Slovensko reaguje na výčitky Komisie, zlepší meranie kvality ovzdušia

Smog vo Veľkej Ide v roku 2017 [TASR/Milan Kapusta]

Ministerstvo životného prostredia plánuje novelu zákona o ovzduší. Aktivisti zdôrazňujú nutnosť nadrezortnej spolupráce a vymáhateľnosť práva.

Keď sa na jar tohto roku Slovensko len tesne vyhlo žalobe za porušovanie smernice o ovzduší, Európskej komisii sľúbilo zlepšiť meranie jeho kvality.

Minulý týždeň ministerstvo životného prostredia informovalo o novele zákona, ktorá to má dosiahnuť. Na pripomienkovanie predložilo predbežnú informáciu o novom zákone o ovzduší. Do 10. novembra ministerstvo zbiera podnety od verejnosti. Samotný zákon chce do na pripomienkovanie predložiť do februára 2019.

Novela by mala umožniť plnenie pripravovanej Stratégie na zlepšenie kvality ovzdušia. Tú ministerstvo píše paralelne s Národným programom znižovania emisií.

Aktivisti kladú vláde na srdce nutnosť nadrezortnej spolupráce a vymožiteľnosti stratégií.

Zapojenie miestnych orgánov

„Slovenská republika nespĺňa požiadavky na kvalitu ovzdušia. Európska komisia vedie voči nášmu štátu konanie za ich porušenie požiadaviek smernice 2008/50/ES. V tejto súvislosti (ministerstvo) pripravuje Stratégiu na zlepšenie kvality ovzdušia, ktorá bude zameraná na dosiahnutie požadovaných cieľov v kvalite ovzdušia,“ vysvetľuje envirorezort.

Podotýka však, že na presadenie opatrení z pripravovanej stratégie treba zlepšiť mechanizmus riadenia kvality ovzdušia, a to najmä tam, kde je zhoršená.

Komisia napokon Slovensko pre špinavý vzduch nezažaluje. Ako ju presvedčilo?

Na ochranu ovzdušia dávame desiatky miliónov eur z eurofondov, presviedčalo ministerstvo životného prostredia Brusel. Ten mu uveril. Ochranári naopak tvrdia, že pred Súdny dvor EÚ malo ísť aj Slovensko.

„Zapojenie miestnych orgánov sa môže stať rozhodujúcim faktorom v úsilí dosiahnuť zlepšenie kvality ovzdušia, keďže tieto orgány sa nachádzajú najbližšie k ľudom postihnutým znečistením ovzdušia a nimi presadzované opatrenia môžu byť adresné a účinné,“ uvádza predbežná informácia o zákone.

Druhou oblasťou, na ktorú sa bude novela zameriavať, je definícia stacionárneho zdroja.

„Vzhľadom na nejednoznačnú prax, bude navrhnutá nová právna úprava, že vybrané činnosti prevádzkované samostatne nebudú podliehať súhlasom z hľadiska ochrany ovzdušia. Ustanovené podmienky prevádzkovania a základné požiadavky na zabezpečenie rozptylu však pre prevádzkovateľa zostanú v platnosti. Okrem iného nové ustanovenie pomôže odbúrať byrokratickú záťaž pre podnikateľov,“ píše sa v informácii o chystanej novele.

Prísľuby slovenskej vlády

Stratégia na zlepšenie kvality ovzdušia je spolu s Národným programom znižovania emisií súčasťou pripravovanej Stratégie ochrany ovzdušia.

Ministerstvo zatiaľ zverejnilo 1. časť – Národný program znižovania emisií. Jeho cieľom je zabezpečenie plnenia národných záväzkov podľa novej európskej smernice z roku 2016 o emisných stropoch pre znečisťujúce látky (oxid siričitý, oxidy dusíka, nemetánové prchavé organické zlúčeniny, amoniak a jemné prachové častice).

Máte problém s meraním kvality ovzdušia a vykurovaním, hovorí euroúradník

Analýza opatrení štátov v oblasti ovzdušia je vo „veľmi pokročilej fáze“, tvrdí generálny riaditeľ Európskej komisie pre životné prostredie DANIEL CALLEJA Y CRESPO. O slabej recyklácii odpadu na Slovensku hovorí, že krajiny s nižšími percentami majú najväčší potenciál rastu.

Program má tiež za cieľ „prispieť k identifikácii opatrení a zabezpečeniu ich implementácie zapojením dotknutých subjektov, určením zodpovednosti a zabezpečením kontroly ich uplatňovania,“ pričom „bude rešpektovať prijaté závery Clean Air Dialogue , ktorý sa konal 24. – 25. apríla 2018 v Bratislave a ukotví potrebu a význam širšej, nielen medzirezortnej spolupráce.“

Po dialógu o čistom ovzduší sa Komisia rozhodla Slovensko nezažalovať na Súdnom dvore EÚ – na rozdiel od ďalších šiestich členských štátov.

Hneď prvým zo záverov jarného rokovania je „modernizácia monitorovacej siete do konca roka 2019“.

Chýbajúce údaje pomohli

Vďaka slabému monitoringu kvality ovzdušia sa možno Slovensko paradoxne vyhlo žalobe na Súdnom dvore EÚ.

Podľa predsedu mimovládky Centrum pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) na rozhodnutie Bruselu neeskalovať konflikt s Bratislavou vplývali tri kľúčové faktory.

Prečo Slovensko ešte nie je na Súdnom dvore Európskej únie za znečistené ovzdušie?

Rozhodujúcim dôvodom, prečo Európska komisia nešla do súdneho sporu, môže byť nefunkčnosť slovenských meracích staníc pre jemné prachové častice, píše DANIEL LEŠINSKÝ.

Jedným z nich je „absencia reprezentatívnych údajov kvality ovzdušia za posledné štatisticky uzavreté roky, keď niekoľko kľúčových mesiacov počas jesene a zimy 2015, ako aj jari 2016 nefungovala väčšina monitorovacích staníc na Slovensku pre monitoring jemných prachových častíc PM10 a PM2,5,“ napísal Daniel Lešinský pre EURACTIV.sk.

„Práve posledný faktor mohol byť v prípade Slovenska rozhodujúci, ak máme na pamäti, že Komisia ide iba do takého súdneho sporu, o ktorom si je istá, že ho vyhrá, a pri Slovensku sa chcela vyhnúť dohadovaniu vo veci vývoja kvality ovzdušia v rámci žalovaného/sledovaného obdobia,“ myslí si Lešinský.

Predseda CEPTA očakáva, že Komisia počká s pokračovaním konania proti Slovensku niekoľko rokov, čím štát získa čas na prijatie účinných opatrení pre zlepšenie kvality ovzdušia.

Nadrezortnosť a vymáhateľnosť

K pripravovaným stratégiám Lešinský podotkol, že „ak sú dobre nastavené, sú určite potrebné.“ Avšak, podľa neho „musia aj fungovať, teda byť implementované.“

„A tu máme na Slovensku stále nevyriešený kľúčový problém nadrezortnosti. Ochrana ovzdušia sa totiž týka viacerých sektorov, ktoré patria predovšetkým pod rezorty hospodárstva, dopravy, vnútra, financií, pôdohospodárstva, zdravotníctva,“ vymenoval predseda CEPTA.

Únia zlyháva v boji proti znečistenému ovzdušiu. Čo urobí Slovensko?

Európski audítori kritizujú uplatňovanie legislatívy o čistom vzduchu. Slovenský envirorezort navrhuje systém obchodovania so znečisťujúcimi látkami, emisné štandardy pre menšie zdroje, útlm uhlia a viac elektromobilov.

To priznáva aj ministerstvo, keď informuje o príprave Národného programu znižovania emisií. „Návrh a implementácia opatrení bude vyžadovať medzisektorálny prístup a spoluprácu,“ uvádza envirorezort.

Občianska iniciatíva Za čisté ovzdušie zase kladie dôraz vymožiteľnosť stratégií. „Vítame prípravu Stratégie ochrany ovzdušia, do ktorej ministerstvo životného prostredia poctivo zapája široké spektrum zainterestovaných vrátane verejnosti. Dôležitá ale bude realizácia opatrení, ktoré stratégia naplánuje. Hrozí, že ak nedôjde k posilneniu povinnosti a ich vymáhania, tak bude na svete ďalší objemný dokument, ďalšia ´kopa papiera´ a ľudia budú ďalej dýchať vzduch, ktorý má negatívne dopady na zdravie,“ uviedla v septembrovej tlačovej správe Dana Mareková z iniciatívy.

„Napríklad obce majú nástroje na to, aby prijali účinné opatrenia v oblasti dopravy, ale robia to nedostatočne. Len ak budú naplánované opatrenia aj vymáhateľné, bude aktuálne pripravovaná Stratégia ochrany ovzdušia ozaj chrániť zdravie obyvateľov a životné prostredie,” dodala Mareková.