Komisia otvára tému spoločensky zodpovedného podnikania

foto: kabelky značky Louis Vuitton, zdroj: Flickr, autor: Selfridges & Co

Podľa informácií EurActiv ponúkne správa Komisie (očakavaná v októbri)  usmernenia pre oblasť spoločensky zodpovedného podnikania (CSR). V tomto štádiu ale nezvažuje predloženie legislatívy.

„Hlavným cieľom je zvýšiť úroveň dôvery občanov voči firmám,“ uvádza Európska komisia v odôvodnení iniciatívy. 

Predošlé pokusy zaviesť politiku CSR na európskej úrovni stroskotali na otázke jej prípadnej záväznosti. Proti povinne stanoveným štandardom sú predovšetkým firmy, ktoré to vnímajú ako finančnú záťaž.

S CSR aktivitami nie sú spokojné environmentálne organizácie, ktoré ich považujú za „PR“ a v roku 2006 sa stiahli z fóra zainteresovaných strán, ktoré organizuje Komisia. Za rokovací stôl sa vrátili až o tri roky neskôr, keď im Komisia prisľúbila, že bude zvažovať aj záväzné opatrenia.

Dnes sa v dôsledku ekonomickej krízy snaží Komisia túto tému oživiť. Komisia verí, že to firmám pomôže zlepšiť ich etické štandardy a napraviť ich imidž v očiach ľudí.

„Nový prístup k politike CSR pomôže EÚ pri zvládaní sociálnych a environmentálnych výziev, najmä ak neustále hľadáme východisko z ekonomickej krízy,“ tvrdí Komisia.

Iniciatíva „povzbudí všetky podniky, aby robili kroky sledujúce sociálne alebo environmentálne ciele ako súčasť ich dennej činnosti“.

Nová stratégia CSR bude „založená na hlbšom poznaní potenciálu firiem vytvoriť zdieľané hodnoty (shared value) pre vlastníkov/zúčastnené strany a poznaní ich prínosu pre ostatné zainteresované skupiny a celkovo pre spoločnosť,“ vysvetľuje vo svojom dokumente Komisia.

Dobrovoľné vs. povinné

Napriek zámerom Komisie sa očakáva, že sa debata opäť bude týkať v prvom rade dobrovoľnosti či záväznosti daných opatrení.

Zdá sa, že tentoraz je Komisia rozhodnutá byť pri vyjednávaní tvrdá. „Reporting je oblasť, kde je možné urobiť oveľa viac,“ uviedol nemenovaný zamestnnec európskych inštitúcií.

„Čo sa týka otázky záväznosti, jednoznačne sa teraz sústredíme na štandardizovaný povinný reporting,“ dodal. Priznal však, že táto časť návrhu „nie je zatiaľ veľmi konkrétna“.

V dôsledku spomalenia európskych ekonomík a odporu firiem môže nakoniec Komisia v tejto otázke opäť ustúpiť.

„Prístup EÚ k spoločensky zodpovednému podnikaniu musí byť naďalej založený na pochopení, že je poháňané biznisom,“ tvrdí európska organizácia zamestnávateľov BusinessEurope. Organizácia zároveň upozorňuje na finančné náklady spojené s takýmto opatrením. 

„Komisia by sa mala vyvarovať formulovania ďalších rigidných požiadaviek pokiaľ ide o zverejňovania nefinančných informácii firiem. Terajšia legislatíva je postačujúca.“

Nemenovaný korporátny lobista v Bruseli povedal, že Komisia sa bude pravdepodobne snažiť aspoň o čiastočnú záväznosť. Prinajmenšom bude požadovať, aby firmy prijali medzinárodné štandardy ako ISO 26000 alebo podporovali iniciatívu OSN Globálna súdržnosť či Princípy zodpovedného investovania OSN (UNPRI).

Myslí si však, že moderná politika CSR by mala povzbudiť spoločnosti, aby „išli za existujúcu legislatívu“ tým, že si nastavia vyššie očakávania. Podľa neho budú najdôležitejšími témami nadchádzajúcich diskusií riadenie dodávateľského reťazca, ľudské práva a transparentné zverejňovanie.

Pozície

Jan Noterdaeme, poradca v organizácii CSR Europe, ktorá združuje okolo 70 medzinárodných korporácii, povedal, že očakáva podporu Komisie pre CSR s „múdrym mixom dobrovoľných a povinných nástrojov“. Podľa neho by sa mala Komisia zamerať na vytvorenie rovnováhy medzi právnymi záväzkami a stimulmi pre spoločnosti angažovať sa v spoločensky zodpovednom podnikaní. Európska komisia by sa mala „odvážiť venovať sa trhovému odmeňovaniu za CSR.“

Mnohé krajiny začali už v tejto oblasti podnikať niektoré kroky. Medzi prvými bolo Francúzsko a Dánsko (pozri súhrn Komisie o národných politikách). Noterdaeme sa obáva, že európske podniky sa nakoniec budú musieť prispôsobiť spleti právnych predpisov. Komisia pravdepodobne vezme tento argument do úvahy.

„Čo očakávame je, že Komisia bude koordinovať budúce národné plány v oblasti CSR, aby tak zabránila rozdielnym prístupom,“ povedal Noterdaeme.

Paul de Clerck, aktivista za zodpovedné podnikanie v organizácii Priatelia Zeme, Európa a člen Európskej koalície korporátnej spravodlivosti (ECCJ) povedal: „Prístup Európskej komisie k CSR sa za posledné roky zlepšil. Vidíme viac pozornosti pre hľadanie riešení porušovania ľudských práv v rozvojových krajinách spôsobených európskymi spoločnosťami.“

„Teší nás, že si Komisia uznala, že sa nemôže spoliehať iba na dobrovoľné záväzky biznisu a že pripravuje legislatívu, ktorá prinúti spoločnosti podávať správy o ich environmentálnej a ľudskoprávnej stope,“ povedal de Clerck. „Očakávame ambiciózny súbor krokov vytýčených Komisiou, ktoré podnikom určia jednoznačný a povinný systém pre zverejňovanie ich environmentálnych a ľudskoprávnych dopadov,“ dodal.

Yolaine Delayguesová z ECCJ povedala: „Pred letom EÚ podporila Hlavné zásady pre obchod a ľudské práva OSN – prvé celosvetové štandardy pre vplyvy firiem na ľudské práva. Teraz musí Komisia zohľadniť tento míľnik reformnou politikou CSR. Nadchádzajúca správa o CSR musí zaviesť mechanizmus prevencie voči pochybným praktikám firiem ako aj mechanizmus reakcie na takéto správanie“. „Reforma musí zlepšiť prístup ku spravodlivosti pre obete a určiť zodpovednosť a záväzky materskej firmy,“ dodáva Delayguesová.