Na Slovensku sa zle dýcha. Eurokomisia pristúpila k radikálnym opatreniam  

Európska komisia žaluje Slovensko pre dlhodobé prekračovanie limitov znečistenia tuhými časticami. Tie okrem priemyslu a dopravy pochádzajú hlavne z domácich kúrenísk. [EPA/Marcin Bielecki]

Slovensko dlhodobo prekračuje denné limity koncentrácie tuhých častíc v ovzduší. Okrem toho neprijalo adekvátne opatrenia na zlepšenie situácie. Európska komisia ho preto žaluje na Súdnom dvore EÚ.

Najnižšiu kvalitu ovzdušia majú dlhodobo Košický a Banskobystrický kraj. Údaje tu potvrdzujú systematické prekračovanie denných limitných hodnôt pre tuhé častice PM10. Slovensko znečistené ovzdušie dlhodobo neriešilo, čo je proti európskym pravidlám.

Prvé formálne upozornenie na neudržateľnú situáciu prišlo z Európskej komisie už v roku 2009. Nasledovali ďalšie roky dialógu medzi eurokomisiou a Slovenskom, no bez výrazného zlepšenia. Tento rok Komisii definitívne došla trpezlivosť a podala žalobu na európskom súdnom dvore. Slovensko v tom nie je samo. Rezort životného prostredia upozornil, že Komisia za porušenie smernice o kvalite ovzdušia zažalovala ďalších desať členských štátov. Doteraz padlo päť rozsudkov.

Jelšava sa potrebuje nadýchnuť

Energeticky efektívnejšie domy by mohli pomôcť vyriešiť dlhodobý problém so smogom v Jelšave, píše v komentári RICHARD PAKSI z Budov pre budúcnosť. 

Problémom  je energetická chudoba

Častice PM10 pochádzajú z dopravy a priemyslu, no ich hlavným zdrojom na Slovensku je pálenie tuhých palív, teda hlavne uhlia a dreva v domácnostiach. Tam treba podľa slovenského europoslanca Martina Hojsíka (PS, Renew Europe) zamerať opatrenia proti znečisteniu ovzdušia. Problémy podľa neho súvisí s energetickou chudobou.

„Dôležitou súčasťou boja proti znečisteniu je riešenie malých kúrenísk. Súčasné opatrenia sú nedostatočné, príkladom je neprestajná podpora plynových kotlov. Mnoho ľudí s nízkymi príjmami si nemôže dovoliť kúriť plynom a preto často kúria odpadom,“ popisuje problém europoslanec.

Súhlasí s ním aj ďalší europoslanec, Michal Wiezik (EPP). Pri odstraňovaní energetickej chudoby má „dôležitú úlohu zohrávať štát, ktorý má vytvoriť stimuly a podporu pre razantné zlepšenie situácie,“ uvádza na sociálnych sieťach.

Podľa vedúcej Odboru emisií a biopalív Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ Janky Szemesovej sa ľudia pri kúrení snažia čo najviac ušetriť a preto kúria menej. To však nie je výhodné ani z energetického a finančného hľadiska.(Na dedinách) sa vykuruje jedna miestnosť a len vtedy, keď sú ľudia doma. Po návrate ľudí domov o štvrtej ide zo všetkých komínov dym. Častokrát natlačia drevo, ktoré nie je dosť vysušené a kúria úplne na maximum. To je úplne najhoršie, čo sa týka vykurovacej praxe. Ľudia si myslia, že týmto ušetria, ale takto to nefunguje,“ upozornila analytička SHMÚ v rozhovore.

Analytička SHMÚ: Čísla o spotrebe biomasy nesedeli už roky, nikoho to nezaujímalo

Slovensko vykazovalo poslednú dekádu nesprávne údaje o obnoviteľnej energii. „Na SHMÚ roky vieme, že malé zdroje emisií, pod ktoré patria aj domácnosti, malé služby a firmy, neboli a nemohli byť zachytené štatistikou správne,” hovorí analytička Slovenského hydrometeorologického ústavu JANKA SZEMESOVÁ.

Tichý zabijak

Šéf rezortu Ján Budaj sa vyjadril, že žalobu, ktorú na Slovensko podala Európska komisia „rešpektuje“. Spolu s europoslancom Michalom Wiezikom sa zhodujú, že túto situáciu zapríčinil dlhodobo laxný prístupu predchádzajúcich vlád.

„Je to dôsledok zanedbávania riešenia zo strany vládnych garnitúr od roku 2009,“ zdôraznil Wiezik na sociálnych sieťach.

Podľa šéfa envirorezortu je kvalita ovzdušia zrkadlom environmentálnej kondície krajiny. Na znečistené ovzdušie si človek zvykne, ale je to „tichý zabijak.“ ktorý sa podpisuje na predčasných úmrtiach. „V úmrtnom liste to nebýva napísané, ale na Slovensku zomierame následkom znečisteného ovzdušia v podobe rôznych pľúcnych ochorení, na infarkt myokardu či na rakovinu,“ uvádza rezort vo vyjadrení k žalobe.

Limity, ktorých plnenie od nás žiada Európska únia sú podľa europoslanca Wiezika relatívne slabé v porovnaní s tými, ktoré odporúča Svetová zdravotnícka organizácia. Preto sa bude snažiť sprísnenie limitov, aby boli v súlade s WHO. „Európska únia nám poskytuje dostatok možností, ako situáciu zlepšiť. Žiaľ, zlyháva implementácia. Chýba snaha a záujem kompetentných. Sami si tak kazíme šancu na zdravé a bohaté Slovensko. Hádam nám súd konečne otvorí oči,“ napísal Michal Wiezik.

Aké sú riešenia?

Europoslanec Martin Hojsík považuje za „neakceptovateľné,“ že vinou znečisteného ovzdušia predčasne na Slovensku zomrie viac ako päť tisíc ľudí ročne. Riešenia sú podľa neho na stole. Prvým krokom by podľa neho mala byť podpora energetickej účinnosti, ďalším podpora obnoviteľných zdrojov energie. „Rovnako je potrebné sa zamerať na dostupnú ekologickú dopravu, teda nielen vlakovú. Jedinečnou šancou financovať tieto projekty sú ako Európske štrukturálne a investičné fondy, tak Plán obnovy a odolnosti. Súčasne nám tieto opatrenia pomôžu chrániť klímu,” zdôrazňuje Martin Hojsík.

Envirorezort už v tomto smere podniká viaceré kroky. Viaceré avizuje už tento rok. „Ukončili sme prípravu nového zákona o  ochrane ovzdušia, ktorý vytvorí nové, náročnejšie požiadavky na štátnu správu, samosprávu, aj na prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania,“ uvádza ministerstvo v stanovisku.

Situáciu chce riešiť aj zvýšením poplatkov za znečisťovanie ovzdušia, ktoré neboli zvyšované už viac ako dvadsať rokov. Minister na tlačovej konferencii prisľúbil, že „nebude podliehať lobbingu veľkých podnikov a poplatky sa mnohonásobne zvýšia”.

„Výzvy, pred ktorými ochrana ovzdušia stojí, presahujú pôsobnosť rezortu životného prostredia a z tohto dôvodu budem mobilizovať podporu ďalších rezortov, ako aj samosprávy. Na očistenie ovzdušia nad Slovenskom potrebujeme novú politickú a spoločenskú akceptáciu a ja som presvedčený, že ju dosiahneme,” myslí si minister Ján Budaj.