ACTA nezavádza žiadne nové pravidlá

zdroj wikimedia commons

Obchodná dohoda proti falšovaniu (ACTA) má umožniť medzinárodnú spoluprácu v boji proti porušovaniu práv duševného vlastníctva. Jej odporcovia tvrdia, že ohrozuje základné ľudské práva, slobodu internetu či dostupnosť generických liekov. Európska komisia sa medzičasom s dohodou obrátila na Súdny dvor EÚ.

Jeffrey P. Hardy, koordinátor BASCAP, iniciatívy Medzinárodnej obchodnej komory na zastavenie pašovania a pirátstva, je prekvapený tým, že ACTA dostala toľko pozornosti a rozprúdila protesty po celej Európe.

Hardyho prekvapuje aj fakt, že europoslanci, ktorí boli predtým silní podporovatelia ACTA, začali náhle rozprávať o „obavách a pochybnostiach“. V najbližšom čase sa preto chce zamerať na objasňovanie všetkých nedorozumení. „Máme ohromnú príležitosť informovať ľudí, o čom všetkom je ACTA,“ dodal Hardy.

Candice Li, manažérka pre vonkajšie vzťahy z Medzinárodnej asociácie pre ochranné známky (INTA), tvrdí, že väčšina z ACTA sa týka fyzickému falšovaniu, nie internetového zdieľania. Zo 45 článkov v dohode ACTA, nemá 44 článkov nič s online obsahom, povedala Li.

„Len jeden článok sa zaoberá digitálnym prostredím, v rámci ktorého je jedno obmedzenie. Tvrdí, že vynucovanie opatrenia, ktoré doteraz platili pre offline obchod, odteraz platí aj pre online,“ vysvetľuje Li.

Ako príklad uvádza kamenný obchod, v ktorom predávajú napríklad sfalšovanú zubnú pastu alebo batériu a internetový obchod, ktorý predáva ten istý tovar. ACTA umožní zakročiť proti internetového obchodu rovnako, ako sa doteraz mohlo zakročiť proti kamenným obchodom. Li dodáva, že ACTA sa vôbec netýka zdieľania dát.

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič je taktiež prekvapený reakciami verejnosti. „Myslím si, že si budeme musieť nájsť nové spôsoby, ako budú európske inštitúcie komunikovať témy, ktoré generujú taký obrovský záujem na sociálnych sieťach,“ hovorí eurokomisár.

Podľa Šefčoviča musia dohodu schváliť všetky členské štáty a európsky parlament, aby mohla platiť. „Keďže máme jednotný trh, ktorý sa spoločne colne chráni, tak je absolútne nevyhnutné, aby s ňou súhlasili všetky členské krajiny. Ak jedna krajina zostáva mimo tohto rámca, tak dohoda ACTA nemôže pre EÚ platiť,“ vyhlásil Šefčovič.

Europoslanci chcú mať pre konečným rozhodovaním k dispozícii všetky fakty o dohode. Preto parlament zorganizoval niekoľko odborných seminárov, s účasťou expertov, občianskej spoločnosti a aktivistov.

Olivier Vrins z právnej kancelárie Altius Lawyers tvrdí, ACTA musí byť uplatňovaná s ohľadom na základné práva, ako sú sloboda prejavu, alebo právo na spravodlivé súdne konanie.

Podľa neho je obzvlášť dôležité nachádzanie rovnováhy medzi rôznymi základnými právami, ako je napr. právo na majetok na jednej a právo na súkromie na druhej strane. Vrins však k tomu dodáva, že „základné práva európskych občanov nie sú kvôli ACTA vážne ohrozené.“

Rupert Schlegelmilch z generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre obchod hovorí, že Komisia kládla na základné práva veľký dôraz. "Právo na súkromie a dostupnosť internetu sú veľmi dôležité. Sme presvedčení,  že dohoda vytvára rovnováhu medzi ochranou duševného vlastníctva a právami občanov," povedal. ACTA podľa neho nevytvára žiadne nové pravidlá, ale len implementuje existujúce.

Verejná dostupnosť generických liekov, ktorá trápi napríklad organizáciu Lekári bez hraníc, sa po prípadnom schválení ACTA nezmení, hovorí to Dr. Meir Pugatch z univerzity v Haife. Dodáva, že ACTA prístup k liekom vôbec nerieši.

„Problém spočíva v niečom inom, sú nim falšované lieky a neštandardné lieky, ktoré môžu ohroziť ľudské zdravie a je nimi ohrozené najmä chudobné obyvateľstvo," myslí si Pugatch. 

Britský sociálnodemokratický europoslanec David Martin, ktorý dohliada na práce na ACTA v parlamente vyhlásil, že europoslanci potrebujú viac informácií. "Neviem, ako si budú pohraničné stráže vykladať, čo sú falšované lieky, najmä keď náklad týchto liekov dorazí na hranicu zabalený a označený podobne ako originálne lieky," poznamenal.

"V Anglicku sa hovorí, že diabol sa skrýva v detailoch. Problém s ACTA spočíva práve v chýbajúcich údajoch. Nemáme dostatok informácií o mnohých aspektoch, o ktorých ale budeme musieť nakoniec rozhodnúť," uzavrel Martin.