Inkluzívnym trhom proti dlhodobej nezamestnanosti

Zdroj: Flickr

Slovensko patrí medzi krajiny už s chronicky vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti. Ako dnes na konferencii Inkluzívny trh uviedol Viliam Páleník, prezident Inštitútu zamestnanosti (IZ), doterajšie opatrenia boli nedostatočné a je jasné, že sa nenájde rýchle, ani lacné riešenie.

Inštitút teda prišiel s konceptom tvorby nového inkluzívneho trhu, ktorý by slúžil na znižovanie dlhodobej nezamestnanosti a zároveň zohľadňuje národné špecifiká pri realizácii priority inkluzívneho rastu stratégie Európa 2020. Inšpirovali sa pritom francúzskymi a talianskymi skúsenosťami s podobnými spôsobmi začleňovania na trh práce.

Inkluzívny trh by mal fungovať ako paralelný trh služieb a práce a v rámci verejných súťaží by na ňom súťažili ikluzívne podniky. Tie by zamestnávali inkluzívnych pracovníkov z radov dlhodobo nezamestnaných. Do cieľovej skupiny by patrili osoby bez pracovných skúseností, ktoré počas jedného roka a viac nedostali šancu zamestnať sa na trhu práce, vrátane ľudí po výkone trestu. Podľa odhadov IZ ich je 300 tisíc, pričom 50 tisíc by sa mohlo uplatniť práve v inkluzívnych podnikoch. Pracovať by v nich však mohli len na dobu určitú (dva roky) a paralelne by si museli hľadať prácu na otvorenom trhu práce.

Inkluzívne podniky budú musieť zamestnávať najmenej tri štvrtiny zamestnancov z danej cieľovej skupiny. V rámci celého Slovenska by ich malo byť dokopy tisíc. Vzájomne medzi sebou budú súťažiť v rámci verejných obstarávaní po inkluzívnych službách, ktoré budú musieť vyhlasovať verejné inštitúcie.

Ako vysvetlil Riaditeľ IZ Michal Páleník pôjde o služby v sektoroch primeraných cieľovej skupine, ktorá sa vyznačuje najmä nízkou úrovňou vzdelanosti. Pôjde teda najmä o manuálne náročné služby podobné aktivačným prácam, či už o protipovodňovú ochranu, upratovanie verejných priestorov, alebo pomocné stavebné práce. „Napríklad pri výstavbe diaľnic by sa časť prác objednávala od inkluzívnych podnikov,“ uviedol Michal Páleník.

Ročné náklady na vypísané zákazky by boli 500 miliónov eur. IZ počíta s tým, že už v prvom roku sa 70 % z tohto objemu vráti do verejného rozpočtu vo forme vybraných daní a odvodov a ušetrených sociálnych výdavkov. „Zhruba po piatich rokoch bude priamy vplyv na verejné financie priaznivý,“ tvrdí IZ. Prostriedky by mali pochádzať z už spomínaných ušetrených odvodov a zároveň sa počíta so zapojením eurofondov.

Pri zamestnaní 50 tisíc inkluzívnych pracovníkov a pri počiatočnej 20-percentnej a neskoršej 10-percentnej úspešnosti umiestnenia na otvorenom trhu práce sa podľa modelových prepočtov zvýši miera zamestnanosti o 3,7 percentuálneho bodu a zrkadlovo sa zníži miera nezamestnanosti o 5 percentuálnych bodov. IZ predpokladá, že koncept by mohol byť zavedený do praxe už od budúceho roka.

Viliam Páleník zároveň upozornil najmä na dva faktory, ktoré budú v najbližších rokoch vplývať na slovenský pracovný trh a to končiacu krízu a postupný rast dopytu po práci a demografický vývoj – najmä slabé populačné ročníky z 90-ych rokov.

„Môžeme očakávať, že v období 2015 – 2020 začnú nastupovať na trh práce tieto nízke populačné ročníky a tiež bude z tohto pohľadu nedostatok pracovnej sily. Čiže demografický vývoj a pokrízový vývoj budú generovať dopyt po práci a tieto inkluzívne podniky práve v tom horizonte niekoľkých rokov začnú generovať pracovnú silu, ktorá bude schopná nahradiť tento výpadok,“ vysvetlil. Ak by sa toto nestalo, tak slovenská ekonomika podľa jeho slov narazí na nedostatok pracovníkov a dôjde k stagnácii ekonomiky.