroenergetiky, vykurovania, priemyslu aj dopravy.

Ako povedal Sebastian Gröblinghoff z litovského Latvijas Gaze: „Keď bojujeme za odstránenie narušení trhu, musíme jednoznačnejšie priznať, že každý členský štát môže mať odlišné priority.“