Šrotovné aj kontroly domácností: Envirorezort ukázal, čo môže štát spraviť pre čistejšie ovzdušie

Ilustračný obrázok. [TASR/AP/Martin Meissner]

Národný program znižovania emisií navrhuje spustiť osvetovú kampaň o rizikách spaľovania tuhých palív alebo zjednotiť sadzbu dane pre benzín a naftu. Slovensko ho malo Európskej komisii malo predložiť už v apríli 2019, envirorezort plánuje odovzdanie do volieb.

V roku 2030 Slovensko pravdepodobne nesplní európske ciele zníženia emisií pre dve z piatich znečisťujúcich látok – oxidov dusíka (NOx) a oxidu siričitého (SO2). Upozorňuje na to Národný program znižovania emisií z dielne ministerstva životného prostredia.

Vychádza pritom z projekcií, ktoré počítajú s napĺňaním existujúcich politík a tiež opatreniami, ktoré podľa dotazníkového prieskumu realizujú samotní znečisťovatelia. Ciele pre rok 2020 by Slovensko malo splniť pre všetky znečisťujúce látky.

Na inom mieste však program hovorí, že emisie PM2,5 budú „bez prijatia dodatočných opatrení v roku 2020 a 2030 nad úrovňou cieľovej hodnoty“. Aj ministerstvo v tlačovej správe k zverejneniu národného programu uvádza, že „najväčšou výzvou pre Slovensko je zníženie emisií oxidov dusíka a jemných prachových častíc“.

Pre dosiahnutie záväzkov program uvádza opatrenia zoradené podľa efektívnosti na základe ekonomickej analýzy Svetovej banky. Ciele určuje európska smernica z roku 2016, podľa ktorej mali zároveň členské štáty do 1. apríla 2019 predložiť Európskej komisii národné programy znižovania emisií.

Slovensko termín nestihlo, čo envirorezort ospravedlňoval čakaním na schválenie energeticko-klimatického plánu. Komisii neskôr prisľúbil, že program predloží do 28. februára. Blížiacim sa termínom ministerstvo vysvetľuje aj skrátené medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré trvalo menej ako týždeň. Materiál však už predtým prešiel verejným pripomienkovým konaním.

Slovenský envirorezort mešká s plánom pre čisté ovzdušie

Ministerstvo životného prostredia SR stále nepredložilo plán kvality vzduchu, ku ktorému ho zaväzuje rozhodnutie Európskej komisie. Ospravedlňuje sa tým, že čaká na dokončenie energeticko-klimatického plánu.

Kontroly od kominárov?

Najefektívnejším opatrením, ktoré by malo zároveň znížiť emisie viacerých znečisťujúcich látok je „osvetová kampaň a vzdelávanie o správnej praxi pri spaľovaní uhlia a biomasy“, ktorá by sa mala opakovať každé dva roky. Verejnosť by mala poučiť o „rizikách zlej kvality ovzdušia, ale aj o možnostiach a jednoduchých opatreniach na jej zlepšenie“.

Efektívny je podľa Svetovej banky aj program výmeny kotlov spojený so zatepľovaním budov. Prvú fázu takzvanej „kotlíkovej dotácie“ z eurofondov envirorezort spustil už v roku 2019, domácnosti by sa k prvým kotlom mali dostať pred začiatkom vykurovacej sezóny 2020/2021.  „Aktuálne disponibilné zdroje predstavujú približne 35 milónov eur. Predpokladá sa podpora výmeny starých kotlov na tuhé palivo za nové plynové (kondenzačné) kotle,“ uvádza program.

Ako druhé najefektívnejšie opatrenie pri znižovaní PM2,5 je podľa programu zavedenie kontrol v domácnostiach používajúcich tuhé palivo. Slovensko by sa mohlo inšpirovať Českom, kde sa vykonávajú pravidelné preventívne technické kontroly a následné kontroly. Prvé vykonávajú oprávnení technici vyškolení výrobcom zariadenia, druhé úradníci poverení samosprávou. V Rakúsku a Nemecku vykonávajú následné kontroly kominári.

„Opatrenie môže mať výrazný preventívny účinok, nie je však možné vyčísliť jeho dopad na Slovensku,“ konštatuje materiál.

Dôraz na domácnosti

Práve vykurovanie domácností má na znečistení ovzdušia prachovými časticami najväčší podiel, až 77 percent. Nasledujú doprava (8,2 %), energetika (5 %) a priemysel (5 %).

Slovensko bolo podľa správy Európskej environmentálnej agentúry v roku 2017 medzi piatimi členskými štátmi EÚ s najvyššími ročnými hodnotami tuhých častíc PM2,5. Zároveň je jednou z troch krajín, ktoré trojročnými priemernými hodnotami nedosiahli cieľ zníženia vystaveniu obyvateľov týmto časticiam pre rok 2015, ktorý stanovuje európska smernica o kvalite ovzdušia.

Kvalitu ovzdušia na Slovensku má zlepšiť výmena kotlov aj legislatívne zmeny

Kým ministerstvo pripomína, že kvalita ovzdušia sa zlepšuje, odborník nerozumie, prečo sa do nej neinvestuje viac.

Spomínané opatrenia však majú zároveň pomôcť dosiahnuť cieľ pri emisiách oxidu siričitého, na ktorých mali v roku 2017 najväčší podiel priemysel (45 %) a energetika (32 %). Až potom nasleduje stacionárne spaľovanie vo výrobných odvetviach (8,7 %) a malé spaľovacie zdroje (5,9 %). Opatrenia pre priemysel program neuvádza.

Ďalšími opatreniami na zníženie emisií tuhých častíc sú napríklad zavedenie štandardov pre palivá (obmedzenie vlhkosti dreva pod 25 percent), vytvorenie sociálnych podnikov na prípravu palív pre ľudí trpiacich energetickou chudobou alebo opatrenia v doprave, ktoré sa zároveň týkajú aj emisií dusíka.

Ako siedme najefektívnejšie opatrenie v znižovaní emisií PM2,5 program uvádza podporu vyradenia starých dieslových vozidiel prostredníctvom takzvaného šrotovného. „Predmetom schémy by malo byť poskytnutie podpory na nákup nového vozidla (od triedy EURO 6) ako náhrady za vyradenie vozidla nižšej EURO triedy z prevádzky,“ vysvetľuje. Na dosiahnutie redukcie emisií, s ktorým program počíta, by podľa analytikov bolo potrebných 50 miliónov eur, podpora pre individuálne vozidlo by mala byť približne 2200 eur.

Kontroverzná doprava

V oblasti dopravy, ktorá je najväčším zdrojom emisií dusíka, by k zníženiu malo pomôcť zjednotenie sadzby dane pre benzín a naftu, ku ktorému by malo dôjsť postupne v priebehu piatich rokov. Materiál však upozorňuje aj na riziká tohto opatrenia.

„Ak nezvýšia sadzbu dane na motorovú naftu aj okolité štáty, úspory emisií budú vypočítané len na papieri – reálne sa zníži predaj na území SR. To však neznamená, že sa nebude jazdiť v rovnakej miere, ako je tomu teraz. Len sa nákupy budú realizovať v okolitých štátoch,“ konštatuje.

Opatrením sa tiež pravdepodobne nedosiahne obmena vozového parku v nákladnej preprave. Mohlo by však ovplyvniť spotrebiteľov, aj keď až v dlhšom období. K návrhu sa v rámci medzirezortného pripomienkového konania negatívne vyjadrilo ministerstvo financií aj ďalší aktéri.

Ďalšími opatreniami v doprave je podpora pre výstavbu infraštruktúry pre vozidlá na alternatívny pohon (BEV, PHEV, CNG/LNG/LPG) aj samotné vozidlá.

Slovensko plánuje pokračovať v podpore áut na plynový pohon

Autá na plynový pohon majú výhody vo viacerých členských štátoch Európskej únie. Štúdia think-tanku však ukazuje zanedbateľné rozdiely v environmentálnych vplyvoch nákladných áut na plyn a naftu.

Emisie by podľa programu potenciálne mohlo znížiť aj zavedenie každoročných technických kontrol pre vozidlá staršie než osem rokov (v súčasnosti musia kontrolu absolvovať raz za dva roky), ktoré sa spomína aj v návrhu Nízkouhlíkovej stratégie do roku 2030. Toto opatrenie však v programe nie je zaradené medzi prioritnými a teda najefektívnejšími opatreniami. V rámci medzirezortného pripomienkového konania k stratégii sa tiež proti nemu vyslovili viaceré subjekty vrátane ministerstva dopravy a republikovej únie zamestnávateľov.

Medzi najefektívnejšie opatrenia sa nedostalo ani zavedenie cestných emisných kontrol, ktoré by vykonával policajný zbor. „Cestné kontroly by sa mali zameriavať najmä na odhalenie vozidiel, na ktorých boli deinštalované alebo znefunkčnené filtre pevných častíc (DPF filter),“ uvádza materiál. Analytici odhadujú, že takýchto vozidiel môže byť v kategóriách EURO 5 a 6 okolo 15 až 20 percent.

Technické zabezpečenie takéhoto opatrenia by podľa programu stálo viac než dva milióny eur, odhadované ročné personálne náklady sú asi milión eur. Ministerstvo vnútra v rámci pripomienkového konania upozornilo, že na opatrenie nemá peniaze. Muselo by byť preto financované z eurofondov alebo dodatočne zo štátneho rozpočtu.