Vláda považuje spaľovne za najlepšie riešenie pre komunálny odpad, čím popiera hierarchiu odpadového hospodárstva. V pláne je šesť nových spaľovní, ktoré sú pre územie Slovenska predimenzované, keďže objem odpadu vhodného na energetické účely od roku 2015 klesá, píše MONIKA MEDOVIČOVÁ.
Autorka je odborníčka na odpadové hospodárstvo z organizácie Priatelia Zeme – SPZ.
Súčasná vláda sa vo svojom programovom vyhlásení vyjadrila, že „spaľovne sú najlepším riešením pre spracovanie komunálneho odpadu“. Toto tvrdenie však nie je v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva.
Podľa nej je na prvom mieste predchádzanie vzniku odpadov, znovupoužitie odpadov a ich recyklácia. Spaľovanie odpadu a jeho energetické zhodnotenie je v hierarchii riešení len o stupienok vyššie ako najhorší možný spôsob nakladania s odpadom, ktorým je skládkovanie.
V období klimatickej, surovinovej aj energetickej krízy je nevyhnutné hľadať spôsoby, ako čo najefektívnejšie využiť potenciál surovinového zdroja odpadu a zabrániť jeho zničeniu spálením.
Existujúce spaľovne v Bratislave a Košiciach sú v porovnaní s napríklad viedenskou spaľovňou energeticky neefektívne. Nové zámery šiestich spaľovní zas neplánujú externé využitie tepla. To znamená, že by vypúšťali nielen veľké množstvo emisií oxidu uhličitého a znečisťujúcich látok, ale aj uvoľňovali do ovzdušia milióny kubických metrov nevyužitého horúceho vzduchu.
Objem zmesového komunálneho odpadu klesá
Ak sa pozrieme na množstvo zmesového komunálneho odpadu (ďalej len ZKO), ktoré je relevantné pre energetické zhodnotenie, tak jeho množstvo už od roku 2015 klesá a v roku 2022 sa znížilo až na 997 755 ton. Okrem toho tento odpad obsahuje stále ešte zložky, ktoré sú recyklovateľné a je teda potrebné len zlepšovať triedenie a rozširovať recykláciu.
Analýzy ZKO vykonané v posledných rokoch na Slovensku ukazujú, že len približne 20 percent z tohto množstva je nerecyklovateľná, a teda len toto množstvo by malo byť určené na energetické zhodnotenie.
Ak aj rátame s istým množstvom priemyselného nie nebezpečného odpadu, ktorý spaľovne na komunálny odpad spaľujú, tak uvádzaná kapacita 1 244-tisíc ton odpadov ročne spolu s celkovou kapacitou pre TAP 573-tisíc ton ročne výrazne presahujú potreby Slovenska a boli by nadbytočné.
Hrozí predimenzovaná kapacita
Na Slovensku je v súčasnosti už šesť zámerov na vybudovanie spaľovní na komunálny odpad. Ide o spaľovňu pri Močenku (okres Šaľa), pri Zavare (okres Trnava), pri Hontianskych Tesároch (okres Krupina), pri Seliciach (okres Šaľa), pri Drienove (okres Prešov) a najnovšie aj v areáli Slovnaftu v Bratislave.
Všetky spaľovne, s výnimkou spaľovne pri Zavare a v Slovnafte, sú navrhované na spracovanie približne stotisíc ton hlavne komunálneho odpadu ročne. V spaľovni pri Zavare sa ráta s kapacitou 200-tisíc ton ročne a v spaľovni v Slovnafte by sa malo okrem priemyselného a nebezpečného odpadu spaľovať 214-tisíc ton komunálneho odpadu. Aktuálne sa plánuje rozšírenie kapacít aj dvoch našich spaľovní na komunálny odpad v Košiciach a v Bratislave.
V Košiciach by sa dosiahla kapacita 251 800 ton a v Bratislave 180-tisíc ton odpadu ročne. V prípade realizácie všetkých týchto zámerov by sa na Slovensku zvýšila kapacita spaľovní na komunálny odpad až na 1 245 800 ton ročne.
TAP využijú cementárne a vápenky
Vytriedená zložka komunálneho odpadu, zložená hlavne z plastov, papiera, gumy a textilu, je spoluspaľovaná v našich štyroch cementárňach a jednej vápenke.
Celková kapacita týchto zariadení na spoluspaľovanie tejto vytriedenej zložky – tuhého alternatívneho paliva (ďalej len TAP) – dosahuje v súčasnosti podľa Bielej knihy 425-tisíc ton ročne. Žilinská tepláreň tiež plánuje využívať TAP ako palivo v množstve 100-tisíc ton ročne a cementáreň v Turni nad Bodvou plánuje zvýšiť kapacitu spaľovania TAP o 48-tisíc ton ročne.
Takže celková kapacita cementární, vápenky a žilinskej teplárne by nakoniec bola 573-tisíc ton TAP ročne. V súčasnosti cementárne väčšinou importujú TAP zo zahraničia. Avšak po zavedení mechanicko-biologickej úpravy komunálnych odpadov by sa táto situácia mala zmeniť. Nadsitná zložka z tejto úpravy by mala byť vhodná na spoluspaľovanie v cementárňach.
Nevyužitý horúci vzduch
Negatívom v prípade energetického zhodnotenia komunálneho odpadu je aj jeho nízka energetická účinnosť. Podľa štúdie spoločnosti Equanimator je energetická účinnosť pri výrobe elektriny z odpadu približne 20 percent. Toto číslo je výrazne nižšie v porovnaní s energetickou účinnosťou výrobou elektriny spaľovaním uhlia, ktorá dosahuje 35 percent a v prípade zariadení s plynovými turbínami s kombinovaným cyklom, kde dosahuje 55 percent.
Naše dve spaľovne komunálneho odpadu v Bratislave a v Košiciach, ktoré poskytujú teplo pre 3 300 a 4-tisíc domácností, v porovnaní s obdobnými zahraničnými spaľovňami nevyužívajú vzniknuté teplo efektívne.
Ak by chceli dosiahnuť energetickú účinnosť, ktorú má napríklad viedenská spaľovňa, museli by vykurovať 6- až 8-krát viac domácností.
Pozrime sa na plánované zámery výstavby nových spaľovní komunálnych odpadov ako zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov podrobnejšie. Žiadny z týchto zámerov sa nezaoberá externým využitím tepla. Z toho vyplýva, že v prípade ich vybudovania by spolu so spustením prevádzky generovali nielen veľké množstvo emisií oxidu uhličitého, ale aj vypúšťali do ovzdušia milióny kubických metrov nevyužitého horúceho vzduchu.
Odpad nie je bezemisný zdroj
Z dôvodu hrozby klimatických zmien je nevyhnutné zvyšovať dekarbonizačné úsilie, a to znamená získavať energiu aj zo skutočne obnoviteľných zdrojov.
Komunálny odpad však nie je ani obnoviteľným, ani nízkoemisným zdrojom. Spaľovňa komunálnych odpadov je, naopak, výrazným zdrojom oxidu uhličitého – na 100-tisíc ton spálených komunálnych odpadov ročne to znamená produkciu od 70-tisíc do 170-tisíc ton CO2.
Okrem skleníkových plynov sú spaľovne aj veľkými zdrojmi znečisťovania ovzdušia, produkujú vysokotoxický popolček, ktorý je potrebné solidifikovať a potom ukladať na skládku, problematický je aj popol, ktorý by sa tiež mal skládkovať a nie používať v stavebníctve.
V prípade porúch, nábehov a ukončovania procesu spaľovania sa dostáva do ovzdušia zvýšené množstvá nebezpečných dioxínov a iných nebezpečných látok.
V konečnom dôsledku spaľovne odpadov podporujú konzumný spôsob života – ničia surovinové zdroje a nemotivujú k zvyšovaniu miery triedenia a recyklácie. Moderné odpadové hospodárstvo na Slovensku by malo rozširovať implementáciu hierarchie odpadového hospodárstva. To znamená podporovať preventívne opatrenia na minimalizáciu vzniku odpadov, podporovať znovupoužívanie a recykláciu odpadov. Tieto kroky by prispeli k výraznejšej ochrane životného prostredia a zdravia ľudí na Slovensku.