Komisia: Európa musí podporovať svoj priemysel

Komisia vo výzve, ktorá je súčasťou širšej stratégie Európa 2020, vytyčuje stratégiu a ciele európskej priemyselnej politiky. „Silná, rôznorodá a konkurencieschopná európska priemyselná základňa, ktorá bude ponúkať dobre platené pracovné miesta a bude mať menšie nároky na spotrebu uhlíka,“ je podľa Komisie jednou z ciest ako posilniť európsky hospodársky rast a zamestnanosť.

„Priemysel je srdcom Európy a nenahraditeľným pomocníkom pri hľadaní riešení výziev, ktorým naša spoločnosť čelí dnes a bude čeliť v budúcnosti. Európa potrebuje priemysel a priemysel potrebuje Európu. Musíme plne využiť potenciál jednotného trhu, jeho pol miliardy spotrebiteľov a 20 miliónov podnikateľov,“ vyhlásil podpredseda Európskej komisie zodpovedný za priemysel a podnikanie Antonio Tajani.

Výzva, ktorej súčasťou je tiež správa o konkurencieschopnosti jednotlivých členských štátov a výročná Správa o konkurencieschopnosti Európy, volá po koordinovanom postupe európskych politík, ktoré sa sústredia na podporu malých a stredných podnikov a na prechod k udržateľnému priemyselnému hospodáreniu.

„K úspechu nám pomôže zmena a dostatočná koordinácia a tie možno dosiahnuť len prostredníctvom európskej priemyselnej politiky zameranej na konkurencieschpnosť a udržateľnosť,“ uvádza sa v tlačovej správe Komisie.

Podľa Tajaniho udržateľnosť nie je možná bez konkurencieschopnosti a dlhodobá konkurencieschopnosť nemôže existovať bez udržateľnosti. A žiadne z nich nemožno dosiahnuť bez značného pokroku v oblasti inovácií.

A ako si Európska komisia konkrétne predstavuje zmenu v stratégii priemyselnej konkurencieschopnosti?

  • Bude sa vykonávať explicitná kontrola konkurencieschopnosti nových právnych predpisov. Riadne sa zanalyzujú a zohľadnia vplyvy všetkých návrhov politík na konkurencieschopnosť.
  • Kontroly fungovania existujúcich právnych predpisov zaistia ich prípadné kumulatívne účinky, a znížia tak náklady európskych podnikov.
  • Vytváranie a rast malých a stredných podnikov bude podporený zjednodušením prístupu k úverom a budú podporované pri internacionalizácii.
  • Vytvorí sa stratégia upevnenia európskej normalizácie, ktorá bude odrážať potreby priemyslu.
  • Dôjde k modernizácií európskej dopravnej, energetickej a komunikačnej infraštruktúry tak, aby účinnejšie slúžila priemyslu a lepšie zohľadnila atmosféru hospodárskej súťaže, ktorá sa dnes neustále mení.
  • Bude predstavená nová surovinová stratégia, ktorá vytvorí riadne rámcové podmienky pre udržateľné dodávky a spravovanie domácich surovín.
  • Prostredníctvom určitých krokov v sektoroch ako sú moderné výrobné technológie, stavby, biopalivá a cestná a železničná preprava sa bude sledovať vykonávanie inovácií v týchto odvetviach (najmä s ohľadom na lepšie využívanie zdrojov v niektorých z nich).
  • Výzvy energeticky náročných odvetví sa budú riešiť prostredníctvom opatrenia na zlepšenie rámcových podmienok a podpory v oblasti inovácií.
  • Bude sa pokračovať vo vesmírnej politike, ktorá bola vypracovaná v spolupráci s Európskou kozmickou agentúrou a členskými štátmi. Komisia vypracuje vesmírnu priemyselnú politiku, aby vytvorila pevnú priemyselnú základňu pokrývajúcu celý dodávateľský reťazec.
  • Komisia bude každoročne podávať správu o konkurencieschopnosti Európy a jednotlivých členských štátov, ich priemyselnej politike a výkonnosti.

Európsky priemysel sa postupne zotavuje po finančnej a hospodárskej kríze a dá sa predpokladať, že bude schopný vyrovnať sa s problémami, ktoré prináša meniace sa globálne podnikateľské prostredie.

Úroveň priemyselnej výroby však stále vykazuje 10-percentný prepad v porovnaní s predkrízovým obdobím a to aj napriek rýchlemu zotaveniu takmer na úrovni 10 %, ku ktorému došlo nedávno.

Priemyselná výroba zamestnáva štvrtinu pracujúcich v súkromnom sektore a ďalšia štvrtina je zamestnaná v súvisiacich službách. V priemyselných odvetviach tiež prebieha 80 % všetkých výskumno-vývojových aktivít vykonávaných v súkromnom sektore.