Legislatíva ženám nepomáha

Európsky parlament sa pri príležitosti tohtoročných osláv Medzinárodného dňa žien zameral najmä na tému rozdielov v odmeňovaní za rovnakú prácu. Počas stretnutia (5.3.) poslankýň EP, zástupcov vládneho aj mimovládneho sektoru s občanmi na pôde Trnavskej univerzity sa však diskusia posunula k všeobecnejšej téme diskriminácie žien, ale tiež k špecifickej otázke potreby zaviesť kvóty pre zvýšenie zastúpenia žien v riadiacich orgánoch firiem.

Ako na úvod pripomenul riaditeľ Informačnej kancelárie EP na Slovensku Robert Hajšel, predpisy na uplatňovanie rovnosti žien a mužov existujú už od úplného vzniku Európskeho hospodárskeho spoločenstva v roku 1957. EÚ v roku 2006 dovtedajšiu legislatívu sprehľadnila v podobe novej smernice o zásadách rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania na trhu práce.

Napriek tomu v krajinách EÚ ženy stále nemajú rovnaké podmienky a ani platy ako muži. Podľa najnovších údajov bol rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v roku 2010 v Únii v priemere 16,4 %, na Slovensku takmer 21 %. 

Okrúhly stôl: Rovnaká odmena za rovnakú prácu, Zdroj: IK EP

Potenciál existujúcej legislatívy

Europoslankyňa Edit Bauer (Európska ľudová strana – konzervatívni demokrati), ktorá je spravodajkyňou EP v otázke znižovania platovej medzery zdôraznila, že ide o multidimenzionálny problém. Vysvetlila, že malý rozdiel v odmeňovaní pohlaví zaznamenaný v krajinách ako Malta alebo Taliansko nie je ani tak výsledkom aktívneho uplatňovania politiky rovných príležitostí, ale skôr  dôsledkom nízkeho podielu žien na formálnom trhu práce. Navyše ide najmä o vysokoškolsky vzdelané a profesionálne špecifické zamestnankyne (profesorky, architektky, atď.).

Ako ukazujú analýzy, asi polovicu rozdielov možno vysvetliť takzvanými objektívnymi príčinami – častejšie a dlhšie prerušenia kariéry, hlavne z dôvodu starostlivosti o deti alebo iných členov rodiny, príp. rozdiely v kvalifikácii.

„Polovica dôvodov rodovej nerovnosti sa však nedá vysvetliť a je spôsobená priamou či nepriamou diskrimináciou", povedala Bauer. Apelovala preto najmä na implementáciu existujúcej legislatívy, ktorá zakotvuje aj možnosti sankcií za porušenie rodovej rovnosti, ale tiež možnosť pozitívnych opatrení v prípade malého zastúpenia jedného pohlavia napríklad vo vedení firiem.

Rovnako poslankyňa EP Anna Záborská (EĽS-ED) uviedla, že najväčší problém rodovej nerovnosti je v tom, že sa nedodržiava legislatíva. „Som presvedčená, že ďalšiu legislatívu ani nepotrebujeme, dôležité je pretaviť existujúcu do každodenného života", povedala.

Manažérky – matky

Vzhľadom na to, že zlom pre zväčšovanie platovej medzery u žien nastáva najmä v súvislosti s ich starostlivosťou o deti, čo v konečnom dôsledku vedie aj k ich nižším dôchodkom, účastníčky debaty zdôraznili aj potrebu viac oceniť prínosy materstva a rodičovstva k budúcemu rozvoju spoločnosti.

Anna Záborská poukázala na príklad Francúzska, kde najnovšie platí zákon, podľa ktorého sa rodičovský príspevok chápe ako príjem, z ktorého sa odvádzajú aj odvody. Rozdiel v neskoršom dôchodku tak medzi mužmi a ženami nebude tak markantný.

Europoslankyňa Katarína Neveďalová (Progresívna aliancia socialistov a demokratov) zdôraznila, vzhľadom na nepriaznivý ekonomický vývoj si Európa viac nemôže dovoliť nevyužívať potenciál žien na trhu práce na základe prekonaných stereotypov.

 Pripomenula, že v predstavenstvách najväčších súkromných spoločností v EÚ tvoria ženy len 3% a na vrcholových manažérskych postoch len 10% žien. Poslankyňa Neveďalová uviedla, že skupina S&D podporuje aj zavedenie nevyhnutných kvót pre menej zastúpené pohlavie v riadiacich funkciách malých a stredných podnikov a vyslovila sa aj za zavedenie kvót do verejného života.

V súvislosti s hľadaním rovnováhy medzi povinnosťami pracovnými a v rodine, poukázala na možnosť takzvaného zdieľaného pracovného miesta, ktoré síce umožňuje aj slovenská legislatíva, ale v praxi sa nevyužíva.