EÚ znovu objavuje oceliarsky priemysel

Európsky parlament prijal uznesenie o oceliarskom priemysle v EÚ. Nadviazal tak už skorší text o oceliarstve a reštrukturalizácii.

Uznesenie konštatuje, že oceliari bojujú so zásadným poklesom dopytu a konkurencii výrobkov z tretích krajín, kde sú laxnejšie normy. To sa nevyhutne prejavuje stratou pracovných miest. Europarlament uznáva jeho strategický význam aj pre iné priemyselné odvetvia ako automobilový či stavebný priemysel strojárstvo.

Zamestnanosť v oceliarstve klesla v Európe z 1 milióna pracovných miest v sedemdesiatych rokoch na 369 tisíc. Slovensko sa na produkcii ocele v EÚ podieľa 2 %. Najviac je to Nemecko (24 %), Taliansko (15 % ) a Francúzsko so Španielskom (9 %). V prípade železiarní v Košiciach sa hovorí o možnom odchode amerického investora U.S. Steel a predaji podniku, ktorý dnes zamestnáva približne 13 tisíc ľudí.

Parlament vyzýva Európsku komisiu, aby zmapovala situáciu v odvetví a sledovala aktuálny vývoj. Mala by tiež zvážiť strategické strednodobé iniciatívy na podporu a udržanie oceliarskeho priemyslu a byť aktívnejšia, aby aj tretie štáty nasledovali európsky príklad prísnych environmentálnych a sociálnych noriem. Spracovateľský priemysel by podľa europoslancov poškodilo, ak by sa v dôsledku poklesu produkcie ocele doma v Európe stali závislými od dovozu.

Akčný plán vo vývoji

Komisár zodpovedný za priemyselnú politiku Antonio Tajani prisľúbil  do júna 2013 vypracovať Akčný plán pre ocielarenské odvetvie. EP sa nazdáva, že by to Komisia mohla stihnúť aj skôr. Pre potreby priemyslu by mala mobilizovať všetky svoje nástroje ako je podpora výskumu, inovácie v energetickej efektívnosti, investície EIB, politiku získavania zručností a ďalšie.

Od začiatku budúceho roka sa má skončiť monitoring dovozu oceliarskych produktov do EÚ, europoslanci si myslia, že by EK mala zvážiť pokračovanie tohto dohľadu. Monitorovať by mala aj oceliarne v reštrukturalizácii ako aj prípady prevádzok, ktoré sa presúvajú.

Špecificky by mala sledovať vývoj v konkrétnych európskych mestách, ktoré uznesenie spomína, ako „aj na iných miestach, ktorých integrita je ohrozená, a to s cieľom ubezpečiť sa, že konkurencieschopnosť európskeho oceliarskeho odvetvia“. Železiarne v Košiciach sa špecificky nespomínajú.

Pri revízii pravidiel o štátnej pomoci by mala Komisia zvážiť potreby oceliarskeho priemyslu.

Priemysel uznesenie víta

Združenie európskych výrobcov ocele EUROFER konštatovalo, že „Parlament správne definuje strategickú úlohu a technologické líderstvo nášho priemyslu.“

„(Uznesenie) Vymenúva väčšinu, aj keď nie všetky politické otázky, na ktorých je potrebné pracovať, aby sme udržali priemysel konkurencieschopný na globálnych trhoch,” hovorí generálny riaditeľ Euroferu Gordon Moffat.

Euroferu v uznesení chýba najmä téma klimatických cieľov v kontexte udržania konkurencieschopnosti odvetvia. Klimatické ciele, ktoré podľa asociácie „nie sú založené na technologických možnostiach“ a schéma obchodovania s emisiami budú faktormi ktoré spôsobia odchod priemyslu.

Nedosiahnuteľné ciele?

Eurofer v tejto súvislosti upozorňuje na štúdiu Spoločného výskumného centra (Joint Research Center) Európskej komisie, ktoré má dodávať vedecké podklady pre európske politiky. Správa má názov „Scenáre energetickej efektívnosti a emisií CO2 v sektore výroby železa a ocele v EÚ“.

Autori analýzy modelujú základný scenár vývoja a dva alternatívne scenáre produkcie emisií a spotreby energie. Základný scenár pracuje s predpokladom, že dopyt po oceli a ceny energií a zdrojov sa budú vyvíjať podľa predpokladov Európskej komisie. Prvý alternatívny scenár predpokladá zvýšenie cien vstupov a druhý variácie v cenách emisných povoleniek.

Podľa Euroferu správa JRC preukazuje, že pre oceliarsky priemysel sú ciele zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 nesplniteľné aj za predpokladu, že bude používať najlepšie dostupné technológie.

„Správa potvrdzuje dôvody ktoré vyvolávajú obavy európskeho oceliarskeho priemyslu ohľadne klimatických politík Európskej únie“, konštatuje asociácia.

Taliansko

Na rovnakej schôdzi Parlament prijal aj uznesenie, ktoré je reakciou na petíciu talianskeho občana o talianskej oceliarni ILVA v meste Taranto. Únik nebezpečných dioxínov tam spôsobil environmentálnu degradáciu, vážne sociálne a hospodárske dopady a v neposlednom rade aj zdravotné problémy. Privatizácia tejto oceliarne navyše podľa poslancov neviedla k žiadnemu zlepšeniu. V uznesení poslanci opäť zdôrazňujú dôležitosť oceliarskeho sektora pre EÚ a nutnosť skĺbiť jeho prežitie s dôkladným plnením environmentálnych štandardov.