Expertka z americkej neziskovej organizácie: Európska únia pomoc západných donorov nenahradila

Martina Hrvolova. FOTO: MH

MARTINA HRVOLOVÁ z amerického Centra pre medzinárodné súkromné spoločnosti hovorí, že kombinácia vzdelávania o prepojení demokracie a ekonomiky je odpoveďou na problémy, ktorým v súčasnosti demokracia v Európe čelí.

Centrum pre medzinárodné súkromné spoločnosti je jedným zo štyroch hlavných inštitútov Národnej nadácie pre demokraciu Spojených štátov amerických a neziskovým združením, ktoré pôsobí pod Obchodnou komorou Spojených štátov. Slovenka Martina Hrvolová v Centre pôsobí ako expertka a programová riaditeľka pre región strednej Európy a Balkánu.

 

Centrum pre medzinárodné súkromné spoločnosti (CIPE) považuje za jeden zo svojich základných cieľov posilnenie demokratických princípov na svete prostredníctvom súkromných spoločností a trhovo orientovanými reformami. Aké aktivity vediete alebo podporujete v krajinách strednej Európy?

Centrum má v regióne strednej Európy niekoľko partnerov z radov tých, ktorí podporovali demokratické a ekonomické reformy už v 90-tych rokoch, ako aj z radov tých, ktorí sa pridali k mimovládnemu a podnikateľskému sektoru v neskorších rokoch. Po tom, ako začali niektoré krajiny prijímať opatrenia vyvolávajúce obavu o budúcnosť demokracie v Európe, sa Centrum rozhodlo podporiť záujem mimovládneho sektora zanalyzovať najzávažnejšie problémy.

Výsledkom niekoľkých stretnutí partnerov z Poľska, Slovenska, Maďarska a Bulharska bola napokon Deklarácia predstaviteľov mimovládneho sektora a podnikateľov z regiónu o záväzku naďalej podporovať demokraciu a ekonomické reformy. Táto iniciatíva zaujala aj americký Kongres, v ktorom naši partneri diskutovali s ich transatlantickými kolegami o ďalších krokoch.

Centrum v súčasnosti realizuje kroky v oblasti zvyšovania angažovanosti podnikateľov pri mobilizácii zdrojov, potrebných pre stabilitu a rozmanitosť občianskej spoločnosti.

Aké typy projektov alebo spolupráce považujete za najúčinnejší najmä v tejto časti Európy?

Projekty, ktoré Centrum podporuje, sú prevažne projektami jeho partnerov, nie Centra. To znamená, že iniciatíva a aj následné vlastníctvo konkrétnych projektov zostávajú v rukách našich partnerov. My im poskytujeme potrebnú pomoc.

V minulosti sa ich záujem sústredil najmä na budovanie kapacít vládneho, mimovládneho a podnikateľského sektora. Dnes hovoria predovšetkým o obnove úlohy občianskej spoločnosti vo verejnom živote, osobitne s dôrazom na jej účasť v rozhodovaní o veciach verejných.

Obdobné platí o úlohe občanov, ktorých angažovanosť je v porovnaní s minulosťou nižšia. To súvisí aj s ich sklamaním z vývoja v ostatných rokov. Bežní občania nevnímajú reálny ekonomický rast. Naši partneri ale veria, že kombinácia vzdelávania o prepojení demokracie a ekonomiky, opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia a posilnenia strednej vrstvy, je odpoveďou na problémy, ktorým v súčasnosti demokracia v regióne čelí.

Investor zo Silicon Valley: Školy podnikateľského ducha nenaučia

Dnes existujú štyri najperspektívnejšie technológie, ktoré budú meniť celé priemyselné odvetvia, hovorí partner v HP Tech Ventures, VITALY M. GOLOMB.

Ako hodnotíte vývoj súkromných podnikov v Európe v posledných rokoch? Hoci mnohé hlavné mestá, ako aj Brusel, považujú malé a stredné podniky za ťahača európskeho hospodárstva, mnohé vnútroštátne opatrenia často vytvárajú zbytočnú záťaž pre podnikateľov, najmä tých, ktorí práve začínajú. Aké prekážky považujete za najviditeľnejšie a kde by sa mal podľa CIPE pozerať Brusel?

V našej práci nie je nevyhnutne rozhodujúce, ktoré problémy vnímame my vo Washingtone ako kľúčové. Podstatné je, čo trápi ľudí v krajinách, ktorým poskytujeme asistenciu. Veľmi často sa však naše pohľady stretávajú.

Dôležité je vziať do úvahy to, že podnikateľské prostredie v jednotlivých krajinách Európskej únie sa vzájomne významne odlišuje. To isté platí aj o regiónoch a mestách členských štátov.

Začať podnikať na Slovensku nie je náročné. Zaťaženie podnikateľa, ku ktorému dochádza s následnou činnosťou, je však značné. A to nielen vzhľadom na odvodové povinnosti, ceny energií a problémy súvisiace s infraštruktúrou, kvalitou pracovnej sily či inováciami, ale aj vzhľadom na problematickú vymožiteľnosť práva a súvisiacu nerovnosť pred zákonom. To vyplýva aj zo správy o stave a vývoji demokracie na Slovensku, ktorú s našou podporou pripravil inštitút INEKO. To sú oblasti, na ktoré by sa mal Brusel zamerať.

Možnosť podnikať je neoddeliteľnou súčasťou osobných slobôd každého človeka a s demokraciou sa vzájomne posilňujú.

Podnikateľské vzdelávanie je otázkou, v ktorej sa Európa inšpiruje v mnohom aj od Spojených štátov. Mali by sa podnikateľské zručnosti podľa vašich skúseností vyučovať na školách intenzívnejšie?

Rozhodne áno. Aj naše Centrum podporuje budovanie a zlepšovanie vzdelávacích programov a inštitúcií pre oblasť podnikania nielen v európskych krajinách, na ďalších kontinentoch, ale dokonca aj v konfliktných oblastiach. V takýchto oblastiach dáva vzdelávanie ľuďom nádej na normálny život.

V krajinách, ktoré trpia nezamestnanosťou je takéto vzdelávanie nevyhnutnosťou aj preto, aby nedochádzalo k nezdravej závislosti na štáte či iných štruktúrach. Možnosť podnikať je neoddeliteľnou súčasťou osobných slobôd každého človeka a s demokraciou sa vzájomne posilňujú.

Vzdelávanie, ktoré k nim vedie, by teda malo byť súčasťou každej spoločnosti bez ohľadu na čas a priestor. Každý štát by mal mať záujem na takom vzdelávaní, ktoré vedie k realizácii osobných slobôd, uplatňovaniu demokracie v praxi a sprostredkovane aj k ekonomickému rastu, z ktorého bude rovnako profitovať celá spoločnosť.

V opačnom prípade dochádza k extrémnym situáciám, v ktorých sa ľudia uchyľujú k nedemokratickým riešeniam. Každá skúsenosť, aj tá negatívna, môže v budúcnosti pomôcť veci zlepšovať.

Expertka na vzdelávanie: Bez zapojenia firiem je podnikateľské vzdelávanie len školský projekt

Krajiny strednej a východnej Európy sú z ekonomického hľadiska v transformácii škôl pomalšie, no určite nie menej motivované, hovorí CAROLINE JENNER z Európskej siete podnikateľského vzdelávania.

Nedávny trend v mnohých európskych krajinách vytvoril určitú skupinu ľudí, aktívnych na internete, ako aj alternatívne médiá, ktoré slúžia ako odbytiská týchto názorov. Tieto hlasy obviňujú práve mnohé mimovládne organizácie z toho, že na svoju činnosť v ich krajinách využívajú financovane zo zahraničného kapitálu. Rozpoznáte takýto trend a ako naň reagujete?

Na angažovanosti na veciach verejných nie je nič zlé, práve naopak. Problémom dnešnej strednej Európy vrátane Slovenska je, že donori, ktorí poskytovali pomoc mimovládnemu sektoru, médiám, ale aj vládnym inštitúciám s cieľom pomôcť budovať demokraciu v tomto priestore v 90-tych rokoch, sú dnes podstatne menej aktívni. Ich pozornosť sa postupom času presunula do iných regiónov vo viere, že základy demokracie boli pevne ukotvené.

S odchodom donorov však paralelne nedošlo k vybudovaniu kultúry darcovstva, či už na strane laickej verejnosti, alebo na strane podnikateľov. V Spojených štátoch amerických je financovanie z takýchto zdrojov bežné. Európska únia ale z rôznych dôvodov pomoc západných donorov nenahradila.

Za všetky spomeniem implementáciu prostriedkov Únie prostredníctvom národných vlád namiesto poskytovania asistencie priamo jej adresátom. Za týchto okolností, s rozmachom digitálnej komunikácie a v súvislosti so strategickým postavením strednej Európy v Európskej Únii a geopolitickými kalkuláciami, dochádza k prílevu pomoci, ktorej výsledkom nie je vždy konštruktívne angažovanie sa vo verejnom živote.

Podľa nedávnej štúdie o stave demokracie na Slovensku, ktorú na Slovensku CIPE uskutočnila spoločne s inštitútom INEKO, nebol žiaden respondent spokojný s jej stavom. Ich obavy sa týkali napríklad spoľahlivosti súdnictva, rovnosti pred zákonom alebo všeobecnému poklesu morálky v spoločnosti. Je tento trend špecifický pre Slovensko, alebo ste ho zaznamenali aj na iných miestach v Európe alebo v Spojených štátoch?

Problémy, ktorým v súčasnosti čelí demokracia na Slovensku, nie sú ojedinelé. S obdobnými sa stretávame aj v mnohých ďalších krajinách. Demokracia je proces, ktorý v zásade nikdy nekončí, a preto je vždy čo zlepšovať.

V ostatných dvoch-troch desaťročiach však ľudia v mnohých krajinách očakávali, že pocítia pozitívny vplyv demokracie na ekonomický rast rýchlejšie, ako tomu bolo v skutočnosti. Mnohí sú tiež sklamaní z korupcie, oportunizmu, zlyhaní nezávislých inštitúcií či nedostatku zodpovednosti za pochybenia vo verejných úradoch na úkor bežných ľudí.

Dôsledkom toho dochádza u nich k strate dôvery v demokraciu. Mnohí nevidia súvislosť medzi kvalitou demokracie a kvalitou ich života a súčasne nepociťujú dopad reálneho ekonomického rastu. Preto dochádza aj k poklesu podpory demokracie a k nárastu popularity nedemokratických riešení, ktoré v ekonomickom zmysle vedú k prehlbovaniu spoločensko-ekonomických rozdielov.

Jedným zo súvisiacich problémov je tiež to, že ľudia nemajú veľmi na výber z dôvodu nedostatku socio-ekonomických alternatív v podobe konštruktívnej opozície voči čoraz narastajúcemu oportunizmu. Vzdelávanie o demokracii a mediálna gramotnosť sú preto absolútne kľúčové.