Kríza ukončila obdobie znižovania regionálnych rozdielov

V 8. správe o pokroku v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti sa Európska komisia zamerala na regionálny a mestský rozmer krízy. Uviedla v nej niekoľko kľúčových otázok, ktoré by kohézne programy na obdobie rokov 2014 – 2020 mali zohľadniť.

Kríza totiž sťažila dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 z dôvodu zníženej miery zamestnanosti a narastajúcej chudoby a sociálneho vylúčenia a tiež ukončila dlhé obdobie, počas ktorého sa regionálne rozdiely v HDP na obyvateľa a v nezamestnanosti znižovali.

V období 2000 – 2008 sa regionálne rozdiely v HDP na obyvateľa znižovali každý jeden rok. V roku 2009 sa tieto zníženia rozdielov zastavili a vzrástli v rokoch 2010 a 2011.

Regionálna konvergencia a kríza

Komisia poznamenala, že hoci niektoré členské štáty, napríklad Nemecko a Poľsko, unikli pred krízou relatívne bez ujmy, väčšina krajín čelí viacerým problémom: miera HDP a zamestnanosti sa ešte nevrátili na úroveň spred krízy; obmedzený príjem domácnosti znížil spotrebu a dovoz; pretrvávajú nebývalé úrovne verejného dlhu a potreba fiškálnej konsolidácie. Intenzita problémov sa pritom v celej Európe značne líši.

Zatiaľ čo v starších členských krajinách (EÚ-15) boli v roku 2011 ľudia žijúci v mestách štátov viac ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením ako tí, ktorí žili mimo miest, v EÚ-12 má situácia opačnú tendenciu. Ľudia, ktorí žijú v mestách, majú podstatne nižšie riziko chudoby a sociálneho vylúčenia.

V Spojenom kráľovstve a Španielsku mala približne polovica metropolitných regiónov horší stav zamestnanosti ako v ostatných regiónoch. Naopak metropolitné regióny v Poľsku, ČR, Rumunsku, Bulharsku a na Slovensku mali lepšie výsledky v oblasti zamestnanosti ako v ostatných regiónoch.

V tomto kontexte budú musieť nasledujúce kohézne programy klásť osobitný dôraz na podporu rastu a investície do tvorby pracovných miest. Komisia navrhla sústrediť zdroje v niekoľkých oblastiach, napr. v oblasti zamestnanosti (najmä pre mladých ľudí), vzdelávania a odbornej prípravy, sociálneho začlenenia, inovácie a malých a stredných podnikov, energetickej účinnosti a nízkouhlíkového hospodárstva.

V júli výbor Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj schválil väčšinu reformy kohéznej politiky na roky 2014-2020. Komisár EÚ Johannes Hahn následne odkázal členským štátom a regiónom, že si nemôžu dovoliť strácať čas pri plánovaní nových programov štrukturálnych fondov EÚ.