Pri výrobe bioenergie treba zdroje využívať efektívnejšie

Agentúra vo svojej novej štúdii zdôraznila, že z rovnakého množstva vstupných zdrojov je potrebné vyťažiť viac energie, aby sa vyhlo negatívnym environmentálnym vplyvom v dôsledku produkcie bioenergie. Tou označili energeticky využívanú biomasu na účely výroby tepla, elektriny alebo v doprave, primárne sa pritom zamerali na biomasu s pôvodom na poľnohospodárskej pôde.

V roku 2010 mala bioenergie 7,5 % podiel na energii využitej v Únii. Do roku 2020 sa predpokladá, že narastie na asi 10 %. Biomasa je prioritou aj podľa slovenského Národného akčného plánu pre energiu z obnoviteľných zdrojov.

Obe veľké tepelné elektrárne na Slovensku – Vojany i Nováky – už prešli na spoluspaľovanie uhlia a biomasy, pričom do budúcna prevádzkovateľ zariadení, spoločnosť Slovenské elektrárne, počíta s ďalším zvýšením podielu biomasy.

Ako ukazuje analýza EEA bioenergia by sa mala produkovať v súlade s cieľmi EÚ pre efektívnejšie využívanie zdrojov a je teda potrebné znižovať množstvo pôdy a iných vstupov, ktoré sa používajú na produkciu každej jednotky bioenergie. Ako najefektívnejšie sa ukázalo použitie biomasy na kúrenie a elektrinu a tiež výrobu vyspelých biopalív, tzv. druhej generácie.

Bohatšia ponuka plodín

Súčasný mix energetických plodín nie ale pre životné prostredie priaznivý. V správe sa odporúča bohatší mix plodín, ktorý by obsahoval najmä trvalé rastliny, pri ktorých nedochádza ku každoročnej žatve, ako sú trávy alebo vŕby s krátkou rotáciou. Navyše to pomôže ekosystémovým službám na farmárskej pôde v oblasti prevencie záplav a filtrácie vody.

Autori správy sa venovali aj otázke „uhlíkovej neutrálnosti“ bioenergie. Poukázali na to, že nepriama zmena využitia pôdy môže negovať úspory skleníkových plynov, ku ktorým dochádza pri produkcii biopalív.

Výkonný riaditeľ EEA Hans Bruyninckx uviedol: „ Táto štúdia zvýrazňuje fakt, že lesná biomasa a produktívna pôda sú obmedzenými zdrojmi a sú súčaťou ´prírodného kapitálu´ Európy. Takže je zásadné, aby sme zvážili, ako môžeme používať existujúce zdroje efektívnejšie predtým ako zavedieme dodatočné nároky na pôdy kvôli energetickej produkcii.“

2020: Križovatka viacerých ciest

Agentúra vytvorila 3 rozdielne línie vývoja v závislosti na rôznych technologických, ekonomických a politických predpokladoch. Medzi hlavné závery tejto analýzy patria:

EEA revidovala svoj odhad potenciálu produkcie bioenergie oproti roku 2006 a znížila ho asi o 40 %. Dôvodom boli zmeny vo vedeckom porozumení problematiky, úpravy politického rámca  EÚ a započítanie ekonomických faktorov.

Rozličné technológie konverzie biomasy na energiu sa vo svojej účinnosti značne líšia. Efektívnosť spaľovania čistej biomasy len na výrobu elektriny je asi 30-35 %, ale spaľovanie rovnakého materiálu na produkciu tepla je zvyčajne o viac než 85 % efektívnejšie.

Produktivita rôznych systémov plodín a ich environmentálnych dopadov sa tiež značne líšia – systémy s vysokými výnosmi a pri efektívnej konverzii môžu zvýšiť produkciu až 20-násobne než tie s nízkymi výnosmi na rovnakej pôde.

Krajiny EÚ s najvyšším odhadovaným potenciálom poľnohospodárskej bioenergie v roku 2020 sú podľa štúdie Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Poľsko a Rumunsko.

Vedľajšie produkty a odpad

EEA tiež upozornila, že súčasné politiky EÚ v oblasti bioenergie len čiastočne zohľadňujú potenciálne neblahé environmentálne vplyvy spojené s priamym využitím pôdy, vrátane zmien v manažmente pôdy. Stav by mohli zlepšiť dodatočné úpravy, najmä pokiaľ ide o vodné zdroje a biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy.

Negatívny vplyv na klímu môže mať extenzívne využívanie dospelých, zrelých stromov na energetické účely, z dôvodu dlhého časového úseku kým stromy opäť vyrastú a budú schopné zachytiť rovnaké množstvo CO2. K tomuto uhlíkovému dlhu nedochádza ak sa spaľujú ponechané vetvy alebo odpad zo stavebného dreva alebo produkcie papiera.

Organický odpad, poľnohospodárske a lesnícke zvyšky používané ako materiál sú tiež zdrojovo efektívnejšou alternatívou oproti iných typom, keďže nezvyšujú nároky na používanie vodných a pôdnych zdrojov a dosahujú sa nimi veľmi vysoké úspory emisií.