Ovzdušie nepozná hranice rezortov. Na kľúčové fórum však prišiel len envirominister

Minister László Sólymos (vľavo) a komisár Karmenu Vella na Európskom fóre pre čistejšie ovzdušie. [TASR/Jakub Kotian]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Znečistené ovzdušie: neviditeľný zabijak

Európske fórum vyzvalo z Bratislavy priemysel, poľnohospodárstvo a dopravu, aby znížili znečistenie ovzdušia. Lenže slovenskí ministri zodpovední za tieto sektory ani noví eurokomisári pre životné prostredie sa na ňom nezúčastnili.

„Problém je predstierať, že toto je problém životného prostredia. Toto je v skutočnosti problém priemyslu, dopravy, poľnohospodárstva, ako aj nášho daňového systému,“ povedal dosluhujúci komisár pre životné prostredie Karmenu Vella počas otvorenia Európskeho fóra pre čistejšie ovzdušie v Bratislave.

Slovenská metropola sa vo štvrtok a piatok (28. a 29. novembra) stala druhým mestom, ktoré hostí toto nedrezortné podujatie organizované Európskou komisiou. Prvýkrát sa konalo v roku 2017 v Paríži.

Podľa slovenského ministra životného prostredia Lászla Sólymosa (Most-Híd) zdieľajú krajiny strednej a východnej Európy „identické problémy“: energetickú chudobu, ktorá vedie ku kúreniu nízkonákladovými škodlivými palivami; vysokú energetickú náročnosť priemyslu; a slabé investície do zelenšieho poľnohospodárstva.

Hoci komisár Vella medzinárodné publikum uistil, že kvalita ovzdušia je prioritou pre nastupujúcu európsku exekutívu aj pre jej dezignovanú predsedníčku, fórum poznačila neprítomnosť dezignovaných komisárov pre klímu a životné prostredia Fransa Timmermansa a Virginijusa Sinkevičiusa. Funkcie sa obaja ujmú až 1. decembra, Timmermans však už vystupoval na konferenciách a Sinkevičius sa v Bruseli stretol s aktivistami.

V Bratislave mal politikov a expertov z celej Európy privítať premiér Peter Pellegrini (Smer-SD), ale ani on neprišiel, a to bez akéhokoľvek vysvetlenia. Podobne ako slovenskí ministri zodpovední za problematické sektory ako priemysel, doprava a poľnohospodárstvo.

EÚ zaostáva za vedou

V prejave, ktorý Vella označil za svoj „úplne posledný“ na poste komisára, vyzdvihol „solídny pokrok“.

„Od roku 2000 klesli emisie naprieč Európskou úniou od 10 až 75 percent v závislosti od znečisťujúcej látky. Monitorovacia sieť sa rozšírila, sledujeme klesajúci trend prekračovania hodnôt. Znečistenému ovzdušiu je vystavených menej ľudí ako pred desiatimi rokmi. Klesá počet predčasných úmrtí z dôvodu znečistenia ovzdušia,“ tešil sa komisár.

Štátny tajomník Kurilla: Problém znečisteného ovzdušia sa nedá vyriešiť za týždeň

Na ceste k uhlíkovej neutralite sa bude musieť Slovensko vyrovnať s emisiami z ťažkého priemyslu. V medzinárodnej konkurencii mu môže pomôcť uhlíkové clo, hovorí NORBERT KURILLA z envirorezortu.

Tiež však povedal, že „by bolo hlúpe nerobiť viac“. Odvolal sa na 400 tisíc pretrvávajúcich predčasných úmrtí v EÚ ročne spojených s kvalitou vzduchu. Vella vidí medzery ako v európskej legislatíve, tak v jej implementácii.

„Legislatíva bola čiastočne, nie úplne účinná. Naše štandardy nie sú plne v súlade s odporúčaniami založenými na najlepšej dostupnej vedeckej expertíze,“ priznal odchádzajúci komisár s odkazom na Svetovú zdravotnícku organizáciu.

Implementácia je podľa neho „večný problém“. Členské štáty vyzval, aby „dokázali viac“. Vlani informovalo o prekročení hodnôt aspoň jednej znečisťujúcej látky 22 členských štátov. Väčšina ich prekročila viac.

Odkedy sa fórum konalo v Paríži, podala Komisia deväť žalôb na štáty pred Súdnym dvorom EÚ. S niektorými štátmi vrátane Slovenska viedla zase „veľmi produktívne dialógy o čistom ovzduší“.

Chýbajúce kolektívne opatrenia

V rámci súčasného dlhodobého európskeho rozpočtu (2014-2020) boli na opatrenia pre čistejšie ovzdušie vyčlenené dve miliardy eur. Čo sa týka špeciálneho environmentálneho fondu LIFE, Vella vyzdvihol príklad „integrovaného projektu Małopolska, ktorý získal 800 miliónov eur na základe 16-miliónového príspevku z EÚ a zlepšil kvalitu života pre 20 miliónov občanov v Poľsku a blízkych štátoch“.

Komisár zdôraznil, že čisté ovzdušie si vyžaduje kolektívne opatrenia naprieč krajinami, úrovňami verejnej správy a rezortmi. „Musia urobiť oveľa viac,“ povedal Vella o sektoroch vykurovania, priemyslu a poľnohospodárstva.

Aj slovenský envirominister a podpredseda vlády Sólymos si myslí, že „znečistené ovzdušie nepozná hranice štátov a rezortov“. Sólymos spomenul vládne opatrenia za posledné štyri roky – novú legislatívu o kvalite ovzdušia, prísnejšie limity pre stredne veľké zdroje, podporu obnovy verejných budov a dotáciu pre náhradu 15 tisíc domácich kotlov.

Staré vykurovacie zariadenia sú pretrvávajúcim problémom v 120 tisíc slovenských domácnostiach a najväčším zdrojom špinavého vzduchu v krajine.

V Bratislave a ďalších veľkých mestách je najväčším problémom doprava. Zákon z roku 2017 umožňuje mestám a obciam vyhlasovať nízkoemisné zóny. Minister však nevedel uviesť, ktoré takúto možnosť využili. „Je to v rukách miest,“ povedal len.

Koniec formalizmu?

Fórum mala otvoriť aj prezidentka Zuzana Čaputová, odhodlaná obhajkyňa klímy, ktorú preslávil boj proti skládke odpadov v Pezinku. Svoju účasť zrušila na poslednú chvíľu pre zdravotné problémy. Jej prejav predniesol jej blízky poradca Juraj Rizman, bývalý aktivista Greenpeace.

Čaputová súhlasí, že „by sme sa určite mali čím pochváliť“ v snahe o čistejšie ovzdušie na Slovensku. Napriek zníženiu emisií z priemyslu a boju proti acidifikácii životného prostredia v dôsledku znečisťujúcich látok „sa nám však zatiaľ nepodarilo dosiahnuť náš cieľ: dobrú kvalitu ovzdušia“.

Väčšina Slovákov sa cíti slabo informovaná o problémoch kvality ovzdušia

Ľudia nebudú podľa aktivistov podporovať boj proti špinavému vzduchu, kým nebudú mať k dispozícii zrozumiteľné údaje. Politikov, ktorí sa do Bratislavy schádzajú na európske fórum, vyzvali na razantné kroky.

Hovoriac v mene prezidentky Rizman vyjadril ľútosť nad päťtisíc predčasnými úmrtiami ročne spojenými zo zlou kvalitou ovzdušia, ktoré tak zabíjajú 23-krát viac ľudí ako dopravné nehody. Spolu so 400 tisíc predčasnými úmrtiami v celej Únii ide o „neuveriteľne vysoké čísla“, ktoré máme „povinnosť“ znížiť, podčiarkol.

Slovenská prezidentka prostredníctvom svojho poradcu vyzvala na zvýšenie povedomia a účasti občanov, dodržiavanie európskej legislatívy o prachových časticiach a prijatie nových opatrení na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni.

Čaputová sa však pozastavila aj nad „plánmi, ktoré sa vytvárali preto, aby boli – na papieri“.

„Musíme prestať s formalizmom,“ odkázala prezidentka tvorcom politík, „s touto ­praxou musíme skončiť.“