Mládež v pohybe

Zdroj: TASR/Milan Kapusta

Ak si chce Európa zachovať konkurencieschopné hospodárstvo a dosiahnuť ciele vytýčené v stratégii Európa 2020, potrebuje viac mladých ľudí s kvalitnými vedomosťami, zručnosťami a inovačným i schopnosťami. Mnoho mladých v súčasnosti nevyužíva ponúkané príležitosti v rámci odbornej prípravy a vzdelávania, čo neskôr obmedzuje ich možnosti na pracovnom trhu.

Mládež v pohybe sa zameriava na tri hlavné oblasti – vzdelávanie mobilitu pre štúdium a prácu a na zamestnanosť. Komisia v rámci iniciatívy posilňuje už existujúce činnosti a prináša nové opatrenia. Na opatrenia chce využiť finančné prostriedky z programov EÚ v oblasti vzdelávania, mládeže a vzdelávacej mobility a tiež štrukturálne fondy, predovšetkým maximalizovať využívanie potenciálu Európskeho sociálneho fondu. Mládež v pohybe je pritom úzko prepojená s ďalšou vlajkovou iniciatívou – Program pre nové zručnosti a pracovné miesta.

Komisia verí, že integráciou opatrení iniciatívy si tak mladí Európania budú môcť ľahšie nájsť prácu alebo sa venovať štúdiu, absolvovať stáž alebo pracovať v zahraničí.

Stratená generácia

Napriek tomu, že súčasná generácia mladých ľudí sa považuje za najvzdelanejšiu v doterajšej histórii, čelí veľkým problémom nájsť vyhovujúcu a stabilnú prácu. Podľa uznesenia skoncipovaného najmladšou poslankyňou v Európskom parlamente Emilie Turunen, viac ako 5,5 milióna ľudí mladších ako 25 rokov bolo v decembri 2009 bez práce, čo je jeden z piatich mladých ľudí (21,4 %).

„Je to dvojnásobok celkovej miery nezamestnanosti. Okrem toho, očakávame, že sa toto číslo bude naďalej zvyšovať. To znamená, že nezamestnanosť mladých je najpálčivejším problémom v Európe,“ vysvetlila.

V súčasnosti je bez práce viac ako pätina mladých ľudí v EÚ a patria medzi skupiny, ktoré najviac zasiahli dôsledky hospodárskej krízy. Ešte v marci 2008 bola nezamestnanosť mladých na úrovni 14,7 %.

Veľmi zlá situácia na trhu práce je predovšetkým v južných oblastiach Európy. Nezamestnanosť medzi španielskou mládežou v priebehu roka 2011 prekročila 40 %. Na začiatku pracovnej kariéry preto mladí, v snahe uchytiť sa a získať akékoľvek pracovné skúsenosti, sú ochotní znížiť svoje nároky. Podobná situácia panuje aj v Portugalsku a Taliansku. Mladí pracujú často na dobu určitú, pomer, ktorý bol kedysi obvyklý len v turizme, poľnohospodárstve a stavebníctve. Na dohody na dobu určitú pracuje až štvrtina Španielov a Portugalcom, pričom celoeurópsky priemer je 14 %.

Firmy sa týmto spôsobom snažia ušetriť náklady. Tento model však podľa odborníkov podkopáva hospodársky rast. Absencia benefitov tlmí prirodzenú iniciatívu a ambície mladých.

Štyri hlavné smery činnosti

V rámci prvého okruhu sa Mládež v pohybe zameriava na opatrenia v celom systéme celoživotného vzdelávania, tak aby získané zručnosti a vedomosti boli v súlade s potrebami trhu práce. Cieľom je rozšíriť vzdelávacie možnosti mládeže a pomôcť im učiť sa ja prostredníctvom neformálnych vzdelávacích činností. Komisia zároveň podporuje odborné vzdelávanie učňovského typu a vysokokvalitné stáže, ktoré uľahčujú prechod zo škôl do praxe.

V decembri 2010 prijali ministri školstva z 33 európskych krajín (EÚ-27, Chorvátsko, Macedónsko, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Turecko) spolu so zástupcami zamestnávateľov, odborov a Európskej komisie komuniké z Brugg, čo je balík opatrení, ktoré má zvýšiť kvalitu odborného vzdelávania, tak aby bolo prístupnejšie a relevantnejšie pre potreby trhu práce.

Novými kľúčovými opatreniami v rámci okruhu sú: predbežné, preventívne a nápravné opatrenia v snahe o zníženie predčasných odchodov zo škôl, zriadenie expertnej skupiny pre gramotnosť, zvýšenie príťažlivosti a kvality celoživotného vzdelávania, vytvorenie rámca pre stáže, rámec pre uznávanie zručností získaných neformálnym a formálnym vzdelávaním.

Druhý okruh sa týka zvyšovania percenta mladých s vyšším vzdelaním alebo jeho ekvivalentom a podpory vzdelávacej a vedeckej mobility. Cieľom je, aby na konci tejto dekády malo 40 % mladých Európanov ukončené vysokoškolské vzdelanie (v porovnaní s 33,6 % v roku 2010).

Podľa údajov za štvrtý kvartál roku 2010 vedú rebríček zamestnanosti absolventov vysokých škôl Švédsko (88 %), Holandsko (87,1 %) a Nemecko (86,7 %). Priemer EÚ je 82,3 %. Na konci rebríčka sa nachádza Taliansko (76,6 %), Slovensko (77 %) a Španielsko (77,1 %).

Súčasťou je aj nový program reformy a modernizácie vyššieho vzdelávania. Ten Komisia predstavila v septembri 2011. Opatrenia na úrovni EÚ zahŕňajú viacrozmerné hodnotenie univerzít, ktoré zlepší informovanosť študentov o tom, ktoré študijné programy sú pre nich najvhodnejšie, a tiež schému záruk na pôžičku pod názvom Erasmus for Masters’ pre študentov, ktorí absolvujú celé vysokoškolské štúdium v zahraničí.

Medzi prioritné oblasti, v ktorých sú ďalšie reformy nevyhnutné, Komisia uviedla:

  • zvýšiť počet absolventov, zapojiť do vysokoškolského vzdelávania ľudí z viacerých vrstiev spoločnosti a znížiť počet študentov, ktorí štúdium nedokončia,

  • skvalitniť a aktualizovať obsahy vysokoškolského vzdelávania, aby študijné programy splnili potreby jednotlivcov, trhu práce a budúcich povolaní, ako aj podnecovať a odmeňovať vynikajúce výsledky vo vyučovaní a výskume,

  • poskytovať študentom viacej príležitostí na získanie ďalších zručností prostredníctvom štúdia alebo výcviku v zahraničí a podporovať cezhraničnú spoluprácu s cieľom zvýšiť úroveň vzdelávania,

  • pripraviť väčší počet výskumníkov pre budúce priemyselné odvetvia, upevňovať vzťahy medzi vzdelávaním, výskumom a priemyslom s cieľom podporiť excelentnosť a inovácie,

  • zabezpečiť účinné financovanie – liberalizovať správu vysokoškolského vzdelávania a investovať do kvalitného vzdelávania, ktoré pokryje potreby trhu práce.

Zatraktívnenie európskeho vyššieho vzdelávania by malo byť impulzom pre podporu vzájomnej súťaživosti, ale tiež akademickú spoluprácu a partnerskú výmenu so vzdelávacími inštitúciami vo svete.

Komisia si zároveň stanovila aj úlohu skoncipovať viacročný strategický program pre inovácie.

Tretí okruh sa zameriava na vzdelávaciu a pracovnú mobilitu, kde sa veľká miera zodpovednosti kladie na vnútroštátne a regionálne zdroje. Mládež v pohybe chce prispieť k dosiahnutiu cieľa, aby do roku 2020 všetci mladí ľudia v Európe strávili časť štúdia v inej krajine a to aj v podobe odbornej prípravy. Do okruhu patrí aj nová vnútroeurópska iniciatíva „Tvoje prvé pracovné miesto EURES“ na podporu prístupu mladých ľudí k zamestnaniu. Na zjednodušenie integračného procesu mobilných študentov by mala slúžiť karta Mládež v pohybe.

Komisia sa tiež zaviazala, že príde s návrhom európskeho pasu zručností založeného na princípe životopisu Europass, ktorý by mohol viesť k zjednodušeniu uznávania zručností v zahraničí a tak prispieť k pracovnej mobilite.

V súvislosti s návrhom viacročnej finančnej perspektívy 2014-2020, kde sa predpokladá nárast objemu prostriedkov na vzdelávanie a mobilitu, eurokomisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež Androulla Vassiliou uviedla: „Investícia do mládeže je jedným z najlepších biznis plánov pre budúcnosť Európy. Chceme im pomôcť rozvíjať svoje schopnosti a mobilitu, tak aby zvýšili svoje vyhliadky zamestnať sa. V súčasnosti z našich grantov na štúdium, školenie a dobrovoľníctvo v zahraničí profituje okolo 400 tisíc mladých. Ale dopyt po miestach je obrovský a z dôvodu nedostatočných zdrojov musíme odmietnuť každého druhého žiadateľa. Dodatočné financovanie bude znamenať, že každý rok môžeme podporiť až o 300 tisíc viac mladých ľudí.“

Komisia taktiež plánuje vyvíjať intenzívne úsilie v snahe o zlepšenie zamestnanosti mladých ľudí a to opatreniami znižujúcimi mieru nezamestnanosti cez zjednodušenie prechodu zo školy do práce a zmenšenie segmentácie trhu práce. Poukazuje na to, že opatrenia na zníženie vysokej miery nezamestnanosti mládeže v časoch obmedzených verejných rozpočtov musia byť z krátkodobého hľadiska efektívne a z dlhodobého hľadiska udržateľné – vzhľadom na úlohy spojené s demografickými zmenami.

Komisia chce bojovať aj proti rozmáhajúcemu sa trendu najímať mladých na dočasné zmluvy, ktoré mali firmám umožniť overiť si ich zručnosti a produktivitu pre tým, ako im miesto ponúknu na dobu neurčitú. V súčasnosti totiž mnohí mladí pracovníci striedajú dočasné pracovné miesta s nezamestnanosťou, majú malú šancu, že získajú stabilnejšiu zmluvu na dobu neurčitú a nemajú vyplatené príspevky na dôchodok.

Používanie takýchto zmlúv by sa v budúcnosti malo obmedziť, pretože majú dlhodobo negatívny dosah na zhromažďovanie ľudského kapitálu. K možným riešeniam patria fiškálne stimuly pre firmy, ktoré používajú trvalé zmluvy, alebo podpora pri premene dočasných zmlúv na trvalé.

Hodnotnou príležitosťou pre mladých má byť aj podpora pri podnikaní a samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré môžu prispieť k tvorbe pracovných miest najmä v sektore služieb. Mladí by mali dostať viac príležitostí na získanie podnikateľských skúseností, podporu a poradenstvo k svojim podnikateľským plánom, prístup k počiatočnému kapitálu a tútorstvo.

Pozície

„Nájsť si zamestnanie je hlavným predmetom obáv miliónov mladých Európanov. Iniciatívou Mládež v pohybe sa vytvorí nový impulz na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni na zlepšenie podpory pre mladých ľudí, aby si mohli nájsť prácu, zarobiť si na živobytie a uskutočňovať svoje plány,“ uviedol komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie László Andor.

Androulla Vassiliou, komisárka EÚ pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež, uviedla: „Vysokoškolské vzdelávanie je významnou hnacou silou hospodárskeho rastu a otvára ľuďom dvere k lepším životným podmienkam a novým príležitostiam. Takisto je vyššie vzdelávanie aj najlepšou poistkou proti nezamestnanosti, hoci aj napriek vzdelaniu má príliš veľa absolventov problém získať pracovné miesto alebo kvalitnú prácu.“

Katarína Neveďalová, slovenská europoslankyňa zo skupiny socialistov (PES, SMER-SD), podpredsedníčka Mladých európskych socialistov (ECOSY), verí, že vzdelávanie a mladí ľudia by mali byť základom iniciatívy. „Európska komisia obmedzila študentov na budúcich pracovníkov, akademické obohatenia na profesionálne zručnosti a nezmienila sa o demokratizácii vzdelávania.“

Okrem toho dodala: „Mobilita môže byť kľúčovým faktorom pri rozvoji vzdelávania. Akcie, ktoré by posilnili mobilitu a rozvinuli kvalitu vzdelávania v iniciatíve chýbajú.“ Podľa jej slov treba lepšie využiť štrukturálne fondy na rozvoj vzdelávacej infraštruktúry v členských štátoch.

Predsedníčka Európskeho fóra mladých Tine Radinj uvítal to, čo označila za oneskorené zameranie sa na mladých, aby sa zaistila hospodárska udržateľnosť v budúcnosti. „Naprieč celou EÚ sú mládežnícke organizácie aktívne v práci zameranej na sociálnu a ekonomickú integráciu mladých ľudí a v niektorých prípadoch pre nich dokonca vytvárajú pracovné pozície,“ uviedol Radinj. „Je čas uznať ich prominentnú úlohu pri rozvoji mladých a propagovať ich prácu.“