EÚ rieši náročné podmienky oceliarov v globálnej konkurencii

ilustračné foto, zdroj Wikimedia commons

Európska komisia uznáva, že oceliari v súčasnosti čelia extrémne náročným hospodárskym podmienkam. Úsporné opatrenia naprieč EÚ zamerané na znižovanie rozpočtových deficitov postihli ekonomický rast aj v tomto sektore, nakoľko odbyt hutníckych výrobkov závisí od dopytu po automobiloch, spotrebičoch, prístrojoch a tiež novej výstavby budov.

Sektoru sa však podľa EK zároveň otvárajú nové príležitosti prostredníctvom rozvíjajúcich sa aplikácií v tradičných i technologicky založených odvetviach zelenej ekonomiky. Obnoviteľná energia, zdrojovo a energeticky efektívne budovy, nízkouhlíková doprava, infraštruktúra pre palivovo účinné a zelené vozidlá i zariadenia na recykláciu závisia od ocele.

Dopyt mimo Európu v rozvíjajúcich sa ekonomikách je síce silnejší, ale podniky v EÚ argumentujú, že ich výrobu ničí nadmerná regulácia, najmä klimatická a environmentálna, a rastúce náklady, ktoré súvisia napríklad s oveľa vyššou cenou energií v porovnaní s konkurenciou mimo Únie.

Oceľová chrbtica hospodárstva

V snahe posilniť dialóg medzi priemyslom, odborovými zväzmi a Európskou komisiou vznikol minulý rok Okrúhly stôl na vysokej úrovni pre oceľ. V utorok (12.2.) sa v Bruseli pod záštitou eurokomisára pre priemysel a podnikanie Antonia Tajaniho uskutočnilo jeho 3. zasadnutie.

„Je povzbudzujúce vidieť, že hutníckemu priemyslu sa dostalo uznania v tom zmysle, že je dôležitou časťou výrobného segmentu európskej ekonomiky,“ uviedol Ján Bača, hovorca spoločnosti U.S. Steel Košice.

Stretnutia v Bruseli sa zúčastnil aj štátny tajomník ministerstva hospodárstva SR Pavol Pavlis. „Je naším záujmom prispieť k zachovaniu konkurenčnej schopnosti a udržateľnosti oceliarskeho sektoru,“ uviedol pre EurActiv. „Preto podporujeme stanovenie iba reálnych a  dosiahnuteľných cieľov, ktoré nebudú ohrozovať konkurenčnú schopnosť sektora.“

„Oceliarsky priemysel musí zostať chrbticou hospodárstva EÚ, investície do zručností pracovníkov a sociálny dialóg sú prvoradé,“ poznamenal eurokomisár pre zamestnanosť László Andor.

Komisár Antonio Tajani zase upozornil, že „ak sa firmy presunú za hranice EÚ, vznikne problém pre pracovníkov a tiež pre boj s klimatickou zmenou“.

V decembri Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom uznal strategické postavenie oceliarskeho priemyslu v EÚ a vyzval Komisiu k zmapovaniu situácie v odvetví. (EurActiv, 14.12.2012)

Na stretnutí Okrúhleho stola sa preto prijali odporúčania pre vytvorenie správneho rámca pre európsky oceliarsky sektor s cieľom udržať jeho dlhodobú konkurencieschopnosť  v globálnom kontexte. Obsahujú opatrenia týkajúce sa obchodu, surovín, regulačných nákladov, klimatickej zmeny, energetiky, životného prostredia, zamestnanosti i výskumu a vývoja.

Odporúčania: Obchod a suroviny

Členovia skupiny sa zhodli na tom, že je naďalej potrebné usilovať o liberalizáciu medzinárodného obchodu v sektore za účelom úplnej eliminácie alebo značného zníženia tarifných a netarifných prekážok. Uskutočniť sa má dodatočná analýza vplyvov dohôd o voľnom obchode a tiež revízia nástrojov na ochranu európskeho obchodu, ktoré má EÚ k dispozícii, ako sú napr. antidumpingové či antisubvenčné nástroje, aby sa zaistila ich efektívnosť, transparentnosť a aktuálnosť.

V oblasti surovín sa má pre účinné fungovanie vnútorného trhu s druhotnými surovinami zvážiť nevyhnutnosť analyzovať obchod so šrotom mimo EÚ. Koksovateľné uhlie, ktoré sa používa v hutníckych a oceliarskych vysokých peciach by sa malo začleniť do zoznamu kritických surovín pre hospodárstvo EÚ.

Odporúčania: Klíma, energia a životné prostredie

Prehnané administratívne zaťaženie podnikov vyplývajúce z kumulatívneho dopadu legislatívy na sektor sa má odstrániť.

V členských štátoch by sa mali vytvoriť dodatočné finančné schémy na rozvoj nových technológií, ktoré by zahŕňali vyčlenenie výnosov zo systému obchodovania s emisiami (ETS). Pri príprave klimaticko-energetického rámca do roku 2030 sa má dbať na riziko presunu výroby mimo územia EÚ z dôvodu zvýšených nákladov (carbon leakage) a pri úpravách ETS sa nemá zabúdať na špecifické technologické a ekonomické faktory v tomto sektore.

Medzi ďalšími odporúčaniami je aj každoročné informovanie o cenách elektriny v EÚ v porovnaní s hlavnými rozvinutými ekonomikami, vydanie návodu pre dlhodobé kontrakty pre elektrinu i pre schémy obnoviteľnej energie.

Únia by sa naopak mala vyhnúť stanoveniu absolútnych stropov, napríklad na spotrebu kovov, bez náležitého zváženia ich implikácií na konkurencieschopnosť.

Odporúčania: Zamestnanosť a výskum

Povzbudiť by sa tiež malo využívanie Európskeho sociálneho fondu pre preškolenie pracovníkov a aj po roku 2013 udržať Európsky globalizačný fond ako hlavné nástroje na financovanie investícií do ľudského kapitálu a zmiernenie sociálnych nákladov prepúšťania.

Odporúča sa tiež spustenie operačnej skupiny, ktorá by preskúmala a sledovala každý prípad zatvorenia továrne alebo značného zníženia stavov.

Okrem toho je potrebné naplno podporiť výskum a vývoj a tiež zavádzanie nových technológií s využitím rôznych dostupných európskych nástrojov ako je Horizon 2020, program NER300, štrukturálne fondy, Výskumný fond pre uhlie a oceľ. Pri zavádzaní najlepších dostupných technológií by mohla firmám finančne pomôcť aj Európska investičná banka.

Pozície

V súvislosti s výsledkami stretnutia Okrúhleho stola v utorok (12.2.) štátny tajomník MH SR Pavol Pavlis pre EurActiv uviedol: „Uvedomujeme si, že oceliarsky priemysel na Slovensku ako aj v iných členských štátoch EÚ prispieva k ekonomickému rastu a udržaniu zamestnanosti. Preto je naším záujmom prispieť k zachovaniu konkurenčnej schopnosti a udržateľnosti oceliarskeho sektoru. Nielen Slovensko, ale aj iné členské štáty EÚ si zároveň uvedomujú neľahkú situáciu sektora v súvislosti s vysokými cenami energií. Rovnako aj pri napĺňaní cieľov v oblasti redukcie emisii CO2 (z pohľadu dostupnosti nových technológií). Preto podporujeme stanovenie iba reálnych a  dosiahnuteľných cieľov v tejto oblasti, ktoré nebudú ohrozovať konkurenčnú schopnosť sektora.“

Zároveň smerom ku Komisii pripomenul potrebu zlepšiť tvorbu politík. „Dôraz je na stanovovaní jednotlivých cieľov majúc na zreteli riziko zatvárania výrobných kapacít v EU a presúvania aktivít mimo EÚ. V oblasti obchodnej politiky SR víta revidovaný text Komisie ohľadom ochranných opatrení pre vnútorný trh a zároveň by sme privítali viac pro-aktívnych opatrení na podporu exportu. Ten  je vzhľadom na charakter nášho hospodárstva pre nás prioritou. SR vo všeobecnosti podporuje revidovaný dokument Komisie,“ dodal.

Rakúsky minister pre priemysel Reinhold Mitterlehner podporil tvorbu nového Akčného plánu EÚ pre oceliarsky priemysel. Tento sektor je podľa neho „dôležitým faktorom pre rast, zamestnanosť a výskum v lokalite Európa. Odvetvie sa nachádza v ostrej medzinárodnej súťaži a musí sa preto prostredníctvom dobrých rámcových podmienok podporiť“.

Veľký význam má podľa neho iniciatíva Komisie pre nerastné suroviny, ktorá zdôrazňuje spravodlivejší prístup firiem k surovinám na svetovom trhu, lepšie zásobovanie európskymi zdrojmi a efektívnejšie využívanie zdrojov. Poukázala aj na potrebu zlepšenia európskych kritérií pre recykláciu a odvoz oceľového a kovového šrotu, aby sa zredukovali straty.

Wolfgang Eder, prezident európskeho oceliarskeho združenia EUROFER, upozornil, že európske firmy bojujú s oveľa vyššími vstupnými nákladmi než napríklad v USA – v prípade plynu sú ceny  v EÚ štyrikrát vyššie a pri elektrine asi o 40 %. „Ak sa štruktúra nákladov radikálne neupraví nadol v nasledujúcich 5 rokoch, potom do roku 2030 vidím, že produkcia bude o 50 % menšia.“

Diskusia Okrúhleho stola síce podľa neho neznížila hrozbu zvonku, ale ukázala že existuje dohoda na agende a túžba hľadať riešenia. „Je načase pretransformovať dobré zámery do akcie. Priemyselná migrácia z Európy už začala,“ uviedol.

„Európska únia je poprednou svetovou ekonomickou silou.  V posledných rokoch však výsledky v priemysle nepotvrdzujú tento fakt,“ povedal pre EurActiv.sk europoslanec Alajos Mészáros (Európska ľudová strana). Vyzdvihol pritom dva aspekty – životné prostredie a klimatické zmeny.

„Zatiaľ čo priemysel väčšiny krajín sveta – vrátane Ameriky – je technologicky orientovaný, priemysel EÚ musí uprednostňovať ekologické aspekty. Ide o finančne náročný prístup, ak berieme do úvahy súčasné krízové obdobie. Mal by sa nájsť vhodný kompromis, pretože naši najväčší priemyselní  rivali, na rozdiel od nás, nie sú ochotní plniť emisné povinnosti (priemyselné emisie) a tým zvyšujú svoju konkurencieschopnosť voči nám,“ uviedol.

Gordon Moffat, generálny riaditeľ združenia EUROFER, v súvislosti s vyhliadkami odvetvia uviedol: „Ku koncu roka očakávame viac podporujúce hospodárske prostredie. Ale bude to trvať väčšinu roka, kým naši zákazníci v priemysle a distribučnom reťazci ocele zaznamenajú akékoľvek zlepšenie v podnikateľských podmienkach.“

Ďalšie kroky

  • do júna 2013: Komisia pripraví Akčný plán pre európsky oceliarsky priemysel

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom, komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby vo viac ako 50 krajinách.