Víťaz Startup Awards: Odborníci nevidia na Slovensku perspektívu ďalšieho rastu

prof. RNDr. Pavol Miškovský, DrSc. FOTO: upjs.sk

Slovenské vysoké školy by mali svojim študentom poskytnúť také vzdelanie, aby hneď po ukončení štúdia mohli premýšľať o založení vlastnej spoločnosti, uviedol v rozhovore pre EURACTIV.sk profesor Pavol Miškovský.

Pavol Miškovský je zakladateľom a zároveň dlhoročným vedúcim Katedry biofyziky a Centra interdisciplinárnych biovied na Prírodovedeckej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Výsledky svojej vedeckej činnosti publikoval v 124 odborných článkoch s viac ako 1000 citáciami v databázach SCI. Je členom výkonného výboru Európskej asociácie biofyzikálnych spoločností a členom výkonnej rady paneurópskej infraštruktúrnej siete Euro-bioImaging. Je tiež autorom dvoch patentov v oblasti biofotoniky. V roku 2014 sa stal laureátom ceny v súťaži Vedec roka SR v kategórii Osobnosť roka v programoch EÚ. V tom istom roku založil spoločnosť SAFTRA Photonics ako startup UPJŠ. Za projekt Nanoscreen so svojim tímom získal hlavnú cenu Startup Awards pre najlepší slovenský startup za rok 2017.

Čo bolo vašou hlavnou motíváciou pre založenie spoločnosti SAFTRA Photonics?

Spoločnosť vznikla ako startup Univerzity P. J. Šafarika v Košiciach v roku 2014. Teraz sme už vo fáze spin-off, to znamená, že sme odkúpili 25 percent, ktoré vlastnila univerzita, a behom krátkeho času by mala spoločnosť byť v našom stopercentnom vlastníctve.

Náš príbeh je úzko spojený so snahou o modernizáciu univerzity. Moderná univerzita by mala stáť na troch pilieroch: vzdelávanií, vede a technologickom transfere. Vedenie univerzity preto otvorilo diskusiu, ako to dosiahnuť. Vychádzali sme pritom zo skúseností Katedry biofyziky a novozaloženého Centra interdisciplinárnych biovied na Prírodovedeckej fakulte.Tu sa nám podarilo vytvoriť unikátny ekosystém medzi vzdelávaním (Katedra biofyziky), vedou (Centrum interdisciplinárnych biovied) a technologickým transferom (SAFTRA photonics). Táto skúsenosť stála pri zrode Technologického a inovačného parku UPJŠ v Košiciach, ktoré momentálne vediem.

Čo je v súčasnosti hlavnou náplňou práce SAFTRA photonics?

Je to práve technologický transfer, a teda prechod zo základnej vedy do aplikácii. Našim nosným zameraním je biomedicínsky výskum. Pracujeme na vývoji nanotrasportného selektívneho systému pre protinádorové liečivá. Projekt Nanoscreen, s ktorým sme uspeli v Startup awards ale hlavne v programe H2020 nástroji SME – pričom sme doposiaľ jedíná technologická spoločnosť na Slovensku, ktorá uspela v tejto veľmi náročnej súťaži -, je vlastne našim vedľajším produktom.

Uvedomili sme si, že aplikácie v medicíne kvôli množstvu regulácií, testov a povolení vyžadujú veľa času. Niektoré naše technológie, ktoré používame v biomedicínskom výskume pritom môžu byť aplikovateľné i v iných, na reguláciu menej náročných odvetviach, konkrétne v ochrane životného prostredia, čo nakoniec tiež úzko súvisí so zdravím.

Akú rolu hral zámer komercionalizovať výsledky vášho výskumu?

Naša hlavná motivácia vôbec nesúvisí s viziou zarábania peňazí, hoci, samozrejme, je dôležité, aby firma fungovala. Uvedomujem si, že to neznie veľmi presvedčivo, ale je to tak. Veľmi si vážim odvahu ľudí, ktorí zakladajú spoločnosti mimo akademického prostredia a sú pod existenčným tlakom. Toto u nás odpadá a aj preto si myslím, že akademické prostredie dokáže vytvoriť veľmi vhodné podmienky pre vznik nových technologických firiem.

V rozhodnutí založiť spoločnosť okrem toho zohrala podstatnú úlohu i moja osobná motivácia. V akademickej spoločnosti prevláda názor o jednoduchom prechode zo „zložitého“ základného výskumu k „jednoduchej aplikácii“.  Chcel som si to  vyskúšať. Výsledkom je zistenie, že takýto prechod nie je vôbec jednoduchý a že vyžaduje mnoho odlišných znalostí a schopností, ktoré sa v náročnosti vyrovnajú základnej vede.

Investor zo Silicon Valley: Školy podnikateľského ducha nenaučia

Dnes existujú štyri najperspektívnejšie technológie, ktoré budú meniť celé priemyselné odvetvia, hovorí partner v HP Tech Ventures, VITALY M. GOLOMB.

Všetko to súvisí i s celkovou úvahou o tom, aký má byť absolvent vysokej školy; aký ma zo školy vychádzať. My si myslíme, že  absolvent by mal dostať také vzdelanie, aby hneď v prvom období po ukončení školy mal dostatok odvahy, motivácie a znalostí na premýšľanie o osamostatnení a založení vlastnej spoločnosti, resp.  aby nemal žiaden problém zamestnať sa.

Je podľa vás úlohou prírodovedeckých, či technických vysokých  škôl viesť žiakov k podnikateľskej gramotnosti?

Jednoznačne. Práve preto na našej univerzite vznikol Technologický a inovačný park. Jeho hlavnou úlohou je robiť komercionalizovateľný výskum s výstupom cez startupy. Vytvoriť prajné prostredie pre novovznikajúce startupy s dlhodobou víziou, ktoré na Slovensku zatiaľ neexistuje.  Vychádzame z faktu, že veľká väčšina investorov  myslí v prvom rade na rýchly zisk zo svojej investície. Skutočne nové technológie – a teda nie digitálne aplikácie – však majú dlhodobejšiu periódu uplatňenia sa na trhu. Z toho dôvodu sú pre investorov  často nezaujímavé.

Na univerzite sa preto snažíme prostredníctvom Technologického a inovačného parku vytvoriť systém podpory pre inovatívne spoločnosti, ktoré ponúkajú skutočne nové technológie, kvôli čomu nenachádzajú investičnú podporu v súkromnom sektore.

Ako hodnotíte dnešnú pripravenosť absolventov na podnikanie?

Absolventi univerzít majú veľmi limitujúce, resp. žiadne vedomosti o podnikateľských aktivitách. Nerád však používam termín podnikateľ. Na Slovensku je podnikateľ ten, koho hlavným zámerom je zarábať peniaze. Hoci aj takéto aktivity sú legitímne, v Technologickom a inovačnom parku ich podporovať nebudeme. Tam budú mať priestor výhradne nové technológie.

Jednou z úloh Technologického a inovačného parku preto bude zaviesť do výučby tiež predmety, ktoré sa týkajú investičných stratégií, finačného riadenia spoločnosti, ochrany duševného vlastíctva a podobne.

Jedná sa o systémovú chybu v slovenskom školstve? Diskutujete o tom so zástupcami štátu?

Snažíme sa, ale netlačíme na pílu. Nie je to až taký problém, ktorý by mal riešiť štát. Je to skôr problém univerzít. Dnes máme univerzitný model vzdelávania, to znamená, že na univerzitách mamé všetko potrebné – ekonomické fakulty, právnické fakulty apod. Študent si môže teda vybrať, je to na ňom. Úlohou univerzít by ale mala byť pomoc študentom orientovať sa v univerzitniom prostredí – napríklad doporučenou skladbou predmetov.

Väčšina úspešných startupistov hovorí, že dôležitejšie ako dobrý nápad, je mať v tíme dobrých ľudí. Vám sa to podarilo? Mali ste problémy nájsť ľudí, ktorí by vyhovovali vašim predstavám?

Kvalitní ľudia sú základom úspechu každého projektu. S tým má Slovensko najväčší problém. My sme veľmi hrdí na to, že sa nám bez štátnej pomoci podarilo reintegrovať zo zahraničia do nášho ekosystému desať špičkových slovenských odborníkov. Získavať kvalitných ľudí je naša základná úloha i naďalej.

Ja osobne vo všetkých aktivitách kladiem veľký dôraz na profesionalitu. Aj preto je naša spoločnosť medzinárodná. V tíme máme ľudí zo Španielska či Česka. Či už ide o oblasť  technológií, PR alebo manažmentu, vyberáme si ľudí po celom svete, pričom finačná náročnosť celej personalistiky nie je rozhodujúca. Potrebné prostriedky jednoducho musíme získať. Kvalitní ľudia to spoločnosti dokážu vrátiť.

Do zahraničia ste siahli kvôli tomu, že vo východslovenskom regóne nie je dostatok vyhovujúcich ľudí, prípadne už odišli do zahraničia?

Áno, niečo pravdy na tom je. Kvalitní ľudia zo Slovenska odchádzajú. To by som však nebral ako tragédiu. Všetci absolventi vysokých škôl by do zahraničia mali odísť. Problém je v tom, že ako slovenskí tak zahraniční odborníci momentálne nevidia na Slovensku perspektívu svojho ďalšieho rastu. Slovensko aj napriek obrovskému množstvu peňazí z Európskej únie, ktoré k nám prúdia prostredníctvom Štrukturálnych fondov, takéto priaznivé podmienky nevytvára.

Stačí, keď sa pozriete na Českú republiku, kde je to úplne naopak. Zo štrukturálnych fondov sa im podarilo postaviť nádherné vedecko aplikačné centrá. Vybudovali tak základ pre prosperujúci rozvoj svojej spoločnosti v období štvrtej priemyselnej revolúcie. O Slovensku sa to bohužiaľ povedať nedá.

Na začiatku decembra ste vyhrali hlavnú cenu Startup awards za vašu technológiu Nanoscreen. V čom spočíva jej hlavný prínos?

Hlavný prínos je to, že umožňuje rýchle a lacné analýzy perzistentných organických polutantov (POP) vo vodách priamo na mieste. Bežný postup vyzerá tak, že sa odoberú vzorky a následne prenesú do laboratórii, kde sa robí ich analýza pomocou hmotnostnej spektometrie resp. chromatografie. Je to drahé a trvá to dlhší čas. My sme schopní vykonať takúto analýzu priamo na mieste, prakticky v priebehu niekoľkých minút.

Prečo práve perzistentné organické polutanty? V čom sú nebezpečné?

Naša technológia je použiteľná na rôzne typy organických molekúl, napr. liečív, výbušnín či látok, ktoré sa požívajú pri dopingu športovcov. Stačí mikroliter telesnej tekutiny na to, aby ste zistili, či športovec dopoval alebo nie.

Keď však píšete projekt, ktorý má ambíciu získať podporu z EÚ, musíte dokázať, že vaša technológia bude mať globálny dopad. A práve preto organické polutanty. Predstavujú celosvetový problém, čo dokazuje aj podpísanie Štokholmskej dohody 152 krajinami o  monitorovaní POP (generované priemyslom a intenzívnym poľnohospodárstvom), ktoré sa šíria vzduchom  a spôsobujú vážne zdravotné problémy vrátane nádorových ochorení. My sme ukázali, že máme technológiu, ktorá je schopná veľmi rýchlo, lacno a na mieste detekovať takéto polutanty.

Máte prehľad o konkurencii v oblasti detekcie POP?

Áno, pripravili sme štúdiu uskutočniteľnosti, kde sme podrobne skúmali aj právne predpisy v krajinách Európskej únie, USA, Japonsku či Číne.

Samozrejme, existujú štandardné, ale časovo a finančne náročné metódy, ktoré sa na detekciu POP používajú. Neviem, či sa to dá nazvať konkurencia, pretože sme nenarazili na žiadnu metódu, ktorá by mala také parametre ako Nanoscreen. Práve preto je naša technológia unikátna. Výhodou našej technológie teda je, že nie je v konkurencii s klasickými technológiami.

Nanoscreen je tzv. rekombinantná technológia, čo je kombinácia nanotechnológie, organickej chémie, fotoniky a digitálnych technológií. Práve takéto technológie sú charakteristické pre štvrtú priemyselnú revolúciu, v ktorej sa momentálne nachádzame.

Kto je teda váš hlavný zákazník?

V provom rade sú to laboratória, na ktoré sme náš produkt napasovali. Štokholmská konvencia má po svete rozmiestnené referenčné laboratóriá, ktoré vykonávajú analýzu POPs v rámci určitého územia. My sme podpísali dohodu s jednou takou firmou v Brne, ktorá ma monitorovacie stanice v 52 krajinách sveta a ktorá pre nás urobí validáciu Nanoscreen technológie.

Má Nanoscreen šancu uspieť aj u bežného užívateľa, ktorý sa viac zaujíma o kvalitu vody vo svojom okolí?

Áno, je to pomerne lacná záležitosť. Zistili sme napríklad, že v jednej európskej krajine je potrebné testovať mlieko na výskyt POPs raz za tri mesiace. S našou technológiou si farmár takéto testy môže spraviť kedykoľvek sám. Rovnako môže byť využitá mestami, či regiónmi, v ktorých sa nachádzajú podozrivé továrne alebo poľnohospodárske družstvá.

A aká je vaša dlhodobá vízia pre aplikáciu Nanoscreen technológie?

Naša dlhodobá vízia je vytvoriť globálnu monitorovaciu sieť kvality vody. Bolo by to cloudové riešenie, kedy by sa z jednotlivých monitorovacích staníc posielali dáta. Práve v biznise založenom na dátach vidíme budúcnosť našej spoločnosti.

Je už Nanoscreen pripravený na uvedenie na trh?

Áno, prvýkrát ho chceme predstaviť v apríli na veľtrhu Asia Water v Kuala Lumpur. Dovtedy by sme nechceli vychádzať s polovičnými rešeniami. Keďže vyrábame čip, potrebujeme detekčný systém – prenosný Romanovský spektrometer. Preto momentálne jednáme s dvomi výrobcami, ktorí by ho vytvorili na mieru pre náš čip.

Inkubovať startupy sa v Európe aj na Slovensku stále oplatí

Miera prežitia pre inkubované spoločnosti po troch rokoch je podľa štúdií takmer 90 percentná, čo je o 20 percent viac, ako pri ostatných spoločnostiach

Spomínali ste, že hlavnú časť potrebných financií ste získali z Európskej únie. Využili ste aj podporu súkromného investora?

Mali sme súkromného investora v úlohe prvého anjelského investora. Tá investícia nám pomohla dať dohromady tím, ktorý mohol pripraviť projekt pre EÚ. Bola to malá ale veľmi dôležitá podpora pre začínajúcu firmu. Následne sme získali projekt z EÚ v hodnote 1,2 milióna eur. Dnes sme v vďaka tomu v situácii, kedy nepotrebujeme nevyhnutne veľkého investora.

Ďaľší súvisiaci investičný zámer vidíme v dvoch úrovniach. Momentálne hľadáme investora ochotného investovať do vybudovania inžinierskeho oddelenia, ktorého úlohou je dotiahnuť sériovú výrobu čipu. Následne budeme hľadať investora ochotného prispieť k vybudovaniu cloudového riešenia.

Zaznamenali ste zvýšený záujem investorov po víťazstve v Startup awards?

Áno, záujem sa zvýšil. V januári rozbiehame jednania so štyrmi novými investormi.

Európska únia vrámci tzv. Junckerovho investičného plánu kladie väčší dôraz na využívanie návratných finančných nástrojov, napríklad v podobe výhodných úverov so zárukami z Európskeho investičného fondu. Premýšlali ste o takejto možnosti financovania vášho projektu?

Vieme o tom. Osobne som sa zúčastnil aj workshopu v Bruseli za účasti zástupcov Európskej investičnej banky. Áno, je to jedna z reálnych možností, ako sa dostať k peniazom.