Väčšina Slovákov sa cíti slabo informovaná o problémoch kvality ovzdušia

Iniciatíva Za čisté ovzdušie meria znečistenie na Hodžovom námestí v Bratislave. [TASR/Pavel Neubauer]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Znečistené ovzdušie: neviditeľný zabijak

Ľudia nebudú podľa aktivistov podporovať boj proti špinavému vzduchu, kým nebudú mať k dispozícii zrozumiteľné údaje. Politikov, ktorí sa do Bratislavy schádzajú na európske fórum, vyzvali na razantné kroky.

Väčšina obyvateľov Slovenska sa cíti slabo informovaná o problémoch kvality ovzdušia. Väčšina Slovákov – podobne ako Európanov – si tiež myslí, že kvalita ovzdušia sa v ich krajine za posledných desať rokov zhoršila.

Podľa vyše polovice ľudí by mali pre čistejší vzduch robiť viac úrady, výrobcovia energie aj automobilky. V tom, či dosť robia domácnosti a poľnohospodári, je slovenská spoločnosť rozdelená; ani jeden názor nezískal väčšinu.

Spomedzi rôznych opatrení sa najväčšej podpore na Slovensku tešia prísnejšie kontroly priemyslu a energetiky a striktnejšia legislatíva pre kvalitu ovzdušia. Viac ako polovica Slovákov však očakáva opatrenia na medzinárodnej a národnej úrovni. Opatrenia zo strany Európskej únie sú až na treťom mieste.

Ukázal to prieskum Eurobarometer o kvalite ovzdušia zverejnený v stredu (27. novembra).

Deň pred tým na problém slabej informovanosti upozornili aktivisti. Občianska iniciatíva Za čisté ovzdušie kritizovala nedostatočnú sieť meracích staníc. „Kým nebudú jasné údaje o tom, čo dýchame, a nebudú prepojené s údajmi o zdravotných dopadoch, občania nebudú reálne vnímať, čo sa deje,“ povedala pred novinármi Dana Mareková po desiatich dňoch vlastného merania kvality ovzdušia v Bratislave.

ebs_497_fact_sk_en

 

Silný pocit špinavého vzduchu

Prieskum Eurobarometer o ovzduší si Európska komisia nechala vypracovať pri príležitosti Európskeho fóra pre čistejšie ovzdušie, ktoré organizuje 28. a 29. novembra v Bratislave v spolupráci so slovenským envirorezortom. Sondáž sa uskutočnila na konci septembra na vzorke 1 041 respondentov prostredníctvom osobných stretnutí.

Celoeurópsku vzorku tvorilo 27 565 ľudí v 28 členských štátoch Európskej únie.

Z prieskumu vyplýva, že 47 percent obyvateľov Slovenska sa necíti dobre informovaných o problémoch kvality ovzdušia, ďalších 11 percent sa necíti vôbec informovaných. Spolu je to 58 percent. Priemer v EÚ je nižší: 54 percent.

Štátny tajomník Kurilla: Problém znečisteného ovzdušia sa nedá vyriešiť za týždeň

Na ceste k uhlíkovej neutralite sa bude musieť Slovensko vyrovnať s emisiami z ťažkého priemyslu. V medzinárodnej konkurencii mu môže pomôcť uhlíkové clo, hovorí NORBERT KURILLA z envirorezortu.

Na Slovensku a v celej Európe si zhodne 58 percent ľudí myslí, že za posledných desať rokov sa kvalita ovzdušia v ich krajine zhoršila.

Slováci sa od ostatných občanov EÚ odlišujú názorom na zodpovednosť jednotlivých aktérov. Úrady (verejné inštitúcie) nerobia dosť podľa 53 percent obyvateľov Slovenska, v celej Únii si to myslí 66 percent. Kým automobilky nerobia dosť podľa 51 percent Slovákov, v prípade všetkých Európanov je to 64 percent. O trochu menší rozdiel je v názore na výrobcov energií. Slováci v kontraste s priemerom EÚ nemajú jednoznačný názor, či robia dosť domácnosti; priemer EÚ si myslí, že nerobia dosť. Rozdelení sú ľudia na Slovensku aj v otázke zodpovednosti poľnohospodárov, čo je aj prípad priemerného Európana.

Urobili sme dosť, myslia si

Pohľad odlišný od priemeru EÚ majú občania Slovenskej republiky na vlastné aktivity za posledné dva roky. Kým 53 percent Slovákov tvrdí, že nahradilo staré energeticky náročné zariadenie za efektívnejšie, v prípade EÚ je to len 41 percent. Oveľa menší je na Slovensku aj podiel ľudí, ktorí si myslia, že neurobili nič pre nižšie emisie v ovzduší: 15 percent oproti 28 percentám v celej Únii.

Pri ostatných aktivitách nebadať až také veľké názorové rozdiely.

Mladý litovský komisár sľubuje nulovú toleranciu pre porušovanie envirolegislatívy

Historicky prvý eurokomisár narodený po páde železnej opony Virginijus Sinkevičius (28) ako svoje priority uviedol ochranu biodiverzity, obehovú ekonomiku a boj proti znečisteniu. Avizoval tiež snahu o udržateľné rybárstvo.

Čo sa týka celkového pohľadu na opatrenia pre čistejšie ovzdušie, na Slovensku aj v EÚ sa najväčšej podpore tešia prísnejšie kontroly priemyselných a energetických prevádzok (31 a 44 percent opýtaných). U Slovákov nasleduje striktnejšia legislatíva (31 percent), kým u priemerného Európana finančná motivácia pre nízkoemisné produkty v podobe zliav z daní či dotácií (27 percent).

Čo sa týka očakávaní, najväčšie majú Slováci aj Európania od medzinárodnej úrovne (53 a 72 percent). Obyvatelia Slovenska sú ďalej mierne početnejší v očakávaniach od národných inštitúcií (52 oproti 50 percentám). K Európskej únii vzhliada zhodných 50 percent a k regionálnym a miestnym úradom zhodných 38 percent.

Európska únia by mala navrhnúť nové opatrenia podľa 63 percent Slovákov a podľa 71 percent Európanov. Na rozdiel od priemeru EÚ však väčšia skupina (39 oproti 33 percentám) obyvateľov Slovenska nechce vyjadriť svoj názor na nové európske opatrenia. Tie v rámci programu „nulové znečistenie“ sľubuje nastupujúci eurokomisár pre životné prostredie Virginijus Sinkevičius.

Problém v Bratislave: doprava

Dana Mareková z občianskej iniciatívy Za čistejšie ovzdušie si myslí, že ľudia nebudú tlačiť na inštitúcie a sami napríklad menej jazdiť osobným autom, kým nebudú dobre informovaní. Združenie chcelo na problém informovanosti upozorniť vlastnými meraniami na deviatich znečistených miestach v Bratislave od 19. do 29. novembra.

„Už prvé predbežné výsledky potvrdili, že každodenne dýchame v Bratislave vzduch, ktorý nám škodí. Na viacerých miestach sme zaznamenali zvýšené hodnoty ultrajemných častíc, ale aj PM 2,5 a PM 10,“ povedala Mareková novinárom zhromaždením na Hodžovom námestí v utorok (26. novembra).

Kvalitu ovzdušia na Slovensku má zlepšiť výmena kotlov aj legislatívne zmeny

Kým ministerstvo pripomína, že kvalita ovzdušia sa zlepšuje, odborník nerozumie, prečo sa do nej neinvestuje viac.

„Doterajšie merania občianskej iniciatívy ukázali, že kvalita ovzdušia na viacerých miestach v Bratislave je horšia, než je stav vedeckou obcou považovaný za ´čisté mestské prostredie´. Merania ukázali zvýšené aj priemerné hodnoty, aj oscilujúce hodnoty, ktoré sú z hľadiska meraných ultrajemných častíc nebezpečnejšie,“ píše združenie v tlačovej správe.

Zatiaľ čo na celom Slovensku sú najväčším zdrojom znečistenia domáce kúreniská, v Bratislave je to doprava.

Znečistenie ovzdušia spôsobuje neurotoxicitu organizmu, ktorá sa prejavuje podráždením a zápalmi a môže vyústiť do závažných srdcovocievnych a dýchacích ochorení. Kanadská štúdia, na ktorú sa iniciatíva odvoláva, potvrdila súvis ultrajemných častíc s nádorovými ochoreniami mozgu. Najohrozenejšie skupiny sú podľa Marekovej deti, tehotné ženy a seniori.

Stratégie sú, implementácia chýba

Aktivistka ocenila, že Slovenský hydrometeorologický ústav plánuje nakúpiť 15 nových monitorovacích staníc. Hustotu monitorovacej siete, pre ktorú Slovensko kritizovala aj Európska komisia, však stále považuje za nedostatočnú. Zber dát a informovanosť občanov treba podľa nej ďalej zlepšovať.

Len keď občanom sprostredkujeme kvalitné informácie, budú vedieť akceptovať aj nepopulárne opatrenia, myslí si Mareková. V Bratislave treba podľa Dana Kollára z Cyklokoalície, ktorá je súčasťou iniciatívy, obmedziť počet áut. Urobiť to možno lepšou parkovacou politikou, zvýšením dostupnosti mestskej hromadnej dopravy a cyklistických trás.

Šéfka europarlamentného výboru pre dopravu: Lietanie by mali nahradiť nočné vlaky

Vo veľkoobjemnej doprave treba zaviesť vodíkový pohon, v existujúcich individuálnych vozidlách nahradiť spaľovacie motory elektrickými. Nafťáky by mali skončiť do roku 2030, hovorí francúzska zelená europoslankyňa KARIMA DELLI.

Mareková ocenila, že magistrát robí „drobné“ kroky ako rozšírenie autobusových pruhov či zmenu parkovacej politiky. Nečaká však, že problém znečisteného ovzdušia vyriešia len samosprávy. Tvrdí, že na to nemajú dostatočný rozpočet ani kompetencie. O zvýšení oboch treba podľa nej diskutovať.

Viac by mali podľa aktivistky navzájom spolupracovať jednotlivé ministerstvá. „Stratégie sú, ale nevidíme ich implementáciu,“ sťažovala sa.

„Od politikov, ktorí sa stretnú v Bratislave (na Európskom fóre pre čistejšie ovzdušie), očakávame razantné kroky – chceme vedieť, čo dýchame a chceme zdravšie ovzdušie,“ uzavrela Mareková.