ACTA má riešiť aj imitované lieky

zdroj europarl.europa.eu

Dohodu ACTA, proti ktorej dnes v Európe mrznú ľudia na protestoch v uliciach tlačili predovšetkým vysoko industrializované krajiny ako USA, ktoré sa cez ňu snažili o ochranu svojho zábavného priemyslu (film a hudba) a ďalších luxusných či často imitovaných a kopírovaných tovarov.  

Dnes sa zdá, že ACTA v súčasnej podobe po tom čo mnoho predovšetkým východoeurópskych krajín odmietlo dohodu ratifikovať, neprejde ani Európskym parlamentom.

Východoeurópski lídri od dohody na poslednú chvíľu odskočili. „Mýlil som sa“, priznal poľský premiér Donald Tusk. Zaslal tiež list stredo-pravej skupine EĽS v Európskom parlamente, aby dohodu v pléne v je súčasnej forme nepodporila. Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz sa vyjadril, že dohoda nie je vyvážená a pre nemeckú televíziu ARD povedal, že „v súčasnej podobe nie je dobrá“. Podľa neho v nej musí byť lepšie zakotvená rovnováha medzi ochranou duševného vlastníctva a ochranou slobody na internete .

Neschopnosť dohodnúť sa bude znamenať pre EÚ problémy aj pri očakávanej revízii smernice o autorských právach (copyright directive). Európski vydavatelia napríklad vyzývajú na pokojnú a racionálnu diskusiu a tvrdia, že nemožno „podliehať hysterickým dezinformáciám“.

Okrem obavy z obmedzenia slobody na internete je jednou z výhrad voči ACTA aj vplyv na výrobcov generických liekov, ktorý by vraj mohli mať problém aj po vypršaní platnosti patentu na originálny liek. Podľa niektorých hlasov by vágnosť pri definovaní pojmu „imitované“ (counterfeit) mohla postaviť generiká na úroveň falšovaných liekov, čo by umožnilo ich stiahnuť z obehu.

Počas rokovaní niektorí aktéri navrhovali vyňatie liekov spod pôsobnosti ACTA. Táto požiadavka bola odmietnutá s tým, že ACTA má byť nadsektorálnou dohodou, čo by takýto krok oslabil. Problematické ale podľa niektorých je, že ACTA je postavená mimo existujúcich právnych rámcov, napr. Svetovej obchodnej organizácie.

Imitované lieky sú také lieky, ktoré porušujú právo duševného vlastníctva – teda neoprávnene používajú obchodnú známku a porušujú patentové práva. Iný problém sú z právneho hľadiska tzv. falošné lieky, ktoré sa tvária ako skutočné autorizované lieky. Tento problém sa ešte prednedávnom týkal skôr lifestylových liekov, dnes sa ale týkaj aj život zachraňujúcich liekov na vážne ochorenia.

Európska únia rieši problematiku falšných liekov vo vlastnej smernici, ktorá bola prijatá začiatkom minulého roku. Smernica má zaviesť ľahkú kontrolu autenticity na vonkajšom obale, väčšie kontroly na miestach kde sa vyrábajú aktívne farmaceutické látky, prísnejšiu dokumentácia u veľkodistribútorov a povinnosť výrobcov hlásiť akékoľvek podozrenia.

Členské štáty dostali na implementáciu väčšiny opatrení 18 mesiacov, niektoré opatrenia  ako napríklad autentifikácia na vonkajšom obale – ale bude upravená cez tzv. delegované akty a môže trvať až 5-6 rokov kým bude v EÚ zavedená.