Európa musí inovovať s kultúrou

Kultúrny priemysel má zásadný vplyv na rozvoj nových produktov a služieb, poháňa technologickú inováciu, stimuluje výskum, komunikačné hodnoty a inšpiruje ľudí k vzdelávaniu, tvrdí štúdia, ktorú uskutočnila KEA.

Podľa štúdie by kultúra nemala byť na okraji, ale v centre inovačných cieľov a vývoja nových ekonomických a sociálnych paradigiem.  Lisabonská stratégia, ktorá je vlajkovou loďou európskej politiky inovácií, sa koncentruje na vedu a techniku a tým podľa KEA nedáva šancu, aby obrovský potenciál kultúry slúžil ekonomike.

Kreativita založená na kultúre…

Aby sa aj v Európe vyvinula kreativita založená na kultúre, vyžaduje si to kombináciu personálnych schopností (ako napríklad predstavivosť) a technických zručností (umelecké vlohy a remeselná zručnosť za podpory sociálneho prostredia.

Okrem toho si stimulácia kultúrnej kreativity vyžaduje aj systém vzdelávania, ktorý rozvíja fantáziu a intuíciu a tiež hospodárstvo, ktoré toto myslenie podporuje vo forme investícií, tvrdí štúdia. Poukazuje na schopnosť kultúry vytvoriť nedotknuteľnú, symbolickú a duchovnú ekonomiku a sociálne hodnoty. Tie potom vedú k inováciám.

Štúdia zdôrazňuje ústrednú rolu digitálnych technológií, ktoré v tejto súvislosti poskytujú nové formy sociálnej výmeny a podieľajú sa na modernom kreatívnom vyjadrení.

Pohon zážitkovej ekonomiky…

„Priemysel potrebuje vypestovať nový druh dopytu, ktorý nie je založený len na funkcionalite produktu, ale je spojený aj s individuálnou a kreatívnou inšpiráciou.“ KEA vyzdvihuje úspech firiem ako Apple, ktorá si vybudovala empatiu zákazníkov voči jej produktom. Svoj imidž si posilnila aj reklamnou kampaňou „Think different – Mysli inak“, v ktorej súčasťou sú kultúrne ikony ako Picasso, Einstein či Gandhí.

Virgin Atlantic bola prvou aerolíniou, ktorá svojim zákazníkom počas letu ponúkala masáže alebo rozmanitú hudbu a filmy. Stala sa spoločnosťou, ktorá robí „viac ako transport ľudí z miesta na miesto“.

„Podniky […] sa musia uistiť, že to, čo predávajú, ponúka bohatý a neprekonateľný zážitok. Táto nová zážitková ekonomika je viac o poskytovaní služby ako o výrobe niečoho.“

Európske inštitúcie a národné vlády by mali prehodnotiť lisabonskú stratégiu a nasmerovať kultúru do politík zameraných na podporu inovácií, uzatvára štúdia. Zároveň vyzvala, aby sa európske fondy využili na cezhraničnú kultúrnu spoluprácu a a podporu kreatívnych podnikateľov, podnikov a výskumných centier.