Podpíšu Parížsku dohodu, pre Slovensko budú výzvou emisie z dopravy

Zdroj: TASR

Tento článok je súčasťou Špeciálu: COP21: Od sľubov k činom

Tentokrát to bude iné, tvrdia zhodne svetoví lídri, ktorí sa zišli v New Yorku na podpise Parížskej dohody o ochrane klímy. Zástupcovia najväčších znečisťovateľov, Číny, Spojených štátov a Európskej únie, zajtra v sídle OSN podpíšu dohodu, ktorú vyjednali vlani v Paríži.

Ich podpisy vyzbierala aj predchádzajúca dohoda o znížení emisií z Kjóta. Čínu však v emisiách neobmedzovala, Spojené štáty ju zase neratifikovali. Parížsky protokol obsahuje záväzky pre Peking aj Washington, obaja prisľúbili ratifikáciu.

No domáce úlohy na 195 krajín ešte len čakajú. Veľkou výzvou pre Európsku úniu a Slovensko bude zníženie emisií z dopravy.

Musí ratifikovať aspoň 55 krajín

Cieľom parížskeho protokolu je obmedziť zvyšovanie teploty zemského povrchu v tomto storočí pod úroveň 2 °C. Do platnosti vstúpi, keď ho ratifikuje aspoň 55 krajín, ktoré vypúšťajú aspoň 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov. Bez Číny, Spojených štátov a EÚ to nepôjde. Ratifikáciu chcú stihnúť do roku 2020.

„Verím, že Európska únia bude medzi prvými, ktorí dohodu nielen podpíšu, ale aj ratifikujú, čím prispejeme k jej čo najskoršiemu vstupu do platnosti,“ informoval médiá Maroš Šefčovič. Slovenský eurokomisár a podpredseda Európskej únie pre energetickú úniu dohodu podpíše za EÚ spolu so Sharonom Dijksmom, holandským ministrom životného prostredia, ktorého krajina práve predsedá Rade EÚ.

Za Slovensko ju bude podpisovať prezident Andrej Kiska.

EÚ chce ísť príkladom

Kritikom, ktorým v dohode chýbajú páky na vynútenie, uniká pointa, napísali pre EurActiv.com experti z Univerzity v St. Gallen. Buď si najväčší znečisťovatelia splnia svoje záväzky a ostatní sa pridajú alebo si ich nesplnia a dohoda sa zrúti, tvrdia Klaus Dingwerth a Jörn Richert.

Najdôležitejšia je podľa nich transparentnosť a monitorovanie. Eurokomisár pre klímu a energetiku Miguel Arias Cañete to potvrdil.

Čítajte aj: Európska emisná politika nie je v súlade s klimatickou dohodou OSN

Európska komisia chce ísť príkladom. Okrem už navrhnutej reformy Systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), ktorý pokrýva 45 percent jej exhalátov, sa chce zamerať aj na emisie mimo ETS vrátane cestnej dopravy. Tá vypúšťa 15 percent z emisií CO2 v EÚ.

Holandsko zakáže fosílne autá

Nové Rozhodnutie o spoločnom úsilí, ktoré štáty zaviaže k nižším emisiám z cestnej dopravy, chce Komisia predložiť ešte v prvom polroku 2016.

Reforma sa bude sústrediť na zlepšenie energetickej efektívnosti vozidiel, na cestnú infraštruktúru vrátane nabíjacích staníc a na celkovú dekarbonizáciu dopravy, a teda aj na elektromobilitu.

Čítajte aj: Nové elektromobily už nebudú len pre nadšencov

Zníženiu emisií sa na poslednom zasadnutí v Amsterdame venovali aj európski ministri dopravy. Holandsko samotné, ktoré zasadnutie viedlo ako predsednícka krajina Rady EÚ, vyslalo silný signál. Dolná komora jeho parlamentu schválila zákaz predaja nových áut na benzín a naftu od roku 2025. Zákon musí ešte prejsť v holandskom Senáte.

Slovenská priorita: železnice a lode

Noví slovenskí ministri tvrdia, že si uvedomujú význam zníženia emisií v doprave.

„Ako uvádzame aj v programovom vyhlásení, vláda bude v súlade s plánmi EÚ podporovať ďalší rozvoj koľajovej dopravy na Slovensku. Prioritou bude podpora verejnej osobnej dopravy ako najekologickejšieho a zároveň jedného z najbezpečnejších spôsobov dopravy,“ uviedla pre EurActiv.sk hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.

Podľa ministra životného prostredia László Solymosa vedie cesta k nižším emisiám v doprave cez presun osobnej a nákladnej dopravy na železničnú alebo lodnú dopravu.

Riešením má byť tiež obmedzenie individuálnej fosílnej dopravy a motorové palivá s vysokým obsahom biozložky.

Diskusia o elektrických autách

Elektromobilite venuje programové vyhlásenie novej vlády len jeden odsek: „Výzvou je aj očakávaný rozmach elektromobility, ku ktorému vláda prispeje podporou budovania potrebnej infraštruktúry.“

Podľa slovenského Zväzu automobilového priemyslu to nestačí. „Dosiahnutiu cieľov v oblasti znižovania emisií z dopravy nebude postačovať koncentrovať úsilie len na budovanie infraštruktúry, ale bude vhodné reálne zvažovať motivačné stimuly pre jej efektívne využívanie,“ napísal vo vyhlásení.

Ku konkrétnejším predstavám o budúcom znižovaní emisií v doprave môže slovenskú vládu primäť celoeurópsky rámec, ktorý Komisia navrhne, aby splnila záväzky z Paríža.

Čítajte aj: Klimatické rokovania od Ženevy po Paríž