Jesenná ekonomická prognóza: Komisia potvrdila postupné oživenie

Zdroj: Európska komisia

Komisia odhaduje, že výkon ekonomiky eurozóny sa tento rok celkovo zníži o 0,4 % a v prípade EÚ bude stagnovať. V roku 2014 už v bloku s eurom očakáva rast na úrovni 1,1 % a 1,4 % v celej EÚ. Rast v oboch blokoch by mal pokračovať aj v roku 2015 o 1,7 % respektíve o 1,9 %.

V prípade eurozóny ide o mierne horšiu predpoveď v porovnaní s májovou, keď Komisia bloku s eurom budúci rok prorokovala expanziu na úrovni 1,2 %.

Komisia zdôraznila, že eurozóna už má recesiu za sebou od druhého štvrťroka a miera oživenia bude pomaly z kvartálu na kvartál zrýchľovať.

„Pribúdajú signály, že európska ekonomika dosiahla bod obratu,“ konštatoval komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. „Je však ešte príliš skoro ohlasovať víťazstvo, nezamestnanosť ostáva na neprijateľne vysokej úrovni,“ dodal a zároveň vyzval členské krajiny, aby pokračovali v reformách. „Fiškálna konsolidácia a štrukturálne reformy vykonávané v Európe, vytvorili základ pre obnovu,“ poukázal.

Podľa jeho slov je povzbudzujúci rast dôvery v zraniteľných krajinách ako Grécko, Portugalsko, Španielsko či Taliansko. Nezamestnanosť v Španielsku a Grécku sa však bude ďalej pohybovať nad hranicou 25 %. Grécko by sa však malo v roku 2014 opäť vrátiť k rastu, ktorý by malo ťahať silné oživenie v cestovnom ruchu.

Komisia zároveň upozornila Francúzsko a Španielsko, že ak neprijmú ďalšie opatrenia, nepodarí sa im naplniť rozpočtové ciele. Paríž podľa nej v roku 2015 pri súčasnom stave nedosiahne 3-percentný deficit, ale na úrovni 3,7 %.

Španielsku Komisia tento rok predpovedá schodok v rozpočte vo výške 6,8 % HDP, ktorý  budúci rok klesne na 5,9 %, ale v roku 2015 znova stúpne na 6,6 % a až v nasledujúcom roku 2016 sa ho podarí stlačiť na 3 % HDP.

Pozitívny výhľad pre Slovensko

Rast slovenskej ekonomiky bude tento rok na úrovni 0,9 %, čím sa krajina zaraďuje na štvrté miesto v eurozóne a desiate v celej EÚ. Pozitívne vyhliadky Slovensko podľa Komisie čakajú aj v rokoch 2014 a 2015.

Rast HDP by mal v roku 2014 dosiahnuť 2,1 % (3. najlepšie miesto v eurozóne, 7. v EÚ) a v roku 2015 sa zrýchli na 2,9 % (3. pozícia v eurozóne, 5. v EÚ).

Pod tohoročný rast sa podľa Komisie podpísal aj nárast domácej spotreby, ťahúňom ekonomiky však bol najmä export, keď sa vývoz tovarov a služieb medziročne zvýšil o 4,6 %. Situácii pomohla aj stabilizácia investičných tokov, ku ktorej došlo najmä v druhom polroku a slabé inflačné tlaky, ktoré by podľa údajov EK nemali narastať ani v nasledujúcich dvoch rokoch.

Mierne by v najbližších rokoch mala klesať aj nezamestnanosť. V tomto roku sa očakáva na úrovni 13,9 %, na budúci rok by mala potom klesnúť na 13,7 % a v roku 2015 na 13,3 %.

Komisia spresnila, že väčšina z konsolidačných opatrení pre rok 2013 bola zahrnutá do rozpočtu na obdobie 2013-15 a sústreďuje sa na strane príjmov. Všimla si, že boli zavedené dodatočné opatrenia v priebehu tohto roka ako reakcia vlády na výpadky príjmov.

EK tohtoročný deficit výdavkov odhaduje na 3 % HDP, čo je okolo 1,5 percentuálneho bodu menej ako v roku 2012. To bolo možné dosiahnuť okrem iného aj prostredníctvom jednorazových opatrení na strane príjmov.

Komisia uvádza, že vláda SR v období 2014-16 očakáva zlepšenie stavu verejných financií, čo chce dosiahnuť vďaka dodatočnými príjmami. Tie by mali byť generované odkladom vyplatenia dividend a predĺžením doby odvodov pre spoločnosti pôsobiace v regulovanom prostredí, ktorá mala vypršať v roku 2013. Okrem toho vláda chce zaviesť minimálnu paušálnu daň z príjmov právnických osôb, čo má byť sprevádzané znížením sadzby dane z príjmu z 23 % na 22 %. EK očakáva, že tieto opatrenia povedú k zvýšeniu daňových príjmov.

Kritická časť prognózy EK sa týka oblasti verejných úspor, ktoré vláda chce dosiahnuť znižovaním výdavkov v oblasti zdravotníctva a reformy verejnej správy. Komisii chýbajú detaily o tom ako chce vláda zabrániť opakovanému hromadeniu dlhov nemocníc a hovorí aj o implementačných rizikách pokiaľ ide o reformu verejného sektora. Nepredpokladá teda, že tieto opatrenia budú mať vládou predpokladaný vplyv na verejné financie.

Prognózy v oblasti bežného účtu platobnej bilancie naznačujú pretrvávanie prebytku. Ak v roku 2012 bežný účet predstavoval 1,6 % HDP, tohto roku by to malo byť už 4,3 %, rovnako ako aj na budúci rok a v roku 2015 by bežný účet platobnej bilancie mal dosiahnuť 5,4 % HDP.

EK skonštatovala, že v prípade SR sú riziká ekonomickej prognózy celkovo vyvážené. Hrozba spomalenia pochádza najmä z možného oneskorenia realizácie veľkých infraštruktúrnych projektov. Na druhej strane môže pozitívne prekvapiť pokračujúce oživovanie súkromnej spotreby, ktoré sa môže ukázať ako stabilné a tiež mierne oživenie stavebníctva v roku 2014, ktoré za posledných sedem rokov zaznamenávalo prepad činnosti.

(EurActiv/TASR/Reuters)