Americké univerzity: Za krízu môže príliš nezávislé vedenie bánk

Regulačný návrh EK, v súčasnosti v rukách Európskej rady, sa zmeriava na obmedzenie privysokých prémií a kultúry krátkodobých ziskov, ktorými sa hýbali kapitálové trhy, okomentoval Patrick Pearson, šéf oddielu EK pre bankovníctvo a finančné konglomeráty.

Európske inštitúcie sa však v súčasnosti zaoberajú aj novou štúdiou popredných amerických ekonomických škôl. „Korene krízy siahajú k rozpadu monitorovania akcionárov a zle skoncipovanej motivácii manažérov,“ tvrdia v spoločnom dokumente univerzity v Chicagu a Harvarde.

Nápor „krátkodobosti“ – kedy banky stavili na rizikové aktíva, výmenou za rýchly zisk – postupne rástol ešte od škandálu Enronu v roku 2000 až sa stal systémovým problémom.

Ďalšia štúdia kalifornskej Marshall Business School poukazuje na to, že riskantné bankové operácie súviseli aj so špecifickou formou „vonkajšieho vlastníctva“, ktoré má priveľa nevýhod. Prieskum, na ktorom sa zúčastnilo 306 firiem z verejných báz dát z 31 krajín, dospel k dvom záverom:

  • 1. Banky s oveľa nezávislejším vedením a inštituciálnym vlastníctvom – vzájomné fondy, penzijné fondy a iní inštituciálni investori zaznamenali v období 2007 až 2008 najvyššie straty. Nezávislé vedenie sa dlho považovalo za základ podniku, no priveľké zameranie sa na slobodné rozhodnutia zriedilo úroveň expertíz pri korporátnych krokoch a sťažilo sa monitorovanie rizika. Na druhej strane banky, ktoré boli založené na vnútornom vlastníctve – zamestnanci vlastnili podiely firmy – mali menej strát, pretože nemali taký záujem podstupovať riziko.
  • 2. Druhé zistenie potvrdilo názor, že vysoké prémie podporovali podstupovanie rizika. Podľa štúdie bonusy založené na výkone za rok spôsobili viac strán ako tie, udeľované podľa dlhodobej prosperity firmy.

„Okrem toho finančný sektor má oveľa väčšiu tendenciu vytvárať systém odmien ako firmy z iných odvetví, bez ohľadu na to, či ide o USA alebo Európu,“ zdôraznila univerzita.  

Správne nastavenie odmien je kľúčovým

„Musíme bonusové schémy nastaviť správne,“ vysvetlil Pearson. Európsky návrh bude musieť obsahovať správne rozhodnutie medzi fixným a variabilným balíkom odmien. Pre verejnosť by v budúcnosti mali byť prístupné informácie o výške desiatich najvyšších platov v spoločnosti.

Štúdia kalifornskej univerzity poukazuje na silné spojenie medzi nezvládnuteľnými prémiami a bankami, ktoré zaznamenali najvyššie straty počas krízy. Odmeny v Citigroup, ktorú zachraňovali v novembri 2008 dosiahli 13,2 milióna dolárov, pričom ročné platy boli na úrovni 1,3 milióna dolárov.