Znižovanie emisií v poľnohospodárstve: Riešenia sú známe, chýbajú financie

Patrick ten Brink, Mauro Poinel, Doris Letina a Phil Wynn Owen na Európskom fóre pre čisté ovzdušie [Clean Air Forum 2019/Halime Sarrag]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Znečistené ovzdušie: neviditeľný zabijak

Európska politika v tejto oblasti má podľa audítorov rezervy. Pri riešení problému je tiež dôležité brať do úvahy veľkosť fariem.

Poľnohospodárstvo je zodpovedné až za 95 percent emisií amoniaku, ktorý prispieva k tvorbe škodlivých tuhých častíc. V niektorých mestách tvoria zlúčeniny amoniaku až polovicu týchto zdraviu škodlivých látok.

Tri štvrtiny emisií amoniaku pochádza z hnoja, 20 percent z umelých hnojív.

Zníženiu emisií amoniaku by pomohla napríklad zmena zloženia krmiva, inteligentnejšie používanie hnojív alebo skladovanie hnoja v uzavretých priestoroch.

Farmári však tvrdia, že na tieto investície nemajú čas ani peniaze.

Nielen financie

„Všetci by sme chceli farmárčiť udržateľne, ale ceny často nepokrývajú ani naše náklady, nieto ešte investície,“ uviedla na Európskom fóre pre čistejšie ovzdušie v Bratislave viceprezidentka Európskej rady mladých farmárov (CEJA) Doris Letina.

Farmárom by podľa Letiny pomohol aj jednoduchší prístup k know-how o udržateľnom farmárčení. Farmári totiž často nemajú čas zisťovať si tieto informácie sami. „Udržateľné farmárčenie tiež vyžaduje veľké množstvo údajov, napríklad o pôde. Potrebujeme prístup aj k nim,“ odkázala.

Podporu by tiež podľa nej mali získavať aj farmy, ktoré nie sú organické. Aj tie totiž môžu prijať aspoň niektoré zelené opatrenia.

Európske poľnohospodárstvo prejde technologickou revolúciou, hlavným heslom bude udržateľnosť

Výzvu lepšej udržateľnosti agrosektora budú musieť zohľadniť aj slovenskí farmári. Nesmú však byť obeťami klimatických ambícií, ale prirodzenými spojencami v ich naplnení, píše ADAM ŠEBESTA.

Nulové emisie?

Farmárke tiež prekáža, že sa o poľnohospodároch hovorí ako tých „zlých“, ktorí znečisťujú ovzdušie. Ľudia však podľa nej zabúdajú, že sa predovšetkým starajú o to, aby mal každý čo jesť.

S tým súhlasí aj štátny tajomník slovenského ministerstva pôdohospodárstva Gabriel Csicsai, ktorý sa k téme vyjadril v rámci záverečnej diskusie bratislavského fóra.

„Obyvateľom sme sľúbili zdravé a lacné potraviny. Počet ľudí v Únii sa nezmenšuje, životná úroveň rastie, takže potrebujeme čoraz viac potravín. Nemôžeme byť všetci vegetariáni a živočíšna produkcia je aj naďalej nutná,“ zdôraznil štátny tajomník, ktorý je skeptický k požiadavke nulového znečistenia.

Emisie amoniaku podľa jeho slov nikdy nemôžu byť nulové. „Cestou je nájsť technológiu, ako vzniknutý amoniak zužitkovať,“ myslí si.

Opatrnosť je na mieste

S myšlienkou výnimočného postavenia poľnohospodárstva súhlasí aj rakúske ministerstvo udržateľnosti a cestovného ruchu.

„Keď zoberieme do úvahy potreby trhu a najmä silný tlak na ceny, pri zavádzaní opatrení si musíme ešte viac ako v iných sektoroch dávať pozor na finančnú stránku,“ upozornila rakúska ministerka udržateľnosti a cestovného ruchu Maria Patek, ktorej prejav na fóre predniesol jej zástupca Günter Liebel.

Napriek tomu je Rakúsko presvedčené, že niektoré regulačné opatrenia budú potrebné. Za dôležité považuje aj zvyšovanie povedomia o probléme aj najlepších možnostiach jeho riešenia, ale aj podporu vzdelávania a konzultácií v tejto oblasti.

Spolupráca ministerstiev

V Rakúsku podľa jeho predstaviteľov pomohlo dôraz na ochranu životného prostredia v pri farmárčení posilniť spojenie agendy životného prostredia a poľnohospodárstva pod ministerstvom udržateľnosti a cestovného ruchu.

Toto ministerstvo funguje od roku 2000 a už na začiatku svojho fungovania vytvorilo Poľnohospodársko-environmentálny program, ktorý odvtedy pravidelne aktualizuje. Obsahuje zoznam environmentálnych opatrení, na ktoré môžu farmy získať dodatočné financovanie. V súčasnosti je do neho zapojených 80 percent fariem v Rakúsku.

Csisai je presvedčený, že ani jednotlivé slovenské ministerstvá nemajú problém v zlepšovaní kvality ovzdušia spolupracovať. „Problémom je nájsť spôsob, ako to presadiť do praxe,“ poznamenal.

Ovzdušie nepozná hranice rezortov. Na kľúčové fórum však prišiel len envirominister

Európske fórum vyzvalo z Bratislavy priemysel, poľnohospodárstvo a dopravu, aby znížili znečistenie ovzdušia. Lenže slovenskí ministri zodpovední za tieto sektory ani noví eurokomisári pre životné prostredie sa na ňom nezúčastnili.

Zmena chovu zvýšila emisie

Rakúsko priznáva, že napriek snahám sa v posledných rokoch emisie amoniaku zvyšujú. „Populácia dobytka sa od roku 1990 zmenšuje, tento trend však neviedol k nižším emisiám,“ konštatoval Liebel. Vysvetľuje si to napríklad zmenami v spôsobe chovu.

Väčšina rakúskych farmárov v súčasnosti umožňuje dobytku voľný pohyb v stajniach. Vďaka tomu sa síce zlepšili životné podmienky kráv, no zvýšili sa aj emisie amoniaku.

Rakúsko si však uvedomuje, že najmenej amoniaku vzniká, keď sa dobytok pasie. Ďalšie zlepšenie životných podmienok by preto mohlo pomôcť množstvo znečisťujúcich látok znížiť.

Očakávania od reformy

Rakúšania sa prihovárajú aj za maximalizovanie vplyvu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) na znižovanie emisií. Podľa Phila Wynna Owena z Európskeho dvoru audítorov však zatiaľ CAP nemá dostatočné nástroje na znižovanie emisií v poľnohospodárstve.

Audítori sú skeptickí aj k doterajšiemu návrhu novej CAP. Napriek rétorike Komisie v ňom zvýšené ambície pre ochranu životného prostredia nenašli. Prekáža im tiež zachovanie platieb na základe výmery využívanej pôdy, ktoré sa podľa nich nedá ekonomicky zdôvodniť, ako aj nedostatočnú vymožiteľnosť zelených požiadaviek.

Vysoké očakávania majú od nového eurokomisára pre poľnohospodárstvo Janeusza Wojciechowského , ktorý je spoluautorom kritickej správy európskych audítorov o návrhu CAP, ako aj od Európskeho zeleného paktu.

Mauro Poinelli z Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka na fóre prisľúbil, že reforma CAP bude založená na potrebách životného prostredia a bude obsahovať aj nový súbor nástrojov, ktoré zvýšia potenciál zmien. Zdôraznil tiež, že CAP nie je jediným nástrojom, ktorým môže EÚ prispieť k znižovaniu emisií v poľnohospodárstve.

Reforma agropolitiky Únie a životné prostredie: Návrh Komisie je krokom späť, tvrdia odborníci

Eurokomisia navrhuje zvýšiť podiel priamych platieb v rozpočte budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike. Priame podpory podľa výmery pôdy sú však podľa odborníkov neúčinné a škodlivé pre životné prostredie. Skepticky sa pozerajú aj na nové ekologické režimy. 

Nie je farma ako farma

Účastníci diskusie sa zhodli, že problém znečisťovania ovzdušia je iný pri malých a iný pri veľkých farmách. „Keď hovoríme o úspešných spôsoboch, ako znížiť emisie amoniaku, musíme brať do úvahy štruktúru poľnohospodárstva. Napríklad v Rakúsku máme najmä malé rodinné farmy,“ uviedol rakúsky zástupca ministerky.

Práve malé farmy podľa Patricka ten Brinka z mimovládnej organizácie European Environmental Bureau (EEB) spravili v redukcii emisii najväčší pokrok. Pripomenul, že 80 percent hnoja pochádza zo štyroch percent najväčších fariem. A aj tie dostávajú prostriedky  zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

„Myslím si, že zabezpečenie príjmov pre malých farmárov je namieste, rovnako ako potravinová bezpečnosť pre nás všetkých. Nemyslím si však, že je namieste aj zabezpečenie ziskov pre veľké farmy,“ uviedol Brinka.

Vyzdvihol, že niektoré európske politiky už medzi malými a veľkými producentmi rozlišujú, napríklad v rybárstve. Takýto prístup je podľa neho nutný aj v poľnohospodárstve.